Medzinárodný menový fond (MMF) veľakrát nie je schopný odhadnúť blížiace sa nebezpečenstvo finančnej a hospodárskej krízy v ohrozených krajinách, varovali audítorské spoločnosti, ktoré sa zvlášť zamerali na pravidelné výročné správy MMF World Economic Outlook. Ich percento úspešného predvídania ekonomických problémov a kríz je mizivé. Ako príklad môžu poslúžiť roky 1999 až 2001, keď 87 krajín sveta zaznamenalo dovedna 134 recesií, pričom však MMF dokázal predvídať iba 15 z nich. Navyše, správa audítorov uvádza, že aj odhady Medzinárodného fondu o vývoji na bežnom účte krajín boli "väčšinou nepresné".
MMF sa už niekoľkokrát dostal pod paľbu kritiky od viacerých ekonómov za to, že nedokázal včas varovať štáty stojace na pokraji krízy pred blížiacim sa nebezpečenstvom. Ako uviedla BBC, najväčšiu kritiku si vyslúžil v prípade veľkej ázijskej finančnej krízy, ktorá vypukla v roku 1997 a rýchlo sa rozšírila po celom kontinente, ako aj za devalváciu mexického pesa v roku 1995. Fond sa síce snažil zlepšiť svoje nástroje, ktoré slúžia na prognózy vývoja ekonomiky vo svete, podľa kritikov však reformy nie sú dostatočné.
Prvá zástupkyňa výkonného riaditeľa MMF Anne Krügerová v podstate súhlasila so zisteniami audítorov, dodala však, že z niektorých kritík je vidieť, že "nepochopili prácu fondu". "Jednou z príčin, prečo MMF vo svojich ekonomických výhľadoch nepredvída krízy, je fakt, že tento krok by bol iba ´napĺňaním proroctva´ a takéto prognózy by boli nezodpovedné." Fond však už pracuje na zlepšení svojich nových monitorovacích správ, ktoré by mali byť omnoho pružnejšie. Podľa audítorov to však nie je jediná chyba MMF. Podobne ako pred časom finančníci v oblasti súkromného sektora ho skritizovali za to, že aj jeho nový systém včasného varovania je do veľkej miery zastaraný.
Kritika fondu od audítorov nie je prvá a určité chyby priznala aj samotná inštitúcia. V marci tohto roka fond uviedol, že nútenie chudobnejších krajín otvárať čo najrýchlejšie svoje trhy zahraničným investorom zvyšuje na ich území riziko finančných kríz. Zároveň sa nepodarilo dokázať, že by politika MMF voči nim podporila v takýchto štátoch hospodársky rast. Medzi obeťami takýchto rád MMF sú Argentína, Brazília, Indonézia a Rusko. Všetky štáty poslúchli požiadavky menovej inštitúcie a otvorili v krátkom čase svoje trhy zahraničným investorom výmenou za niekoľkomiliardové úvery. Ale hneď, ako sa objavili prvé problémy, zahraniční špekulanti svoje investície z krajín stiahli a uvrhli štáty do hospodárskej recesie. Viaceré postihnuté štáty však pripúšťajú, že politiku fondu do veľkej miery určujú USA, ktoré sú jeho najväčším akcionárom.