Zopakujme si, na aké dávky máte nárok pri živnosti: 1. materské, 2. nemocenská, 3. ošetrovné. Na aké dávky nárok nie je: 1. dávky v nezamestnanosti a 2. úrazová dávka.
A teraz sa pozrime, ako sa vyplácanie spomínaných súm dá ovplyvniť v rôznych životných situáciách. O ich detailný popis sme požiadali odborníka v oblasti odvodov Jozefa Mihála.
AKO TO FUNGUJE DO DETAILOV V PRAXI
DÁVKA MATERSKÉ
Ak živnostníčka plánuje mať dieťa a ak využije všetky možnosti zákona vo vzťahu podnikateľa a štátu ("dal – dostal"), môže získať benefit až vyše 5 100 eur. Musí na to však využiť optimálny spôsob nemocenského poistenia, to znamená, že v súčasnosti môže dostávať od štátu na materskej dovolenke až 1350 eur mesačne.
1. varianta: ZAČÍNAJÚCA ŽIVNOSTNÍČKA (bez povinnosti platiť nemocenské poistenie)
a) Klasická situácia
Pre to, aby dostala čo najvyššie materské, musí si platiť odvody z najvyššieho prípustného základu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, čiže vymeriavací základ sa musí pohybovať na úrovni asi 1 800 eur/mes. Pri dobrovoľnom poistení, kde je výsledná sadzba 33,15 percenta, bude zo základu táto tretina tvoriť 600 eur /mes.
Ďalej však treba vedieť, aké nuansy má budúca matka využiť v trvaní a vo výške poistenia. Zákon napríklad určuje, že musí byť nemocensky poistená 270 dní. Ako to však urobiť, ak chce materské, ale pritom je neskoro prihlásiť sa na dobrovoľné nemocenské poistenie deň pred otehotnením a zase deň po ňom už je neskoro? Veď tých 270 dní by už biologicky nestihla. Urobí to teda inak. Ak chce materské, tak dobrovoľné poistenie si musí začať platiť 2 – 3 mesiace pred otehotnením. Z tohto časového horizontu to vyzerá tak, že jej vyjde dĺžka platenia možno až 10 mesiacov. No škodovať nebude.
Postup:
- počas zhruba 10 mesiacov bude živnostníčka platiť okolo 600 eur/mes., t. j. na odvodoch odovzdá asi 6 000 eur
- počas 8 mesiacov na materskej však bude dostávať 1 300 eur/mes., t.j. získa 10 400 eur
- rozdiel v sumách je 4 400 eur (10 400 – 6 000)
- kvôli materskému však nedostane rodičovský príspevok (za 6 mesiacov = 1 200 eur), preto jeho výška sa musí z benefitu odrátať, t. j. 4 400 – 1 200 = 3 200 eur
b) Kreatívna situácia
Spočíva v tom, že živnostníčka si nemusí platiť vysoké dobrovoľné poistenie celých 10 mesiacov, ale stačí len 6 mesiacov (26 týždňov), pričom môže dostať od štátu nielen tých 3 200 eur, ako sme vyrátali v predchádzajúcej situácii, ale až 5 100 eur. Len treba vedieť, ako to urobiť.
Postup:
- vo fáze plánovania tehotenstva si začne platiť dobrovoľné nemocenské poistenie z najnižšieho možného základu 441,50 eura, t.j. 146 eur/mes., a stačí ho platiť 88 dní, respektíve 3 mesiace.
- po 88 dňoch sa odhlási (v Sociálke má v evidencii potrebných 88 dní platenia, pričom výška odvodu nie je dôležitá)
- s partnerom sa začne snažiť, aby otehotnela, čo by sa malo podariť do 2 – 3 mesiacov
- keď otehotnie, vyráta si 26 týždňov pred nástupom na materskú dovolenku plus pridá 6 týždňov (materská sa začína 6 týždňov pred pôrodom), takže dovedna 32 týždňov pred plánovaným pôrodom (možno pre istotu ešte trocha skôr) a vtedy sa prihlási znova na dobrovoľné poistenie
- v tomto poistení si však určí vysoký základ 1 800 eur/mes. a bude ho platiť 26 týždňov, respektíve nevyhnutných 192 dní
- v čase 6 týždňov pred lekárom určeným dňom pôrodu nastúpi na materskú dovolenku a materské sa jej vypočíta z maximálneho vymeriavacieho základu, t.j. bude až 1350 eur/ mes. a za 8 mesiacov trvajúce materské spolu 10 400 eur
- počas 6 mesiacov na odvodoch zaplatí dovedna 3 600 eur plus počas predošlých 3 mesiacov prvého dobrovoľného poistenia 146 eur/mes. (438 eur), t.j. spolu za celé dobrovoľné poistenie 4 038 eur
- rozdiel v sumách je 10 400 eur na materskom mínus 4 038 na zaplatenom poistenom, čo je vyše 6 300 eur
- kvôli materskému však nedostane rodičovský príspevok, ktorý treba z benefitu odrátať (mínus 1 200 eur)
VÝSLEDOK: prínos z materského je pre živnostníčku vyše 5 100 eur.
-----------------------
2. Varianta: ZABEHNUTÁ ŽIVNOSTNÍČKA (s povinnosťou platiť nemocenské poistenie)
Klasická situácia
Živnostníci si obvykle platia poistenie buď z najnižšieho základu, ten je dnes 441,50 eura, alebo zo základu len o málo vyššieho. Ich výhoda je v tom, že majú dostatočne dlhú históriu poistenia (3 - 4 roky). Ak však chcú získať najvyššiu možnú výhodu plynúcu zo zákona, musia splniť aj podmienku - zrušiť dočasne svoju živnosť. Na druhej strane získajú nespornú výhodu v tom, že ich materské dosahuje až 75 percent z predošlého základu, pričom sa ženám vypláca po dobu takmer 8 mesiacov a v prípade mužov 6 mesiacov, čo je relatívne dlho.
Postup:
- živnostníčka si zruší živnosť hneď, ako zistí, že je tehotná, býva to obvykle okolo 6. – 7. týždňa, teda 32 týždňov pred nástupom na materskú
- odhlási sa zo Sociálky, čím jej automaticky zanikne povinné poistenie
- hneď druhý deň sa prihlási do Sociálky na dobrovoľné nemocenské plus dôchodkové poistenie, ale s vysokým základom 1800 eur/mes.
- počas 6 mesiacov si bude platiť po 600 eur/mes., t. j. spolu 3 600 eur, avšak ona dostane od štátu počas materskej viac: 10 400 eur, takže rozdiel je zhruba 6 800 eur
- plusom je, že na materskej dovolenke si môže znova založiť živnosť (abstrahujeme od toho, že sa to spája s nutnou administratívou) a môže ďalej podnikať
- ďalším plusom je, že počas materskej nemusí platiť odvody
VÝSLEDOK: prínos z materského je pre živnostníčku okolo 6 800 eur.
-------------------------------
NEMOCENSKÁ DÁVKA
Bežná nemocenská, ktorá trvá dva až štyri týždne, je oproti materskému menej finančne prínosná, pretože obvykle netrvá tak dlho ako materská dovolenka a výška nemocenskej dávky je len 55 percent predošlého základu (nie 75 percent ako na materskej). Napriek tomu aj tu existujú pre živnostníka benefity.
Príklad: ŽIVNOSTNÍK(ČKA) – SO ZABEHNUTOU VIACROČNOU ŽIVNOSŤOU
a) Štandardná situácia
Živnostník má jedno dieťa do 3 rokov a napríklad druhé už je na ceste. Ak chce využiť maximum zo zákonných možností, nemusí dbať tak dôsledne na počet týždňov platenia odvodov, ako sme to videli v prípade živnostníčky. Jemu stačí len normálne podnikať a v príslušnom období sa prihlásiť na Sociálke.
Postup:
- len čo sa dozvie že partnerka čaká druhé dieťa, hneď ide do Sociálky a požiada o priznanie materského zo základu, z ktorého si doteraz platil povinné poistenie
- materské dostane (75 percent jeho základu), pretože má splnenú podmienku 270 dní poistenia
- keďže vlani bol minim. základ 412 eur, materská bude 309 eur počas niečo vyše 6 mesiacov (vyše 1 900 eur)
- nemusí vypočítavať obdobia, jediné, čo treba vypísať v Sociálke oficiálne tlačivo, že preberá starostlivosť o dieťa a požiada o materskú
- kľudne môže podnikať ďalej, zákon to nezakazuje, nemusí mať obavu, že neuživí rodinu
Ďalšie plusy a mínusy: dostane celkove vyše 1 900 eur materskej + môže ďalej podnikať + v čase dostávania materskej neplatí ani sociálne odvody (čo by bolo 146 eur/mes.) + matka dieťaťa však nemôže dostávať rodičovský príspevok (5-6 mesiacov), čo je "strata" okolo 1 200 eur.
VÝSLEDOK: prínos z nemocenskej môže byť pre živnostníka okolo 2 000 eur.
b) Kreatívna situácia
Rodina má dve deti. Napríklad jedno 2,5-ročné a ďalšie 8-mesačné, pri ktorom manželka práve skončila svoju materskú dovolenku.
Postup:
- živnostník si najprv vyčerpá svoju 28-týždňov trvajúcu materskú dovolenku na staršie dieťa
- po nej, keď mladšie dieťa bude mať okolo 14 mesiacov, pôjde na ďalšiu materskú s druhým
- nemocenskú dávku - sumu okolo 2 000 eur - si tak vyčerpá od štátu dvakrát
- ďalší benefit je v tom, že stále môže pritom podnikať, žena môže byť doma a ak chce, štát za ňu platí zdravotné odvody
VÝSLEDOK: prínos z nemocenskej môže byť pre živnostníka pri dvoch deťoch takmer 4 000 eur, pri každom ďalšom dieťati sa situácia opakuje.
Poznámka: na materskej dovolenke je odhadom asi 4 000 mužov, zároveň sa však rodí ročne okolo 50-tisíc detí, znamená to, že dnes využíva materskú dovolenku len asi desatina oteckov. Mnohí z otcov detí sú na živnosti, takže materská dovolenka by mohla pomôcť desaťtisícom živnostníkov, ale o využití tejto dávky nič nevedia.
--------------------------------------
NEMOCENSKÁ DÁVKA – PN
Živnostníkovi sa akoby neoplatí ísť na "péenku" a požiadať o nemocenské dávky, aj keď ochorie. Na prvý pohľad je to tak, lebo ide len o 55 percent predošlého príjmu. Nemocenská dávka má však pre živnostníka aj skrytú výhodu v tom, že nemusí počas nej platiť odvody.
ZABEHNUTÝ ŽIVNOSTNÍK(ČKA)
Vzorovo si vezmime minimálny základ platný za rok 2016, t. j. 412 eur, z ktorého robí 55 percent pomerne nízku sumu, ktorá akoby nekompenzuje administratívu spojenú s vybavovaním "péenky" v Sociálke. Napriek tomu nie je od veci porovnať si celú rovnicu "čo zaplatím štátu" a "čo zaplatí štát mne".
Postup:
- ak by živnostník poberal nemocenské dávky napríklad mesiac (dlhšia choroba, operácia a pod.), pri základe 412 eur to urobí (55 percent) sumu 226,60 eura
- k sume pripočítame výšku mesačných odvodov, ktoré nemusí zaplatiť, t. j. 146 eur, a dostaneme 373,60 eura (146 + 226,60)
- priznaný benefit je síce malý, ale ukryté výhody ho predsalen navýšia
VÝSLEDOK: prínos z nemocenskej počas PN živnostníka je suma zhruba 374 eur za mesiac a súčasne nemusí platiť odvody.
------------------------------------
NEMOCENSKÁ DÁVKA – OŠETROVNÉ – OČR
ŽIVNOSTNÍK(ČKA) - AJ ZABEHNUTÝ AJ ZAČIATOČNÍK
Na ošetrovanie dieťaťa, čiže na "óčeerku", majú živnostník alebo živnostníčka právo rovnocenne, či ide o otca alebo matku, ale vždy iba jeden. Zatiaľ čo v prípade zamestnanca platí, že ak má choré dieťa, len to oznámi zamestnávateľovi, a ten už koná sám, samoživiteľ živnostník, ak má dostať ošetrovné – nárok je na 10 dní – si ho musí vybaviť sám v Sociálke.
Postup:
- v prípade "óčeerky" je nárok maximálne na 10 dní, čo je samozrejme oveľa menší profit, než je to napríklad pri mesiac trvajúcej nemocenskej, pri ktorej dostane živnostník 373 eur, tu je to len tretina, čo je 124 eur
- k sume 124 eur však treba prirátať aj skrytý benefit, a tým je neplatenie odvodov počas "óčeerky", čo je okolo 70 eur (124 + 70 = 194 eur)
VÝSLEDOK: prínos z nemocenskej počas desaťdňovej OČR je pre živnostníka suma necelých 200 eur.
-----------------------------------
DÁVKA V NEZAMESTNANOSTI
ZABEHNUTÝ ŽIVNOSTNÍK(ČKA)
Na živnostníka sa vzťahuje povinné dôchodkové a povinné nemocenské poistenie, ale povinné poistenie v nezamestnanosti nie - toto poistenie si môže zvoliť len ako dobrovoľnú platbu. Musí si ho však platiť minimálne dva roky, až potom v prípade potenciálnej straty, teda zrušenia živnosti, ho môže úrad práce akceptovať a zaradiť do evidencie nezamestnaných. A až potom by mohla Sociálka dávku priznať.
Postup:
- vzorovo si vezmime živnostníka, ktorý splnil dvojročnú podmienku dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti, aby potom získal nárok na dávku na 6 mesiacov
- živnostník najprv zruší živnosť, pričom nesmie mať ani inú "živú" formu podnikania - nesmie byť ani zapísaný ako konateľ v Obchodnom registri, ani ako spoločník v eseročke, toto spĺňa veľmi málo ľudí, preto ich úrad práce nezoberie do evidencie napriek tomu, že si platili dva roky poistenia v nezamestnosti
- ak si zvolí základ 1 000 eur, platil by každý mesiac dve percentá, t. j. 20 eur počas 24 mesiacov (2 roky), t.j. 480 eur.
- pri 1 000-eurovom základe potom bude dostávať živnostník počas 6 mesiacov (50 percent) 500 eur/mes., spolu za 6 mesiacov 3000 eur
- rozdiel je (3000 - 480) = 2520 eur