Z garážovej firmy vývozca rozumu

Medzi najlepšími exportérmi za vlaňajší rok ste získali ocenenie ako vývozcovia špičkových technológií. V tejto súťaži ste sa umiestnili prvý raz. Ste novým exportérom?
-- Nie, vyvážať sme začali od roku 2000, keď nám už bol domáci trh malý a keď u nás ani neboli jasné doktríny, akú leteckú techniku budú vojaci používať. Vlani však náš vývoz medziročne vzrástol o 53 percent a dosiahol tri štvrtiny našich tržieb. Za úspech vďačíme Eximbanke. Začala nám veriť, že naše myšlienky sú dobré a vyšla nám v ústrety aj pri takých projektoch, ako bol vývoz do Jemenu alebo Kazachstanu. Teda do krajín, ktoré pôsobia rizikovo. A to sme kedysi vznikali ako, takpovediac, garážová firma, ktorá nemala žiadne aktíva a predávala iba svoje myšlienky.
Ako sa vám podarilo uplatniť sa na trhu?
-- Začínali sme na trhu, ktorý by mohol odpovedať na naše produkty, teda u zákazníkov, ktorí v minulosti využívali techniku z východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu. Využili sme trhlinu, ktorá existovala vo veľkom počte krajín, ktoré síce vo veľkom využívali ešte ruské technológie, ale nemali na ne moderné výcvikové prostriedky. Všimli sme si to a začali sme dávať tieto moderné prostriedky dohromady so západnou technológiu, americkými počítačmi, európskymi projekčnými systémami. Ponúkli sme modernú simulačnú technológiu pre vojenskú i civilnú techniku pôvodne z východnej Európy. Dnes ponúkame najväčšiu paletu takýchto výrobkov pre lietadlá, obrnené vozidlá, protivzdušnú obranu i civilné systémy a máme určitý náskok pred konkurenciu, ktorú sme predbehli, keď na trhu bola diera. A snažíme sa rozširovať svoj trh ďalej. Boli sme teraz napríklad v Pakistane, ktorý má obrovský záujem o našu technológiu, dokonca chce postaviť akadémiu vzdelávania pre informačné technológie, ktorá by mala slovenských majiteľov. Zaujímavé aktivity máme v severnej Afrike, vyexpedovali sme simulátor do Angoly, predali do Ugandy, ozývajú sa krajiny, o ktorých sme ani nepredpokladali, že by mali záujem o hi-tech technológie. Je to príklad aj pre iné firmy, aby sa nebáli ani krajín, ktoré sa nám zdajú exotické.
Podľa hodnotenia v súťaži dosahuje podiel pridanej hodnoty vášho vývozu 55 percent.
-- Simulačné technológie sú výsledkom vlastného vývoja. Väčšinu našej produkcie už tvoria celé systémy, ako sú simulátory pre lietadlá, vozidlá a softvér. Doplnkom sú komponenty pre tieto systémy, pohyblivé plošiny pre simulátory, zaťažovacie zariadenia pre letecký výcvik. Pochopili sme, že ak chceme byť konkurencieschopní, musíme sa, ako väčšina firiem v zahraničí, uberať smerom k systémovej integrácii hotových produktov a byť pripravení aj na zmenu trhu, využitie outsourcingu, odčleňovanie výroby komponentov. Vlani sme uviedli na trh nový letecký simulátor.
Koľko rokov trvalo, kým ste sa prepracovali od garážovej firmy po akciovku s hodnotou vývozu na jedného zamestnanca 1,1 milióna korún?
-- Dnes máme 55 zamestnancov, z jednej tretiny softvérových inžinierov, z jednej hardvérových dizajnérov a hardvérových pracovníkov. Ale aj oni sa z 80 percent pohybujú pri tvorbe softvéru, lebo najskôr sa vytvorí dizajn na počítači. Tretinu ľudí tvoria takisto softvérovo zdatní konštruktéri a mechanici, ktorí musia vedieť nielen poskladať konštrukcie, ale v zahraničí aj nainštalovať a nastaviť celý systém spolu so softvérom, aj keď sme ich pôvodne prijímali na uťahovanie skrutiek a naťahovanie káblov... Simulačné technológie robíme od roku 1995, no firma vznikla pred 13 rokmi ako rodinná firma, v súčasnosti ju vlastníme dvaja napoly, s Pavlom Grmanom.
Funguje to, viete sa dohodnúť?
-- So spoluvlastníctvom 50 : 50 obyčajne bývajú problémy, no my sme spolužiaci od 14 rokov, takže sa vieme dohodnúť, aj keď nikto nemá silnejšie hlasovacie právo.