StoryEditor

V krajinách EÚ narastá zadlženosť

16.06.2005, 00:00
Deficit verejných financií krajín EÚ sa po troch rokoch prehlbovania v minulom roku v priemere mierne zlepšil na 2,7 percenta HDP, kým v predchádzajúcom roku to bolo o 0,1 percenta viac. K zlepšeniu celkovej situácie EÚ prispeli v najväčšej miere nové členské štáty, ktoré po vstupe konsolidujú svoje rozpočty s cieľom dosiahnuť 3-percentný schodok požadovaný na vstup do eurozóny. Vyplýva to zo správy Európskej komisie o stave verejných financií. Podľa predpovede by tento stav mal ostať nezmenený aj v tomto roku. Napriek miernemu zlepšeniu celkového stavu deficitov celková zadlženosť narástla a stabilita verejných financií vo viacerých krajinách je neistá. Analytici sa zhodujú v tom, že vysoká zadlženosť ohrozuje finančnú stabilitu tak problémových krajín, ako aj celej eurozóny.
Za minulý rok dosiahli iba tri krajiny eurozóny konsolidovaný alebo prebytkový rozpočet. K nim sa pridali ďalšie tri mimo eurozóny. Oveľa viac je však takých, ktorých deficit prekračuje 3 percentá povolené Paktom stability a rastu v prípade členov eurozóny a maastrichtskými kritériami v prípade ostatných krajín. Podľa plánovaných rozpočtov by sa mal v tomto roku dostať deficit pod spomínanú referenčnú hranicu iba vo Francúzsku (aj keď iba dočasne), vo Veľkej Británii a na Cypre. V roku 2006 by to malo byť v Nemecku a na Malte.
V dôsledku vysokých deficitov narastá aj dlh viacerých krajín. V EÚ25 dosahuje podiel verejného dlhu na HDP v tomto roku 63,8 percenta, v prípade eurozóny narástol dokonca na 71,3 percenta. Iba priemerná hodnota naznačuje, že viacero krajín prekračuje najvyššiu povolenú zadlženosť stanovenú Maastrichtom na 60 percent. Mimoriadne vysoký dlh dosahuje Belgicko, Grécko a Taliansko. Podľa prognóz komisie bude v najbližších dvoch rokoch dlh narastať z už aj tak vysokých hodnôt v Nemecku, vo Francúzsku, v Portugalsku a na Malte.
Práve vysoká zadlženosť je najväčším rizikom finančnej stability eurozóny. Podľa prognóz medzinárodnej ratingovej agentúry Standard & Poor´s by pri zachovaní súčasného stavu, teda neuskutočnení nevyhnutných štrukturálnych reforiem, narástla zadlženosť do astronomických výšok, čo by do 30 rokov viedlo k zníženiu ratingu viacerých krajín do špekulatívneho pásma. Rozpočtovú situáciu ohrozujú najmä staré penzijné systémy, ktoré v dôsledku starnúcej populácie predstavujú pre krajiny čoraz väčšie výdavky. Uskutočnenie reforiem je podľa ekonómov nevyhnutné pre obnovenie ekonomického rastu.

Saldo verejných financií a verejný dlh krajín (ako % HDP, 2004)
  Prebytok/schodok Verejný dlh
Belgicko 0 95,6
Nemecko -3,7 66
Grécko -6 110,5
Španielsko -0,3 48,6
Francúzsko -3,7 65,6
Írsko 1,3 29,9
Taliansko -3,1 105,8
Luxembursko -1,1 7,5
Holandsko -2,5 55,7
Rakúsko -1,4 65,2
Portugalsko -3 61,9
Fínsko 1,9 45,1
Eurozóna -2,8 71,5
České republika -3 37,4
Dánsko 2,5 42,7
Estónsko 1,8 4,9
Cyprus -4,2 71,9
Lotyšsko -0,8 14,4
Litva -2,5 19,7
Maďarsko -4,5 57,6
Malta -5,2 75
Poľsko -4,9 43,6
Slovinsko -1,9 29,4
Švédsko 1,2 51,2
Slovensko -3,3 43,6
Veľká Británia -3,2 41,6
EÚ25 -2,7 63,8
Zdroj: EK
menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
22. december 2024 22:54