Obchodný zákonník z roku 1991 bol už približne 50-krát novelizovaný. Novelizácia priniesla napríklad rozsiahle zmeny v právach likvidácie spoločností. Ako ju hodnotíte?

Jakub Malý: Novela Obchodného zákonníka priniesla viacero legislatívnych zmien, pričom niektoré z nich priniesli vyššiu administratívnu záťaž pre podnikateľov. Napríklad osvedčenie podpisu na súhlase so zriadením sídla spoločnosti či registráciu rodného čísla alebo IČO spoločníkov a akcionárov už existujúcich spoločností v obchodnom registri. Pôsobí to v rozpore s legislatívnym zámerom ďalšej plánovanej úpravy práva obchodných spoločností. Za pozitívum považujem, že sa spresnil proces likvidácie a kroky, ktoré je potrebné v rámci neho vykonať, čo dlhodobo nebolo podrobne upravené. Avšak ani v súčasnej právnej úprave nie sú viaceré aspekty jednoznačne vyriešené. V praxi preto v mnohých prípadoch môže byť nedostatočná.

Spomenuli ste plánovanú úpravu práva obchodných spoločností. Ministerstvo spravodlivosti chce zrušiť obchodný zákonník a osobitosti týkajúce sa konkrétnych obchodných spoločností má vymedziť v rámci nového zákona. Čo hovoríte na navrhované zmeny?

Jakub Malý: Dualita právnej úpravy niektorých právnych inštitútov a typov zmlúv je na Slovensku dlhodobo kritizovaná. Prináša so sebou viaceré zbytočné problémy a neprispieva k právnej istote. Samostatný zákon o obchodných spoločnostiach preto môžeme považovať za správnu úvahu. Súčasný Občiansky zákonník z roku 1964 a Obchodný zákonník z roku 1991 boli síce mnohokrát novelizované, avšak zásadnou zmenou neprešli. Mohli by sme sa napríklad inšpirovať Českou republikou, ktorá má so zásadnou rekodifikáciou už niekoľkoročné skúsenosti. V roku 2012 bol prijatý v Česku nový Občiansky zákonník a Zákon o obchodných spoločnostiach. Tým, že majú právne poriadky v Česku a na Slovensku identický základ, naši zákonodarcovia by mohli čerpať z praktických problémov, ktoré našim susedom táto reforma priniesla. Základný rámec úpravy práva obchodných spoločností je navyše definovaný normami EÚ. DLMU

Jakub Malý je partnerom DLMU, vo svojej praxi sa mimo iné venuje problematike správy a riadenia obchodných spoločností.

Najväčšími zmenami majú prejsť eseročky a akciové spoločnosti. Pri eseročkách by sa malo základné imanie znížiť na jedno euro, plánuje sa ich zjednodušené online založenie. Myslíte si, že tieto návrhy zmodernizujú naše obchodné právo?

Jakub Malý: Pre začatie podnikania na Slovensku evidentne nepredstavuje problém minimálna výška základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným ani súčasný administratívny postup jej založenia. Môžeme to vidieť na množstve registrovaných spoločností. Samozrejme, každé zjednodušenie je v praxi vždy vítané. Mnoho podnikateľov vníma minimálnu výšku základného imania ako otravnú formalitu, ktorá neplní svoj účel. Značné množstvo administratívnych povinností však vzniká až po založení spoločnosti a práve to je to, čo od podnikania odrádza. Väčšina z týchto povinností nesúvisí s navrhovanou reformou vôbec alebo len okrajovo. Podnikatelia by napríklad určite uvítali zjednodušenie daňového a odvodového systému.

Ďalším rozdielom pri eseročkách je, že aktuálne môže mať spoločník len jeden obchodný podiel, kým v budúcnosti by ich mohol mať viacero. Ako to hodnotíte?

Jakub Malý: V súčasnosti má veľké množstvo spoločností, najmä eseročiek, len jedného spoločníka. Úprava, ktorá mu umožní vlastniť viacero obchodných podielov, zrejme sleduje cieľ uľahčiť vzťahy s investormi. Je otázne, ako sa bude v praxi využívať. V prípade, ak by bol obchodný podiel začlenený do právnej formy cenného papiera, je vhodné si položiť otázku, či sa nedajú sledované ciele dosiahnuť napríklad pri novej právnej úprave akciovej spoločnosti. V každom prípade sú tieto návrhy zo strany odbornej verejnosti vítané.

Akciové spoločnosti zase budú môcť vydávať rôzne druhy akcií, s ktorými budú vymedzené v stanovách spoločnosti rôzne druhy práv. Čo hovoríte na túto zmenu?

Jakub Malý: Vnímam ju kladne. Uľahčí vzťahy s investormi, ich vstup a prípadný výstup a úpravu práv zakladateľov. Verím, že dôjde aj k väčšej participácii zamestnancov prostredníctvom zamestnaneckých akciových plánov.

Reforma plánuje zrušiť jednoduchú spoločnosť na akcie. Možnosť založiť takúto spoločnosť podnikatelia dostali v roku 2017. Vďaka možnosti základného imania už od eura mala byť vhodná najmä pre startupy. Ako hodnotíte jej krátke pôsobenie na slovenskom trhu?

Jakub Malý: Jednoduchých spoločností na akcie je na Slovensku aktuálne približne 260. Nedá sa teda povedať, že by sa táto právna forma obchodnej spoločnosti stala populárnou, respektíve využívanou v praxi, a to i napriek tomu, že je veľmi dobre koncipovaná a moderná. Momentálne sa uvažuje o tom, že sa pri založení niektorých typov spoločností nebude vyžadovať tvorba základného imania. To znamená viacero alternatív pre podnikateľov, ako sú startupy, ktorých mala jednoduchá spoločnosť na akcie osloviť.

Aké sú dnes ďalšie pálčivé, respektíve nedoriešené otázky v našej obchodnej legislatíve?

Jakub Malý: Cez pandémiu sa v prípade eseročiek prejavilo, že nie je upravený prípad, keď sa člen štatutárneho orgánu stane náhle zdravotne indisponovaný. Napríklad upadne do kómy, a teda nie je dlhodobejšie schopný vykonávať svoju funkciu. To je značný nedostatok tým, že niektoré spoločnosti majú len jedného člena štatutárneho orgánu. Aktuálna judikatúra navyše nie je úplne jednotná ohľadne možnosti zastupovania spoločnosti na základe takzvaného generálneho plnomocenstva. Rokovacia prax súdov sa skôr prikláňa k názoru, že takéto splnomocnenie nie je možné platne udeliť. Z hľadiska operatívneho fungovania danej spoločnosti to môže predstavovať značné problémy. Nie všetky spoločnosti totiž vedia tento problém preklenúť poverenou osobou pri prevádzkovaní podniku, keďže spoločnosti nemusia mať stály podnik alebo prevádzkareň. Preto by bolo vhodné upraviť, ako takéto situácie ošetriť zjednodušeným postupom. Navyše, ak je indisponovaný člen štatutárneho orgánu, v prípade eseročky s dvomi spoločníkmi nie je ani mnohokrát možné vymenovať nového konateľa.

Aké riešenia navrhujete?

Jakub Malý: Napríklad zavedením inštitútu takzvaného lasting power of attorney alebo trvajúceho plnomocenstva, ktoré náš právny poriadok, s výnimkou prokúry, nepozná. Nemožnosť zbaviť štatutárov zodpovednosti, inak bežný štandard pri M&A transakciách v zahraničí, by bolo vhodné primerane upraviť.

Registrujete aj ďalšie problémy a riešenia v našej obchodnej legislatíve?

Jakub Malý: Problematickým je aj prevod väčšinového obchodného podielu v spoločnostiach s ručením obmedzeným, ktoré nastávajú až zápisom do obchodného registra. Riešením by mohla byť vyššia publicita o prebiehajúcich konaniach v obchodnom registri a naviazanie účinkov prevodu obchodného podielu na podanie návrhu. Myslím si, že niektoré ustanovenia súvisiace s jednoduchými spoločnosťami na akcie by bolo určite dobré uplatniť aj pri úprave eseročiek a akciových spoločností.

Ktorými krajinami sa môžeme inšpirovať?

Jakub Malý: Ako som už spomenul, Česko je nám svojím právnym prostredím bezpochyby najbližšie a má praktickú skúsenosť s podstatnou reformou súkromného práva. Okrem toho aj anglické korporačné právo a právna prax vie i napriek mnohým zásadným odlišnostiam poskytnúť mnoho odpovedí na otázky, ktoré môžu pri reformných snahách vyvstať.

DLMU

Štefan Detvai stál pri zrode Slovenskej advokátskej komory a bol jej dlhoročným predsedom. Je zakladajúcim partnerom advokátskej kancelárie DLMU.

Pán Detvai, v práve pôsobíte od roku 1969. Aké výzvy vás čakali po roku 1989?

Štefan Detvai: Legislatívne dianie v roku 1990 dalo základ vzniku, respektíve navráteniu nezávislosti slovenskej advokácie. Zakladajúci partneri našej kancelárie vrátane mňa sa na tomto procese podieľali. Bol som vedúcim legislatívnej skupiny, ktorá vypracovala návrh znenia nového zákona o advokácii. Stáli sme pri vzniku Slovenskej advokátskej komory. Bolo to turbulentné obdobie, právne predpisy sa menili často, čo vyvolávalo neistotu. Zahraniční partneri a klienti mali obavy, žiaľ, mnohokrát dôvodné, či sa vôbec na Slovensku oplatí podnikať a aká je vymožiteľnosť práva. Zápasili sme s rôznymi problémami, napríklad založiť obchodnú spoločnosť alebo previesť obchodný podiel bola v istom období otázka mesiacov. Zaujímavé bolo aj obdobie bezprostredne po rozdelení federácie. Spoločnosti, ktoré chceli pôsobiť ďalej na území Slovenska a sídlili napríklad v Prahe ako hlavnom meste bývalej federácie, boli nútené v krátkom čase zriadiť na Slovensku dcérske spoločnosti alebo nové subjekty.

Stáli ste pri zrode Slovenskej advokátskej komory. S akými výzvami ste sa stretávali, keď ste boli jej predsedom?

Štefan Detvai: Bol to primárne zápas o vytvorenie a udržanie nezávislej, slobodnej advokácie. Museli sme odolávať mnohým útokom. Zákon o advokácii jasne hovorí, že advokátske povolanie je slobodné a nezávislé. Sú to práve tieto dva atribúty nášho povolania, ktoré sú nevyhnutné pre jeho výkon. Klient má totiž právo, aby jeho záujmy zastupoval advokát, ktorý je nezávislý od akýchkoľvek vplyvov. Či ide o vplyv iných osôb, ale napríklad aj štátnej moci. Len takýto advokát dokáže skutočne chrániť a presadzovať práva svojho klienta. Dôležitým míľnikom bolo taktiež zlúčenie dvoch profesijných komôr – Slovenskej advokátskej komory a Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky.

Čo všetko je v medziach činnosti advokátskej komory?

Štefan Detvai: Komora je samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje a zastupuje všetkých advokátov. Len ten, kto je zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou, môže vykonávať advokáciu. V zmysle zákona o advokácii vydáva interné stavovské predpisy, ktorými sú viazaní všetci advokáti. Vykonáva disciplinárnu právomoc vo vzťahu k advokátom v súvislosti s výkonom advokácie. Zabezpečuje vzdelávanie advokátskych koncipientov a ďalšie vzdelávanie advokátov.

Akú úroveň má Slovenská advokátska komora dnes?

Štefan Detvai: Komore sa podarilo okrem dosiahnutia a udržania nezávislosti advokátov a slobodného výkonu advokátskeho povolania dosiahnuť aj spoločenské uznanie. Prejavuje sa to záujmom o poskytovanie právnych služieb advokátmi. Na dennej báze sa stretávame s tým, kde všade advokáti pôsobia. Navyše komora dosiahla rovnocenné postavenie a uznanie v rámci medzinárodných advokátskych organizácií.