Charta práv pacientov

Ak má človek dôvod sťažovať sa na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, tak je to jeho právom, ktoré mu zaručuje tak slovenská ako aj európska charta práv pacientov.
Slovenská Charta práv pacienta
V slovenskej Charte práv pacienta, ktorá bola prijatá vládou Slovenskej republiky 11. apríla 2001 sa v tejto súvislosti hovorí:
-- Pacient má právo podať sťažnosť, ak sa domnieva, že sa porušilo jeho právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
-- Sťažnosť môže podať riaditeľovi štátneho zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa mu poskytla zdravotná starostlivosť, štátnemu okresnému lekárovi, štátnemu krajskému lekárovi, Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, stavovským organizáciám a ďalším inštitúciám.
-- Na základe rozhodnutia súdu má pacient nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, podľa platných právnych predpisov.
Európska charta práv pacientov
Európska charta práv pacientov bola prednesená v Bruseli 15. novembra 2002. Práva pacienta formuluje nasledovne:
-- Každý jednotlivec má právo podávať sťažnosť vždy, keď utrpí škodu, a právo dostať odpoveď alebo inú formu spätnej väzby.
-- Zdravotnícke služby by mali zaručovať výkon tohto práva poskytovaním (s pomocou tretej strany) informácií pacientom o ich právach a umožniť im identifikovať prípad porušenia a podávať oficiálne sťažnosti.
-- V určenom čase musí orgán poskytujúci zdravotnícke služby odpovedať na sťažnosť písomnou formou a vyčerpávajúcim spôsobom.
-- Sťažnosti musia prejsť štandardným postupom s podporou nezávislých orgánov a/alebo občianskych organizácií a nemôžu poškodiť právo pacientov na súdny spor alebo hľadanie alternatívneho riešenia sporu.
-- Každý jednotlivec má právo na dostatočnú náhradu škody v primerane krátkom čase vždy, keď utrpí telesnú alebo morálnu a psychickú ujmu spôsobenú ošetrovaním alebo liečbou pri poskytovaní zdravotníckej služby.
-- Zdravotnícke služby musia zaručovať náhradu škody bez ohľadu na závažnosť ujmy a jej príčinu (počnúc neprimeranou čakacou lehotou až po zanedbanie lekárskej starostlivosti alebo omyl), a to aj vtedy, ak sa nedá celkom určiť, kto je v konečnom dôsledku zodpovedný.