Nemecko, Rakúsko či Francúzsko môžem navštíviť hocikedy. Island nie. Toto si povedala Monika, ktorá sa rozhodla doplniť si štúdium na jednej z našich univerzít semestrom v krajine, kam sa človek len tak ľahko nedostane. Na Islandskú univerzitu v Reykjavíku odcestovala koncom augusta. Domov príde na Vianoce. Štipendium získala cez projekt Erasmus.
Štyria Česi, jedna Slovenka
Na univerzite v metropole ostrova vulkánov je jedinou Slovenkou, zo susedného Česka tam má štyroch spolužiakov. Island ju ihneď v zozname ponúkaných študijných pobytov na škole upútal. Je exotický, zvláštny, netypický a nádherný. Tak o svojom dočasnom domove hovorí Monika. Študovať sa pritom dá aj v angličtine. Všetky predmety, ktorá si zvolila, sú zamerané na medzinárodné právo. Jej študijný pobyt na Islande teda nebude len polročným výletom, ale skutočným prínosom pre vzdelanie.
Tri tisícky vzdušnou čiarou
Prvý týždeň po príchode bol ťažký. Bolo treba zvládnuť odlúčenie od rodiny vzdialenej približne tri tisícky kilometrov vzdušnou čiarou. Vybavovať musela aj úradné záležitosti, povolenia.
Škola sa začala štvrtého septembra. Prvé daždivé studené dni vystriedalo nádherné, hoci chladné počasie. Monika sa zabývala v štvorizbovou byte v suteréne domu priamo v centre mesta. O byt sa delí s ďalšími dvoma dievčatami -- Nemkou a Švédkou. Každá má svoju izbu, teda potrebné súkromie i priestor na štúdium.
"Je to fajn. Všade sa dopravíme pešo," chváli si umiestnenie bytu v centre Reykjavíku Monika. Dievčatá šetria na hromadnej doprave, lebo aj do školy je to len dvadsať minút chôdze. Naša Bratislavčanka najprv zostala v šoku z "pivničného" ubytovania bežného v hlavnom meste Islandu. Po prvých mesiacoch bývania si však zvykla -- výhľad na chodník a nohy chodcov jej nepokazia nadšenie. Byt je veľmi pekne zariadený. Študentky majú všetko, čo potrebujú: práčku, mikrovlnu, televízor, a dokonca aj video či DVD prehrávač.
Skúšky dvakrát v semestri
Nielen krajina, ale aj organizácia vysokoškolského štúdia je na Islande iná. Semester je rozdelený na dve časti. Po každej nasledujú skúšky. Výhodou tohto systému je, že sa študenti môžu sústrediť len na dva -- tri predmety v každej časti. Na Slovensku je v prípade Monikinho odboru zaužívaných okolo osem až desať predmetov. Aj počet kreditov za predmety na Islandskej univerzite je podstatne vyšší ako mala Monika doma. Namiesto piatich kreditov za povinné predmety na Slovensku získava na škole v Reykjavíku za každý predmet najmenej šesť ECTS. Študenti sa musia pripravovať na každú hodinu, každý raz za semester pripravuje prezentáciu na profesorom zadanú tému, ktorú potom odprednáša v triede. Popri ústnej skúške študenti vypracúvajú z každého predmetu aj seminárnu prácu. Na každú výučbu musia naštudovať stanovené množstvo materiálov. V škole síce netrávia toľko času ako na Slovensku, avšak veľa zaberie samoštúdium. Materiály, z ktorých prednášajúci čerpajú na seminároch, sú k dispozícii jeden až dva dni vopred na školskom intranete.
Peniaze aj od rodičov
Najviac zahraničných študentov prichádza na Island zo Švédska, z Nemecka, Francúzska a Dánska. Monikine štipendium je podstatne vyššie ako majú títo študenti. Aj tak však nepokryje všetky výdavky. Slovenská študentka si z neho zaplatí ubytovanie a knihy. Stravu a ostatné výdavky financujú rodičia a taktiež sa jej podarilo nájsť si prácu. "Neviem posúdiť, či bolo ťažké toto štipendium získať," hovorí Monika. Na škole mali k dispozícii veľký výber. Rozhodoval priemer známok a jazykové schopnosti. Všetci museli prejsť výberovým konaním, ktoré zahŕňalo aj ústny pohovor.
s. 24 Bez islandčiny
StoryEditor