Keďže sudca pôsobí vo funkcii na jednom mieste niekoľko rokov, vedie to logicky k tomu, že pozná veľa ľudí a nadviaže s nimi aj priateľský vzťah. „Je úplne bežné, najmä v rámci určitých špecializovaných agend a v určitých miestach alebo regiónoch, že sa príslušníci právnickej komunity roky poznajú a udržujú spolu viac či menej úzke priateľské či profesijne priateľské vzťahy,“ píše sa v rozhodnutí správneho súdu.
Podľa neho aj sú aj sudcovia ľuďmi z mäsa a kostí, s rozumom, ale aj s citom, a nie automatmi, ktoré sú naprogramované na mechanické, emócií zbavené rozhodovanie. „Sudca ako každý iný človek žije v určitom vzťahovom a sociálnom prostredí tvorenom rodinnými, priateľskými, kolegiálnymi či inými vzťahmi. Miluje aj nenávidí, má rád, hnevá sa, má bežné ľudské predsudky. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, ho nepochybne určitým spôsobom hodnotovo formuje a ovplyvňuje, čo sa premieta v jeho rozhodovacej činnosti,“ tvrdia sudcovia v dokumente.
Za hranicou
Senát dokonca píše, že opak, teda automatické vylúčenie sudcu z rozhodovania pre zaujatosť len preto, že sa s niekým dobre pozná či udržiava priateľský kontakt, by mohol justičný systém paralyzovať. Nebezpečnými sú však také vzťahy v prípade, ak sa v nich vyvinie závislosť, jednostrannosť, alebo dokonca náznaky finančného prospechu. Sudcovia senátu definovali aj hranice správania. Mimo rámca je podľa nich poskytovanie významných výhod, napríklad spojených s trávením voľného času či inými aspektmi bežného života, ako sú neodôvodnené zľavy, poskytovanie vecí zadarmo či za zníženú cenu.
„Naopak, za normálnych okolností, teda ak osoba v talári disponuje dostatočnou mierou zdravého sebavedomia, uváženia, zdržanlivosti a je si vedomá odborných noriem, ktoré treba zachovávať, profesijné priateľstvo prehlbuje jeho povedomie o tom, ako funguje prax v odbore,“ myslí si disciplinárny senát. Sudca, ktorý je odbornou komunitou uznávaný, nebojí sa v nej komunikovať a diskutovať – a to aj veľmi otvorene – o odborných otázkach, a pritom dáva jasne najavo, že neslúži nikomu a ničomu, iba spravodlivosti, je podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu tým najlepším reprezentantom súdnej moci.
Žiadal najprísnejší trest
Celý prípad sa týkal obvinenia sudcu Krajského súdu v Českých Budějoviciach Miroslava Veselého. Na toho podal ešte v marci tohto roka disciplinárnu žalobu český minister spravodlivosti Robert Pelikán (ANO), ktorý žiadal za kontakty Veselého s konkurzným správcom Ivom Halom dokonca najvyšší trest, a to zbavenie funkcie sudcu. Hala bol predtým zapletený do manipulácie konkurzných konaní firmy Via Chem Group, ktorú vyšetrovala česká polícia. V tomto prípade bolo vznesených niekoľko obvinení.
O stretnutiach sudcov s advokátmi sa v marcovom rozhovore pre HN vyjadrila aj sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Katarína Javorčíková. Tvrdila, že keď niekto vykonáva funkciu sudcu a niekto funkciu advokáta, nie to je prekážkou, aby sa nemohli stretnúť na spoločnom obede. „Závisí to od okolností, za ktorých sa tak deje, a od ich vzťahu. Ja osobne napríklad mám dlhoročnú priateľku advokátku a nevidím dôvod, prečo by sme sa nemohli súkromne stýkať. Ak by však mala zastupovať klienta v prípade, o ktorom mám ako sudkyňa rozhodnúť, oznámila by som náš priateľský vzťah ako dôvod na moje vylúčenie z rozhodovania veci,“ povedala Javorčíková a dodala, že osoby v talári by sa mali vyhýbať kontaktom, ktoré by mohli spochybniť ich bezúhonnosť a dôstojnosť, alebo nestrannosť v rozhodovaní v konkrétnych prípadoch.