Vo farbistom a protirečivom svete moderných financií sa meno Edward S. Lampert nedá nevšimnúť. Životný úspech 43-ročného miliardára je založený na protiklade jeho metód investovania a samotnej osobnosti. Sú to kontrasty, ktoré sa môžu stať unikátnou učebnicou pre začínajúcich investorov, ale aj pre pokročilých matadorov na finančných trhoch.
Lampert je hodnotovým investorom, teda podobne ako Warren Buffett nakupuje akcie, ktorých cena je nižšia ako ich skutočná hodnota. Má však rád veľké riziko. Hoci robí obrovské obchody na finančných trhoch a udržuje styky so známymi osobnosťami, radšej zostáva v úzadí. Je jasné, že ak bude úspešný ako doteraz, bude mať miesto k panteóne najznámejších finančníkov na svete.
Svoju kanceláriu má v nevýraznom štvorposchodovom dome v meste Greenwich v americkom štáte Conecticut. Z nej riadi hedžový fond ESL Investmnets, ktorý už vyzbieral 15 miliard dolárov. Hedžové fondy sa zaoberajú vysoko rizikovými obchodmi, pri ktorých sú aj vysoké výnosy. Na jeho riadení sa podieľa aj 20 zamestnancov, ktorí sa väčšinou zaoberajú analýzami podnikov.
Vo väčšine firiem tohto druhu je veľký šum pripomínajúci burzové dianie. V ESL Investments je ticho a panuje tu "vedecká atmosféra". Kľúčovým pojmom sa vo firme stala bezpečnosť. Stalo sa tak po tom ako v roku 2003 prežil Lampert únos a dva dni bol rukojemníkom. Na budove, ani pri vchode niet najmenšej známky, že tu pracuje nástupca možno aj samotného Warrena Buffetta.
Aktíva hedžového fondu ESL Investments, ktorý založil Lampert pred dvadsiatimi šiestimi rokmi, stúpli z 28 mil. USD na 15 mld. USD. V súčasnosti sa jeho zakladateľ nachádza na 61. priečke najbohatších Američanov v rebríčku zostavovanom časopisom Forbes. Jeho majetok sa odhaduje na 3,5 mld. USD. Lampert patrí k samorastom. V roku 1999 si kúpil dom za 20 mil. USD. V mladosti však jazdil na ojazdených automobiloch a býval v podnájme.
Za dobu existencie ESL Investments priemerná výnosnosť predstavovala 29 %, čo je výnos vyšši ako má firma Berkshire Hathaway za to isté obdobie. Samotný E. S. Lampert sa stal bohatší ako W. Buffett v jeho veku. Medzi najznámejších klientov ESL Investmets patria mediálny magnát David Geffen, majiteľ rovnomennej firmy Geffen Records. Zakladateľ počítačovej firmy Dell Michael S. Dell a syn zakladateľa firmy Loew Corp. Thomas Tisch. David Geffen tvrdí, že v roku 1992 zveril fondu 200 mil. USD. Ak by nevyberal peniaze z fondu kvôli diverzifikácii portfólia, mal by dnes k dispozícii 9 mld. USD. D. Geffen hovorí, že všetky ním založené a predané firmy mu priniesli menej ako vklad do fondu.

Stratégia
Zárukou úspechu E. Lapmperta je originálnosť myslenia a reálnych skutkov. Ako poznamenáva Thomas Tisch, ktorý je od roku 1992 jeho partnerom, "Eddy nerobí to, čo robí 99 % hedžových fondov vo svete". Je o ňom známe, že nerobí operácie, pri ktorých sa počíta s poklesom cien akcií, neobchoduje na devízovom trhu, nekupuje odvodené cenné papiere, ako opcie a termínované kontrakty, alebo operácie, ktoré počítajú s veľkým pákovým efektom. E. S. Lampert uprednostňuje nakupovať veľké majetkové podiely vo významných firmách, ktorých majiteľom sa snaží byť čo najdlhšie obdobie. Pri investovaní uprednostňuje kúpu aktív, ktorých hodnota je vyššia ako ich reálna cena na verejných trhoch. Tento prístup je typický pre hodnotového investora. Podľa slov Gavina Adamsa, ktorý pracoval vo fonde ako analytik v druhej polovici deväťdesiatych rokov, E. S. Lapmpert má vraj nadprirodzenú vlastnosť vidieť to, ako môžu rôzne investície jedna druhú vzájomne doplňovať.

Ponorenie sa
Výber akcií, ktoré nakupuje E. S. Lampert do portfólia fondu, sa dá prirovnať k určitému druhu ponorenia. Napríklad skôr ako vložil peniaze do firmy Auto Zone Inc, počas mnohých mesiacov skúmal podnikanie rôznych firiem, ktoré tiež obchodujú s náhradnými dielmi. Analytici firmy museli navštíviť desiatky firiem a stovky obchodov, ktoré patria konkurenčným podnikom. Bývalý analytik Daniel Pike si spomína, že skôr ako ho fond zamestnal, musel mesiac stráviť na nepretržitej ceste. Počas nej skúmal desiatky firiem, ktorých akcie chcel fond kúpiť.
Aby investori nevyvolávali tlak na fond tým, že chcú z neho vybrať peniaze, fond má vo svojom štatúte pravidlo, podľa ktorého sa nedajú v ňom peniaze investovať na menej ako päť rokov. V iných hedžových fondoch treba peniaze držať rok. Okrem iného E. S. Lampert verí, že tajomstvo je hlavným princípom, ktorého sa treba pridŕžať pri operáciách na finančných a kapitálových trhoch. ESL vlastní veľké podiely vo významných firmách. Preto musí odhaľovať údaje o skladbe aktív fondu. Avšak E. S. Lampert nechce diskutovať o mnohých detailoch konštrukcie portfólia dokonca ani s vlastnými investormi. Tieto pravidlá platia aj pre najväčších investorov, ako je napríklad David Geffen.

Nástupca Warrena Buffeta
Počas mnohých rokov E. S. Lapmpert pozorne študoval činnosť Warrena Buffeta. Čítal jeho práce a knihy a riadil sa jeho pravidlami. Keď študoval jeho postupy, rozmýšľal, prečo sa správal pri určitých obchodoch tak a nie inak. Tomu sa venoval najviac počas štúdia investovania. Knihy mu nestačili. Preto sa v roku 1989 vybral do hlavného stanu veľkého mága a diskutoval s ním hodinu a pol o jeho investičnej filozofii.
Lampert je s Warrenom Buffetom často porovnávaný. Podľa názoru mnohých analytikov by sa mal stať nástupcom veľkého mága v oblasti najnovších myšlienok a nápadov v oblasti investovania. V konštrukcii investičného štýlu oboch finančníkov sa dá nájsť veľa spoločných čŕt. W. Buffett a E. S. Lampert mali 25 rokov, keď založili svoje fondy. V roku 1962 W. Buffett začal svoju činnosť nákupom akcií textilnej fabriky. Koncom osemdesiatych rokov mal dosť finančných prostriedkov, aby mohol investovať do nákupu akcií iných firiem. Vtedy kúpil poisťovňu v štáte Nebraska a banku v štáte Ilinois. V roku 1970 rozpredal aktíva fondu. Partnerom ponúkol na výber - hotovosť, alebo akcie Berkshire Hathaway Inc. Po tom, ako E. S. Lampert kúpil obchodnú sieť K-Mart, mnohí investori si mysleli, že túto investíciu použije na to, aby získal nástroj, ktorý pritiahne nové investície.
W. Buffet a E. S. Lampert zarobili vďaka niekoľkým investíciám, o ktorých sa zdalo, že sú málo príťažlivé. Obaja investori vkladajú peniaze do relatívne malého množstva spoločností, ktoré však detailne poznajú na základe dôsledných investičných analýz.
Budúci miliardár sa narodil 19. júla 1962 v meste Roslyn v americkom štáte New York. Jeho otec bol advokátom v New Yorku. Zomrel vo veku 47 rokov na infarkt a prakticky nezanechal žiadne úspory. Jeho matka bola nútená zamestnať sa ako úradníčka. Priatelia E. S. Lamperta si myslia, že smrť otca bola tým silným impulzom, ktorý ho prinútil ísť za úspechom. Jeho matka si spomína, že zo 14-ročného chlapca sa ihneď stal dospelý muž. Uvedomil si, že všetko môže dosiahnuť len vlastnými silami a súčasne, že je zodpovedný za mladšiu sestru, ale aj matku. Vo voľnom čase si neustále privyrábal v rôznych skladoch, čo mu neprekážalo pri dosahovaní dobrých výsledkov v štúdiu. Zostával mu čas aj na šport.
Záujem o kapitálový trh v ňom vyvolala babička, ktorá usporené peniaze vkladala do kúpy akcií. Pravidelne pozerala televíznu reláciu Wall Street Week. Podľa slov Lampertovho priateľa zo školy, už v deviatej triede sledoval nielen futbal, ale študoval štvrťročné správy o hospodárení firiem a literatúru o financiách.
Univerzitu v Yale si zaplatil z úspor, finančnej pomoci a zo študentskej pôžičky. V lete pracoval a úspory investoval do štúdia. Na vysokej škole bol veľmi cieľavedomý a mal veľmi veľa poznatkov z investovania. Už ako člen študentského investičného klubu udivoval komplikovanými finančnými operáciami. Už vtedy Lampert začal hľadať niekoho, kto by sa stal jeho odborným patrónom. Posledné tri roky štúdia pracoval ako asistent profesora Jamesa Tobina, ktorý získal Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 1981. Ďalšími ľuďmi, ktorí významne ovplyvnili jeho činnosť, boli niekdajší minister financií Robert Rubin a finančný manažér Ruchard Rainwater.
Lampert študoval na univerzite v Yale, v roku 1984 získal stupeň bakalára v oblasti ekonómie. Po ukončení školy pracoval ako manažér rizika v renomovanej investičnej banke Goldman Sachs. Jeho vedúcim bol neskorší minister financií Robert Rubin. V apríli 1988 založil investičný fond, ktorého meno je z jeho iniciálok ESL. Od roku 2003 vedie K-Mart Holdings. Je členom predstavenstva firiem AutoNation a AutoZone, je ženatý má tri deti.