Zatvorené fabriky. Hotely a reštaurácie. Školy aj hranice. Prísne protipandemické opatrenia síce dostali koronavírus pod kontrolu, no začali odkrývať, koľkých Slovákov nákaza obrala o zamestnanie. V marci sa na úradoch práce prihlásili štyri tisícky nových nezamestnaných. Avšak pri viac než 2 700 šlo o „import“ z cudziny. Zhruba toľko našincov zaškrtlo, že mali posledné zamestnanie v zahraničí. „Vždy, keď príde ekonomická kríza, sú migranti prví na vyhodenie,“ skonštatoval Michal Páleník, expert na zamestnanosť z Fakulty managementu Univerzity Komenského.
Prísne opatrenia zavádzali aj iné európske krajiny. Vrátane tých, do ktorých dochádza za prácou najviac Slovákov. Vidieť to aj v číslach od rakúskych firiem. Ešte vo februári tohto roka v nich pracovalo 39-tisíc Slovákov. O mesiac neskôr ich bolo o 9 300 menej. „Ide zrejme aj o prepustených v dôsledku koronakrízy. Časť z nich skončila v karanténe,“ povedal sociológ Miloslav Bahna zo Slovenskej akadémie vied, ktorý HN poskytol rakúske dáta.
Príchod nezamestnaných z cudziny ešte nemusí automaticky znamenať záťaž nášho sociálneho systému. Napríklad s Rakúskom máme vyjednané, že ak tam našinec príde o zamestnanie a prihlási sa na náš úrad práce, dávky mu platí rakúska Sociálna poisťovňa, vysvetlil Páleník.
Ekonomika však trpieť bude. Slovensko má v Európskej únii najvyšší podiel krátkodobých pracovných migrantov. Navyše, pendleri hospodárstvo prikrmujú remitenciami, teda peniazmi, ktoré zarobia v cudzine, ale míňajú doma. Aj v tom patrí naša ekonomika podľa Svetovej banky medzi najviac závislé v Únii.
Sociologička Zuzana Kusá dopĺňa, že domácnosti „pendlerov“ si nevytvárajú dostatočné rezervy na zlé časy. Preto môžu mať problém pokryť základné životné potreby a vyhnúť sa podlžnostiam, dodala.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
