Deficit verejných financií krajín EÚ sa po troch rokoch prehlbovania v minulom roku v priemere mierne zlepšil na 2,7 percenta HDP, kým v predchádzajúcom roku to bolo o 0,1 percenta viac. K zlepšeniu celkovej situácie EÚ prispeli v najväčšej miere nové členské štáty, ktoré po vstupe konsolidujú svoje rozpočty s cieľom dosiahnuť 3-percentný schodok požadovaný na vstup do eurozóny. Vyplýva to zo správy Európskej komisie o stave verejných financií. Podľa predpovede by tento stav mal ostať nezmenený aj v tomto roku. Napriek miernemu zlepšeniu celkového stavu deficitov celková zadlženosť narástla a stabilita verejných financií vo viacerých krajinách je neistá. Analytici sa zhodujú v tom, že vysoká zadlženosť ohrozuje finančnú stabilitu tak problémových krajín, ako aj celej eurozóny.
Za minulý rok dosiahli iba tri krajiny eurozóny konsolidovaný alebo prebytkový rozpočet. K nim sa pridali ďalšie tri mimo eurozóny. Oveľa viac je však takých, ktorých deficit prekračuje 3 percentá povolené Paktom stability a rastu v prípade členov eurozóny a maastrichtskými kritériami v prípade ostatných krajín. Podľa plánovaných rozpočtov by sa mal v tomto roku dostať deficit pod spomínanú referenčnú hranicu iba vo Francúzsku (aj keď iba dočasne), vo Veľkej Británii a na Cypre. V roku 2006 by to malo byť v Nemecku a na Malte.
V dôsledku vysokých deficitov narastá aj dlh viacerých krajín. V EÚ25 dosahuje podiel verejného dlhu na HDP v tomto roku 63,8 percenta, v prípade eurozóny narástol dokonca na 71,3 percenta. Iba priemerná hodnota naznačuje, že viacero krajín prekračuje najvyššiu povolenú zadlženosť stanovenú Maastrichtom na 60 percent. Mimoriadne vysoký dlh dosahuje Belgicko, Grécko a Taliansko. Podľa prognóz komisie bude v najbližších dvoch rokoch dlh narastať z už aj tak vysokých hodnôt v Nemecku, vo Francúzsku, v Portugalsku a na Malte.
Práve vysoká zadlženosť je najväčším rizikom finančnej stability eurozóny. Podľa prognóz medzinárodnej ratingovej agentúry Standard & Poor´s by pri zachovaní súčasného stavu, teda neuskutočnení nevyhnutných štrukturálnych reforiem, narástla zadlženosť do astronomických výšok, čo by do 30 rokov viedlo k zníženiu ratingu viacerých krajín do špekulatívneho pásma. Rozpočtovú situáciu ohrozujú najmä staré penzijné systémy, ktoré v dôsledku starnúcej populácie predstavujú pre krajiny čoraz väčšie výdavky. Uskutočnenie reforiem je podľa ekonómov nevyhnutné pre obnovenie ekonomického rastu.

Saldo verejných financií a verejný dlh krajín (ako % HDP, 2004)
	Prebytok/schodok	Verejný dlh
Belgicko	0	95,6
Nemecko	-3,7	66
Grécko	-6	110,5
Španielsko	-0,3	48,6
Francúzsko	-3,7	65,6
Írsko	1,3	29,9
Taliansko	-3,1	105,8
Luxembursko	-1,1	7,5
Holandsko	-2,5	55,7
Rakúsko	-1,4	65,2
Portugalsko	-3	61,9
Fínsko	1,9	45,1
Eurozóna	-2,8	71,5
České republika	-3	37,4
Dánsko	2,5	42,7
Estónsko	1,8	4,9
Cyprus	-4,2	71,9
Lotyšsko	-0,8	14,4
Litva	-2,5	19,7
Maďarsko	-4,5	57,6
Malta	-5,2	75
Poľsko	-4,9	43,6
Slovinsko	-1,9	29,4
Švédsko	1,2	51,2
Slovensko	-3,3	43,6
Veľká Británia	-3,2	41,6
EÚ25	-2,7	63,8
Zdroj: EK