S pokusom o krádež peňazí z účtu sa v období od júla 2024 do júna 2025 stretla viac než polovica Slovákov (51 %). Až 16 % uviedlo, že sa s podobným pokusom stretli viac než desaťkrát počas jedného roka. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry Ipsos. Podľa Národnej banky Slovenska podvodníci postupne menia svoje postupy a ľudia najčastejšie prichádzajú o svoje peniaze vlastnou nepozornosťou.

„V dnešnej digitálnej dobe sa kybernetické útoky týkajú každého z nás, a preto je veľmi dôležité, aby sme  vedeli, ako takýto podvod môže vyzerať. A predovšetkým, ako sa mu brániť,“ hovorí k rastúcemu počtu útokov na bankové účty v online priestore Róbert Melišek, finančný konzultant a riaditeľ pobočky Simplea Point v Nitre, a dodáva, že napadnutím online bankového účtu sú najviac ohrození mladí ľudia vo veku 18 až 34 rokov. Podľa neho sa to dá vysvetliť tým, že mladí ľudia nie sú dosť opatrní pri otváraní e-mailových príloh. Taktiež v porovnaní so staršou populáciou si pravidelne nekontrolujú svoj bankový účet. Zraniteľnou skupinou v kyberpriestore sú aj seniori, teda ľudia vo veku nad 65 rokov. U nich bezpečnostní analytici vidia riziko najmä v slabom zabezpečení ich telefónov, ktoré si pravidelne neaktualizujú. Okrem toho si prístupové heslá nemenia pravidelne a sú oveľa dôverčivejší.

Hackeri sa vydávajú aj za zdravotné poisťovne

K útokom na bankové účty hackeri zneužívajú profily, e-mailové adresy aj telefónne čísla verejných a súkromných spoločností. Napríklad v posledných mesiacoch dostali tisíce ľudí e‑mail s falošnou správou od Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V správe páchateľ informoval adresátov o „novej refundácii“ alebo „špeciálnej náhrade“ vo výške až 500 eur. Na jej vyplatenie žiadal vyplnenie formulára cez odkaz v e‑maile. V ňom mali obete podvodu uviesť aj číslo svojej platobnej karty a ďalšie osobné údaje. Ako však vzápätí upozornila samotná Všeobecná zdravotná poisťovňa, išlo o podvodné e‑maily cielené nielen na klientov danej inštitúcie.

„Ide o ďalší pokus presvedčiť tých, ktorí pri falošnom texte správy či e-mailu váhajú. Riskujú však, že s neuváženým rozhodnutím prídu o vlastné peniaze. Ak sa prihlásia cez zaslaný odkaz, umožnia podvodníkom prístup k svojmu bankovému účtu,“ upozorňuje Róbert Melišek.

Róbert Melišek, finančný konzultant a riaditeľ pobočky Simplea Point v Nitre

Simplea

Verejnosť, bez ohľadu na svoju zmluvnú poisťovňu, upozornil, aby na takéto správy nereagovala a neklikala na odkazy. Aj keď pôsobia vierohodne – napríklad obsahujú skutočné kontakty poisťovne – nie sú legitímne. Podvodníci so zámerom odčerpať peniaze z bankových účtov totiž často zneužívajú aj logá obcí a miest či štátnych inštitúcií, napríklad Sociálnej poisťovne. Dokonca cielia aj na ekonomicky slabšie domácnosti, ktoré poberajú sociálne dávky, a oslovujú ich aj prostredníctvom falošných stránok pripomínajúcich web Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

„Takzvaných kyberšmejdov pribúda aj na online bazároch, a to na strane kupujúcich aj predávajúcich. Snažia sa svoje obete presvedčiť, aby vyplnili údaje zo svojej platobnej karty alebo prihlasovacie údaje do banky po otvorení podvodnej stránky,“ dodáva finančný konzultant s tým, že pred blížiacimi sa vianočnými sviatkami možno očakávať nárast takýchto útokov.

Pravidlá bezpečného správania v digitálnom priestore

K napádaniu bankových účtov podľa neho hackeri často využívajú aj sociálne siete a chatovacie aplikácie typu WhatsApp. Podvodníci však na útoky stále používajú aj SMS správy a falošné telefonáty, v ktorých sa vydávajú napríklad za pracovníka banky a žiadajú o rýchle prihlásenie do internetového bankovníctva. „Týmto spôsobom banky so svojimi klientmi nikdy nekomunikujú a predovšetkým od nich nikdy nežiadajú vyplniť prihlasovacie údaje do e‑bankingu,“ zdôrazňuje Róbert Melišek.

Bohužiaľ, podľa neho sa stále nájdu ľudia, ktorí sa nechajú presvedčiť, podľahnú tlaku a kliknú na škodlivý odkaz alebo otvoria prílohu e‑mailu a vyplnia v nej požadované údaje. Nasledujúci deň alebo už za niekoľko hodín zistia, že im z účtu „zmizli“ všetky peniaze. V mnohých prípadoch ide o celoživotné úspory. „Väčšina ľudí si je vedomá nebezpečenstva kybernetického útoku, predovšetkým mladí ľudia však zabúdajú na bezpečné správanie na internete s tým, že na účtoch nemajú príliš veľa peňazí,“ hovorí Robert Melišek.

Aj keď sa podľa neho nedá riziko vlámania do bankového účtu a odcudzenia peňazí z neho znížiť na nulu, existujú pravidlá bezpečného správania vo virtuálnom priestore. Predovšetkým je podľa neho potrebné zvážiť, či otvoriť podozrivú e‑mailovú prílohu alebo kliknúť na odkaz. Vždy sa oplatí počkať a overiť si odosielateľa, prípadne sa informovať priamo u spoločnosti, v ktorej mene sa odosielateľ prezentuje. „Nikdy s nikým nezdieľajte svoje prihlasovacie údaje, heslá alebo iné citlivé údaje. Ani bankový pracovník na pobočke od vás nikdy takéto informácie nepožaduje,“ upozorňuje.

Na trhu je podľa neho dostupné aj poistenie kybernetických rizík. Národná banka Slovenska (NBS) upozorňuje, že v porovnaní s globálnym trhom, ktorý sa rýchlo rozrastá, je dostupnosť tohto typu poistenia na Slovensku stále obmedzená. Napriek tomu niektoré poisťovne ponúkajú produkty zamerané na ochranu pred kybernetickými hrozbami. „Týmto poistením sa dajú kryť škody vzniknuté pri nákupoch na internete, neoprávnenom použití platobnej karty alebo škody po útoku hackera na bankový účet, pri ktorom došlo k odcudzeniu peňazí,“ hovorí Robert Melišek.

Ľudia by sa pri ochrane svojich finančných prostriedkov mali najprv zamerať na používanie silných hesiel pre prístup do internetového a mobilného bankovníctva či iných platobných aplikácií. Ďalej by sa mali vyhýbať používaniu rovnakého hesla vo väčšine online aplikácií. Za dôležité sa považuje pri správe peňazí v e‑bankingu využívať zabezpečenú sieť alebo pripojenie cez vlastný dátový balík a používať na to len vlastný počítač a telefón.