Hovoríte, že niektoré pracovné vzťahy trvajú dlhšie ako väčšina manželstiev. Pre McDonald’s pracujete viac ako 28 rokov a na ďalších 20 ste sa zaviazali ako licenčný partner – nateraz s dvoma reštauráciami. Preveďte nás kľúčovými momentmi vašej doterajšej cesty s McDonald’s.
Ako manager trainee som popri vysokej škole nastúpil do reštaurácie na Námestí SNP v Bratislave. McDonald’s vtedy na Slovensku začínal, vznikali prvé reštaurácie.
V 1998 som dostal možnosť otvoriť prevádzku McDonald‘s na Rožňavskej. Prešiel som množstvom pozícií až som sa po dvadsiatich šiestich rokoch, odkedy bola otvorená moja prvá reštaurácia, vrátil späť na Rožňavskú ako licenčný partner.
V súčasnej dobe je bežné pomerne často striedať prácu, získavať rôzne skúsenosti z rôznych oblastí. Vy ste ale naozaj dlhé roky verný jednej značke. Prečo ste od vysokej školy zostali v McDonald‘s?
Ak niekto po čase v zamestnaní túži po zmene, často možno nezažije takú veľkú zmenu, ako som zažíval ja v rámci rozličných pozícií v McDonald’s. Je to veľmi komplexný svet, ktorý sa stále vyvíja. Viedol som jednu, neskôr dve a potom tri reštaurácie. Potom som v Prahe pôsobil ako konzultant, po návrate na Slovensko som začal spolupracovať s licenčnými partnermi na rozvoji našich reštaurácií. Neskôr som sa sústredil na zavádzanie nových systémov, ktoré k nám prichádzali zo zahraničia. To zahŕňalo aj veľa cestovania mimo Slovenska. V 2008 som úplne zmenil prostredie, keď som prijal výzvu prevziať zodpovednosť za rozvoj prevádzok na Slovensku. Neskôr som pracoval aj pre Ronald McDonald House Charities, kde som bol 4 roky aj ako prevádzkový riaditeľ, a to všetko v rámci McDonald‘s. Takže som bol na toľkých pozíciách a mal som toľko pracovných náplní, že to ľudia často nezažijú ani v rozličných zamestnaniach.
Aký máte vzťah k McDonald’s po toľkých rokoch?
My, ktorí sme tu tak dlho, hovoríme, že máme kečup v krvi (smiech). Veď som v živote dlhšie s McDonald’s ako bez neho. Veľmi ťažko sa to teda porovnáva s niečím iným, ale vo všeobecnosti je ten vzťah veľmi dobrý. Inak by to asi nefungovalo. V každom partnerstve alebo vzťahu sú lepšie a horšie dni, ale vždy je to o nejakej miere kompromisu, pochopenia a vzájomnej dôvere. Takže je to skrátka plnohodnotný partnerský vzťah.
Hovoríte, že svet McDonald’s je dynamický a neustále sa vyvíjajúci, ale zákazník na druhej strane často vyzdvihuje práve stálosť, ktorú v reštauráciách nájde. Všade majú Big Mac a všade chutí tak isto...
Áno, ale keď som v roku 1996 nastúpil do firmy, neexistovali žiadne kuracie produkty, neboli žiadne šaláty, raňajky, ani McCafé. Portfólio produktov sa odvtedy zväčšilo dvojnásobne, možno trojnásobne. Je dobre, ak to zákazník vníma ako evolúciu, a nie revolúciu, ale platí, že zmeny sa neustále dejú v celom systéme. A systém McDonald’s má obrovskú pridanú hodnotu práve v investíciách, ktoré investuje sám do seba a do zákazníckej skúsenosti. Neustále je to o inováciách a o hľadaní toho, čo nás bude posúvať ďalej. Sme celosvetovým trhovým lídrom a určujeme smer. Nasledovať je vždy ľahšie. No ak lídrom chceme ostať, skrátka musíme skúšať nové veci. Samozrejme, patria k tomu aj chyby, ale z tých sa treba poučiť a ísť ďalej.
Po 27 rokoch ste sa stali licenčným partnerom McDonald’s a aktuálne vlastníte reštaurácie na Rožňavskej ulici v Bratislave a v Piešťanoch. Noví licenční partneri, ktorí prevádzkujú reštaurácie McDonald’s, absolvujú na začiatku 9-mesačný až ročný prípravný tréning. Podstúpili ste ho tiež?
Absolvoval som o niečo kratšiu prípravu, keďže som veľa procesov poznal, ale predsa to bolo asi 7 mesiacov intenzívneho tréningu. Začínal som opäť aj pri grile ako všetci ostatní a prešiel som cez všetky tréningy a školenia.
Ako podľa vás vyzerá vhodný kandidát či vhodná kandidátka na licenčné partnerstvo? Môžete to posúdiť z minulosti, keď ste s franšízantmi pracovali a aj z dnešnej pozície, keď ste jedným z nich.
Ak sa niekto chce stať licenčným partnerom, je dôležité si hneď na začiatku uvedomiť, že McDonald‘s nehľadá investorov, ale hľadá prevádzkovateľov. Človek musí byť pripravený sa tomu biznisu venovať naplno a byť súčasťou zlatých oblúkov 24/7. Bude tvárou reštaurácie, bude reprezentovať svojich zamestnancov a kolegov. A tiež si treba uvedomiť, že je to naozaj na dlho.
Áno, zmluva sa podpisuje na dvadsať rokov. Vy ste k reštaurácii na Rožňavskej v roku 2024 do svojho portfólia pridali reštauráciu v Piešťanoch. Ako vnímate svoju pozíciu na Dolnom Považí?
Ešte keď som pôsobil priamo v McDonald’s ako development manager, pracoval som na expanzii. Jedným z projektov, ktoré som pripravoval, boli práve Piešťany. Je pekné, že človek naozaj vidí celú genézu od roku 2018. McDonald’s v Piešťanoch je naozaj na výbornom mieste. Je to reštaurácia, ktorá je veľmi dobre dostupná, takže zatiaľ môžem povedať, že reštaurácii sa darí.
Samozrejme, má to aj svoje úskalia. 90 percent tímu v reštaurácii je nových a ešte stále prebiehajú tréningy, ale to k tomu patrí. Oproti väčším mestám má prevádzka v regióne výhodu, že je pre ňu jednoduchšie osloviť a získať nových zamestnancov.
Aká je vaša vízia ako licenčného partnera?
Moja vízia je mať okolo seba spokojných ľudí. V našom biznise je však špecifické, že skúsenosť nie je prenosná z iných odborov. U nás je skrátka nevyhnutné, aby mali kolegovia odpracovaných dosť rokov v systéme McDonald’s, aby vedeli byť užitoční aj na tých najvyšších pozíciách. A to chce čas, vytrvalosť a trpezlivosť. Chcem si teda vybudovať silný tím, ale to nejde zo dňa na deň. Všetci sme išli odspodu a naši budúci manažéri, naše budúce pravé ruky, na ktoré sa človek raz bude môcť spoľahnúť, stoja presne pred tým istým. To sú skrátka dlhé roky praxe.