Zvyšovanie kvalifikácie
Sme akciovou spoločnosťou a so svojím zamestnancom sme uzatvorili dohodu o umožnení štúdia popri zamestnaní. Z uvedenej dohody vyplývajú okrem iného aj náhrady mzdy pri čerpaní študijného voľna. Zaujímalo by nás, či sú tieto náklady na strane našej akciovej spoločnosti daňovo uznané?
-- V zmysle § 155 Zákonníka práce v rámci dohody o zvyšovanie kvalifikácie uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom, sú upravené podmienky umožnenia zvýšenia kvalifikácie zamestnanca zamestnávateľom prostredníctvom poskytovania pracovného voľna, náhrady mzdy, ako aj úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom. Platí, že zamestnanec je povinný zotrvať u zamestnávateľa po dohodnutý čas v pracovnom pomere, alebo mu uhradiť náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie, a to aj vtedy, ak zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. § 140 ods. 2 Zákonníka práce dáva možnosť poskytnúť náhradu mzdy, ak je zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou u zamestnávateľa. Z uvedeného vyplýva, že je možné poskytovanú náhradu mzdy v súvislosti s § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovo uplatniť.

Ďalšie vzdelávanie
Každý človek, ktorý prejaví záujem o ďalšie vzdelávanie, má v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní právo vzdelávať sa v každom veku svojho života podľa podmienok ustanovených týmto zákonom a podľa svojich schopností a záujmov. Za ďalšie vzdelávanie sa na účely tohto zákona považuje vzdelávanie, ktoré umožňuje každému doplniť, rozšíriť a prehĺbiť si získané vzdelanie, rekvalifikovať sa alebo uspokojiť svoje záujmy, alebo ktorým sa pripravuje na získanie stupňa vzdelania v školskom systéme. Za ďalšie vzdelávanie v zmysle tohto zákona je možné považovať prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie, ktoré sa uskutočňuje rozličnými krátkodobými a dlhodobými vzdelávacími aktivitami (napr. kurzy, školenia, semináre) v rozličných organizačných formách štúdia napr. štúdiom popri zamestnaní, špecializované štúdium, rekvalifikačné štúdium.
Pod zvyšovaním kvalifikácie môžeme rozumieť aj jej samotné získanie alebo rozšírenie. Účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je v zmysle § 140 ods. 1 Zákonníka práce kvalifikovaná ako prekážka v práci na strane zamestnanca, a nie ako výkon práce, ako je to v prípade prehlbovania kvalifikácie. Z tohto dôvodu zamestnávateľ nemôže zamestnancovi účasť na ďalšom vzdelávaní s cieľom zvyšovania kvalifikácie nariadiť. Zo strany zamestnávateľa je zvyšovanie kvalifikácie nákladovou položkou. Zamestnávateľ môže návrh zamestnanca absolvovať ďalšie vzdelávanie odmietnuť v prípade, ak sa týmito akciami dosiahnuté zvýšenie kvalifikácie bude pre zamestnávateľa javiť ako nepotrebné.
Toto odmietnutie sa však nemôže týkať samotného absolvovania štúdia, na ktoré má každý občan ústavné právo, ale iba možnosti poskytovať pracovné voľno a náhradu mzdy zamestnancovi zvyšujúcemu si kvalifikáciu. Ak sa zamestnanec rozhodne zvýšiť si kvalifikáciu ďalším vzdelávaním a zamestnávateľ vyjadrí svoj nesúhlasný postoj, bude musieť v súvislosti s potrebou pracovného voľna na toto štúdium čerpať dovolenku, resp. požiadať zamestnávateľa o neplatené voľno. Zamestnávateľ ak bude súhlasiť so zvýšením kvalifikácie svojho zamestnanca, v zmysle § 140 ods. 3 Zákonníka práce, bude mu môcť poskytnúť pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Poskytovanie pracovného voľna, náhrady mzdy a ďalších nákladov spojených so štúdiom je predmetom úpravy samotnej dohody o štúdiu popri zamestnaní na zvýšenie kvalifikácie.

V Zákonníku práce je upravený rozsah pracovného voľna pri účasti zamestnanca na ďalšom vzdelávaní s cieľom zvýšenia kvalifikácie nasledujúco:
a) v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
b) 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
c) 5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky a maturitnej skúšky,
d) 40 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky alebo dizertačnej skúšky,
e) 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce.

Zákonník práce tiež ustanovuje, že za pracovné voľno poskytnuté zamestnancovi s cieľom vykonania opravnej skúšky náhrada mzdy nepatrí -- § 140 ods. 4 Zákonníka práce. V prípade prehlbovania práce, kedy ide v zmysle § 154 ods. 3 Zákonníka práce o výkon práce, patrí zamestnancovi mzda, a nie náhrada mzdy, ako je to v prípade zvyšovania kvalifikácie. V prípade poskytovania pracovného voľna a náhrady mzdy zamestnancovi, ktorý si prostredníctvom ďalšieho vzdelávania zvyšuje svoju kvalifikáciu, ide o možnosť, nie povinnosť zamestnávateľa, a to napriek tomu, že spomínané zvýšenie kvalifikácie je v súlade s potrebami zamestnávateľa. V prípade, že zamestnávateľ dá na zvyšovanie kvalifikácie zamestnancovi súhlas, nie je viazaný povinnosťou poskytovať mu pracovné voľno a náhradu mzdy, aj keď by bolo zvyšovanie kvalifikácie v súlade s jeho potrebou.
Paragraf 155 Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom Dohodu o zvýšení kvalifikácie, ktorá je dvojstranným právnym úkonom. Táto dohoda predstavuje právnu formu zabezpečenia stabilizácie zamestnanca, ktorý si zvyšuje kvalifikáciu. V jej rámci sú upravené podmienky umožnenia zvýšenia kvalifikácie zamestnanca zamestnávateľom prostredníctvom poskytovania pracovného voľna, náhrady mzdy, ako aj úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a na to nadväzujúcu povinnosť zamestnanca zotrvať u zamestnávateľa po dohodnutý čas v pracovnom pomere, alebo mu uhradiť náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie, a to aj vtedy, ak zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.

Dohodu je potrebné uzavrieť písomnou formou, inak je neplatná a musia byť v nej uvedené nasledujúce náležitosti:
-- druh kvalifikácie, ktorý súvisí s druhom štúdia, ktorým si zamestnanec zvyšuje svoju kvalifikáciu. Spôsob zvýšenia kvalifikácie, čo znamená uvedenie formy štúdia, napr. štúdium popri zamestnaní, kurz, seminár, školenie, ale aj organizačnej formy štúdia, napr. rekvalifikačné štúdium, špecializačné štúdium, doplňujúce štúdium,
-- študijný odbor a označenie školy,
-- doba, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere. Do tejto doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava doba základnej (náhradnej) vojenskej služby a civilnej služby vykonávanej namiesto nej, doba rodičovskej dovolenky. Taktiež sa nezapočítava neprítomnosť v práci pre výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo právoplatnému odsúdeniu,
-- druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby. Medzi pracovné úľavy a hospodárske zabezpečenie, na ktoré sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodol, patrí napr. pracovné voľno, náhrady mzdy a ďalšie náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie, t. j. obstaranie študijnej literatúry, cestovné a pod. Najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov však nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov. V prípade, ak zamestnanec nesplní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa úmerne zníži.