Úverový register na Slovensku sa rozrástol o ďalších deväť bánk a tri stavebné sporiteľne. K zakladajúcim bankám, Slovenskej sporiteľni, Tatra banke a VÚB banke, sa pripojili HVB Bank Slovakia, Ľudová banka, OTP banka, Dexia, Poštová banka, Citibank, UniBanka, ČSOB, Istrobanka, Wüstenrot, Prvá stavebná sporiteľňa a ČSOB -- stavebná sporiteľňa. V budúcnosti sa očakáva aj spolupráca s nebankovými subjektmi -- lízingovými a splátkovými spoločnosťami.
Zatiaľ len pre tri banky
Aktívne zatiaľ využívajú databázu registra len zakladajúce banky a mesačne vykonajú približne 30-tisíc dopytov po informáciách o klientoch. Najbližšie z nových inštitúcií sú HVB Bank Slovakia a Ľudová banka, ktoré už splnili všetky podmienky vyplývajúce zo zmluvy a v najbližších dňoch začnú register využívať. "Ostatné banky sú v štádiu technickej prípravy a očakáva sa ich pripojenie počas prvého štvrťroka, v niektorých prípadoch je avizovaný aktívny vstup v druhom polroku tohto roka," uviedla hovorkyňa SLSP Eva Güttlerová. Úverový register predpokladá, že do konca roka vzrastie aj počet klientov z doterajších zhruba 700-tisíc asi na dva milióny. Spustením a prevádzkovaním registra sa Slovensko podľa hovorkyne VÚB Silvie Nosálovej zaradilo medzi vyspelé krajiny Európskej únie, kde práve aj vďaka registru sa objem klasifikovaných úverov u fyzických osôb podstatne znížil. "Opodstatnenosť registra dokazuje aj skutočnosť, že pri poskytovaní úverov sa v registri už viackrát zistilo, že žiadateľ o úver neuviedol údaje o úverovej viazanosti v inej banke, respektíve bola zistená negatívna splátková disciplína. Odmietnutie súhlasu poskytnutia údajov zaznamenali banky v minimálnom rozsahu," dodala Nosálová.
Register v Česku
V susednej Českej republike existujú súčasne dva registre. Jeden úverový register, ktorý združuje 13 bánk, a register neplatičov združenia Solus. Ten na rozdiel od bankového registra obsahuje len negatívne informácie. To znamená len o dlžníkoch, ktoré svoje pôžičky nesplácajú. Okrem bankových domov sú členmi Solusu aj firmy, ktoré požičiavajú peniaze na nákup tovaru na splátky. Kvôli dopytu ľudí po úveroch si banky preverili bonitu rekordného počtu uchádzačov o pôžičky. "V minulom roku banky zaslali 809-tisíc otázok," povedala pre Lidové noviny Štěpánka Marešová, riaditeľka spoločnosti CBCB, ktorá je prevádzkovateľom bankového registra. Zvýšený počet používateľov a registra sa prejavil aj na jeho veľkosti. Pri spustení prevádzky obsahoval záznamy o 1,3 milióna klientov, teraz sa počet týchto údajov dostal na 3,19 milióna.
Výhody pre klienta
Účelom úverového registra je zníženie kreditného rizika pre banky, pre ktoré práve neplatenie úverov zo strany dlžníkov predstavuje veľkú hrozbu a tiež pokles ziskovosti. Prínosy by mali pocítiť aj klienti bánk. Tí, ktorí majú dobrú kreditnú históriu a plnili si svoje záväzky načas, by mali získať nový úver za výhodnejších podmienok ako klienti, o ktorých tá-ktorá banka nemá žiadne údaje. Aj napriek tomu, že v Česku funguje register podstatne dlhšie ako na Slovensku, klienti veľa nezískavajú "Na rozdiel od rozvinutých bankových trhov sa bonita dlžníka neodráža na úrokových sadzbách, ktoré predstavujú cenu úveru, napríklad pri hypotékach," povedala hlavná ekonómka Next Finance Markéta Šichtařová. Na Slovensku je to podobné. "Zatiaľ sa riadime našimi vnútornými pravidlami, ale v budúcnosti vidíme priestor na individuálne posudzovanie úverov," povedala Nosálová.
StoryEditor