S akým problémom zvyčajne prichádzajú mladé páry prvýkrát za finančnými poradcami? Čo chcú riešiť?

Mladé páry stále najčastejšie riešia hypotéky. Na Slovensku prakticky každý túži po vlastnom bývaní, no prístup k jeho financovaniu sa líši. Stretávam sa s dvoma typmi mladých párov: prvý zaujímajú predovšetkým prepočty – teda to, či im z ich rozpočtu vyjde na splátku hypotéky a či im ju vôbec banka dá. Druhá skupina sa zameriava na maximálnu výšku hypotéky, ktorú by mohli čerpať, a podľa toho si hľadajú vhodnú nehnuteľnosť.

Čiže zvyčajne za vami chodia až vo chvíli, keď uvažujú o hypotéke. Nie je to už neskoro? Existuje niečo ako ideálny čas na prípravu spoločnej finančnej budúcnosti?

Hoci platí, že nikdy nie je neskoro, najlepšie je začať s prípravou na  budúcu hypotéku čo najskôr. Dobré je začať už vtedy, keď človek začne byť ekonomicky aktívny – pokojne už počas prvej letnej brigády. Už vtedy je dobré časť peňazí investovať. Dopredu však môžu myslieť aj rodičia či starí rodičia, ktorí môžu deťom odkladať financie na štart do života. Často radím klientom, že ak im to ich rozpočet umožňuje, môžu napríklad investovať celú sumu prídavku na dieťa. Dnes ide o približne 60 eur mesačne, a ak sa tieto peniaze dlhodobo zhodnocujú, v dospelosti môže ísť o veľmi zaujímavú sumu.

Podľa vás je najdôležitejším obdobím na budovanie správnych finančných návykov práve čas, keď mladí ľudia začínajú zarábať svoje prvé peniaze. Ako by si podľa vás mali rozdeliť svoju prvú výplatu? Existuje nejaké ideálne pravidlo?

Najlepšie je začať čo najskôr. Mojim klientom odporúčam pravidlo 10 – 20 – 30 – 40. Znamená to, že 10 % z príjmu by si človek mal odkladať na rezervu a zabezpečenie príjmu, 20 % smerovať na budúcnosť, 30 % tvoria náklady na bývanie a zvyšných 40 % je určených na spotrebu. Nazývam to ideálne finančné miery domácnosti. Dodržiavanie tohto princípu pomáha ľuďom osvojiť si finančnú disciplínu, vytvárať rezervu a zároveň budovať štartovací kapitál, ktorý môžu neskôr využiť napríklad pri kúpe prvého bývania, svadbe či založení rodiny.

Akú finančnú rezervu by si podľa vás mal mladý pár vytvoriť, ak plánuje v najbližších rokoch rodinu?

Odporúčam mať odložené sumu v hodnote troch až šiestich mesačných výdavkov. Ak však pár plánuje dieťa, je lepšie počítať s vyššou rezervou. Prvé roky s dieťaťom sú finančne náročné a treba myslieť aj na to, že domácnosť na čas príde o jeden príjem, keď bude jeden z rodičov na materskej dovolenke. Preto klientom vždy zdôrazňujem, aby si budovali dostatočný finančný vankúš.

Ako si zvyknú mladé páry rozdeľovať výdavky? Je to zvyčajne systém 50 na 50?

Väčšina párov, s ktorými spolupracujem, má spoločné financie. Ak už bývajú spolu, vnímajú to ako jeden rozpočet a neriešia presný pomer. Samozrejme, nájdu sa aj výnimky. Osobne si myslím (a odporúčam to aj mojim klientom), že o tejto téme by mali partneri hovoriť ešte predtým, ako sa pustia do spoločného bývania.

Aké sú dnes finančné zvyklosti „mladých“ – dokážu si mladé páry pravidelne odkladať na svoje spoločné ciele?

Myslím, že v tomto je stále priestor na zlepšovanie. Mladým ľuďom sa dnes darí, no nemusí to tak byť aj v budúcnosti. Preto ich povzbudzujem, aby mysleli dopredu. Mojou úlohou nie je len sprostredkovať konkrétny produkt, ale aj edukovať ich a ukázať im možnosti, ktoré majú teraz aj do budúcnosti.

Financie sú na Slovensku stále pomerne citlivou témou. Mali by o nich partneri hovoriť ešte pred manželstvom?

Určite áno. Otázka spoločnej finančnej budúcnosti by mala prísť hneď po otázke „Chceme byť spolu?“. Páry by si mali otvorene povedať, aké majú predstavy o bývaní, rodine, budovaní rezervy či investovaní. Ušetrí im to veľa nedorozumení v budúcnosti.

Spoločné bývanie je ďalším veľkým míľnikom. Ako by mal mladý pár nastaviť svoje financie, aby dosiahol na vlastné bývanie? Kde by mali začať?

Treba si uvedomiť, že hypotéka nie je šprint, ale beh na dlhú trať. Dôležité je mať jasno vo výške úveru, ale aj povinnostiach, ktoré sú s hypotékou spojené. Vždy pripomínam, že bývanie by malo tvoriť približne 30 % rodinného rozpočtu, a to platí aj pre výšku hypotéky. Aj keď má klient vysokú bonitu, odporúčam držať sa tohto pravidla.

Koľko peňazí musí mať mladá rodina našetrené, aby mohla uvažovať o hypotéke?

Od roku 2018 už na Slovensku nie je možné získať hypotéku na celú hodnotu nehnuteľnosti. Vo väčšine prípadov hypotéka pokryje 80 % hodnoty nehnuteľnosti, výnimočne 90 %. Preto je potrebné mať minimálne 20 % vlastných zdrojov. Ideálne je však mať 30 %, aby si vedeli nehnuteľnosť aj dozariaďovať a vyhnúť sa tak drahým spotrebným úverom.

Čo môže mladého človeka diskvalifikovať pri žiadosti o hypotéku?

Banky sledujú úverový register. Ak sú v ňom problémy so splácaním, môže to klienta diskvalifikovať. Častými príčinami sú hazard, neplatenie splátok za pôžičky či leasingy. Dôležitý je aj dostatočný príjem a vlastné úspory.

Čo by mali mladí ľudia urobiť pred podpisom úverovej zmluvy?

V prvom rade porovnať viacero ponúk, nespoliehať sa iba na „svoju“ banku. Nesmú pozerať iba na úrok, ale aj na poplatky, podmienky predčasného splatenia či poistenia. A samozrejme – mať finančnú rezervu. Neočakávané udalosti prídu vždy, a preto je lepšie byť pripravený. Oplatí sa poradiť aj s odborníkom, pretože práve v tejto fáze si môžu ľudia ušetriť najviac peňazí aj starostí.

A čo životné poistenie? Je to naozaj potrebné riešiť v mladom veku, keď už majú dosť starostí s hypotékou?

Podľa mňa je to veľmi dôležité. Ak človek nemá dostatočný kapitál, ktorý by mu umožnil prežiť neočakávané situácie, poistenie je nevyhnutné. Navyše, v mladom veku je poistenie podstatne lacnejšie. Ja to rád nazývam „lacno nakúpené peniaze v čase krízy“. Bola by škoda, keby si ľudia svoje sny nesplnili len preto, že ich zastihla udalosť, na ktorú neboli pripravení.