Myši s "elixírom života"
Samuel Schriner z Washingtonskej univerzity v Seattle v USA s kolegami geneticky upravil laboratórne myši tak, že ich organizmus obsahuje zvýšenú hladinu enzýmu kataláza v mitochondriách. (Mitochondrie sú organely vo vnútri buniek s autonómnym genetickým aparátom. Pôvodne zrejme voľne žijúce mikróby, ktoré vstúpili do symbiotického vzťahu s väčšími bunkami. Plnia úlohu "elektrární" -- aj v ľudských bunkách.) Dosiahol tým predĺženie života myší takmer o 20 percent. Navyše menej trpeli srdcovými ochoreniami a inými defektmi vyššieho veku, napríklad očnými zákalmi. Kataláza funguje ako antioxidant. Odstráňuje biologicky škodlivý peroxid vodíka, ktorý produkujú reaktívne, záporne elektricky nabité a kyslík obsahujúce radikály, časti molekúl. Podporuje to špecifickú teóriu starnutia, založenú na deštruktívnom účinku voľných radikálov na tkanivá a orgány a predpoklade, že v ich produkcii hrajú dôležitú úlohu mitochondrie. (Zdroj: Science.)
Námorné lode faraónov
Archeológovia Kathryn Bardová z Bostonskej univerzity v USA a Rodolfo Fattovich z Neapolskej univerzity v Taliansku objavili na egyptskom pobreží Červeného mora dve umelé jaskyne. A v nich prvé známe kompletné časti námorných lodí z éry faraónov. Cédrové brvná z trupu. Zakrivené cédrové kormidlové veslá. Bloky vápenca, slúžiace ako kotvy. Laná a iný výstroj. Pochádzajú zhruba z 15. storočia p. n. l. Popri keramike to dokladajú vápencové tabule s hieroglyfmi. Opisujú plavby do oblasti Červeného mora známej ako Punt a dosiaľ nelokalizovanej Bia-Punt. Vymenúvajú vodcov výprav, Nebsua a Amenhotepa. Jaskyne ležia na mieste faraónskeho prístavu Mersa Gawází. Kormidlové veslá zodpovedajú 21-metrovým lodiam. Datovanie vláde kráľovnej Hatšepsut. Tá organizovala obchodné výpravy na juh Červeného mora. Jaskyne boli azda aj chrámom. (Zdroj: University of Boston.)
Obilie staročínskeho severu
Na začiatku bola ryža, proso -- a pšenica. Takto by sa dali zhrnúť výsledky vedcov z Kanady, USA a Číny. Pátrali po základe severočínskej populačnej explózie v rokoch 2400 -- 2000 p. n. l., ktorú tam preukazuje prudký rozvoj najstarších známych sídiel mestského typu. Tím Garyho Crawforda z Torontskej univerzity pracoval v Liang-čeng-čchene, regionálnom správnom stredisku provincie Šan-tung (severovýchodná Čína). Prekvapilo takmer polovičné zastúpenie ryže už vo vtedajšom poľnohospodárstve. Hoci ryžu so starou Čínou spájame bežne, platí to skôr pre južnejšie oblasti. Väčšina archeológov si myslela, že na jej severe v tom čase absolútne dominovalo proso. Výskum v Šan-tung odhalil aj prvé stopy pestovania pšenice. Ďalšie prekvapenie. Predpokladalo sa totiž, že Čína mala so západnou Áziou, kde ľudia pšenicu domestikovali, styky až oveľa neskôr. (Zdroj: Current Anthropology.)
Zdeněk Urban, autor je stály spolupracovník hn
Tajomstvá zooplanktónu
Drobnučké morské živočíchy, zooplanktón, predstavujú kriticky dôležitý základ potravinového reťazca mnohých väčších obyvateľov mora -- až po veľryby a napokon ľudí, ktorí veľké ryby a morské cicavce lovia. Zooplanktón sa často sústreďuje do obrovských hustých škvŕn, "morských pastvín", na ktorých radi hodujú spomenutí konzumenti. Príčina však bola nejasná. Izraelsko-americko-nemecký tím Amatziu Genina z Hebrejskej univerzity v Eilate ju teraz odhalil. Na dne Červeného mora umiestnili pomocou trojnožkových statívov sonarové aparatúry FishTV-1.6 (na snímke), umožňujúce trojrozmerné zobrazovanie. Zistili, že zooplanktón pláva nahor či nadol podľa vertikálneho prúdenia, aby si udržal hĺbku, ktorej dáva prednosť. Miniatúrne tvorčeky pri tom dosahujú rýchlosť až desať dĺžok svojho tela za sekundu. Porovnanie s počítačovým modelom ukázalo, že takýmto pohybom možno plne vysvetliť vznik zooplanktónových škvŕn. (Zdroj: Science. Foto: Amatzia Genin.) (zu)