Výskumný program OECD na hodnotenie študentov PISA skúmal vzdelanostnú úroveň 15-ročných študentov v matematike. Nadpriemerné výsledky mali študenti vo Fínsku, v Holandsku a Kórei. V hodnotení veľmi poskočili kórejskí študenti, ktorí pred dvoma generáciami dosahovali najnižšiu úroveň vzdelania. Slovenskí študenti dosiahli priemerné výsledky. "Ministerstvo školstva pripravuje nový školský zákon, ktorý by mal byť na verejnú diskusiu predložený na budúci rok. Ten vytvorí podmienky práve na obsahovú reformu základného a stredného školstva ako nevyhnutnej podmienky na zvýšenie kvality nášho vzdelávacieho systému. Už v priebehu najbližších dní začne pracovať príslušná odborná komisia, ktorá by mala pripraviť východiská pre nový zákon," komentovala prieskum OECD Helena Poláková, riaditeľka odboru masmediálnej politiky na ministerstve.
V správe sú aj zaujímavé údaje o nákladoch na štúdium (v krajinách OECD je to priemerne 5,9 percenta z HDP). Príklady iných krajín potvrdili, že investície do vzdelania sa vyplácajú -- krajina, ktorá dokáže dosiahnuť gramotnosť o percento vyššiu ako je medzinárodný priemer, dosiahne úroveň produktivity práce vyššiu o 2,5 percenta a HDP na osobu o percento vyšší než ostatné krajiny.
V roku 2006 podiel celkových výdavkov v rozpočte Ministerstva školstva SR je 3,1 percenta z HDP. Podiel vysokého školstva spolu s regionálnym školstvom (bez fiškálnej decentralizácie) je 2,84 % z HDP, z toho regionálne školstvo (bez fiškálnej decentralizácie) tvorí 2,10 % z HDP a vysoké školstvo tvorí 0,74 % z HDP. V novom rozpočte rezortu na budúci rok sa však počíta s finančnými škrtmi. Podľa informácie ministerstva by malo ísť na školstvo menej financií -- 2,7 percenta z HDP. Podiel vysokého školstva spolu s regionálnym školstvom (bez fiškálnej decentralizácie) je 2,51 percenta z HDP, z toho podiel regionálneho školstva (bez fiškálnej decentralizácie) je 1,82 percenta z HDP a podiel vysokého školstva je 0,7 percenta z HDP.
Súkromné financovanie školstva
Najnovšia správa OECD (Education at a Glance 2005) uvádza, že od roku 1995 bol na Slovensku jeden z najvýraznejších nárastov podielu súkromných zdrojov v rámci vysokoškolského vzdelávania. "Súkromné príspevky sa v období rokov 1995 až 2002 zvýšili o vyše päť percent v Austrálii, Mexiku, Portugalsku, Slovenskej republike, Turecku a Británii. V súkromných školách v regionálnom školstve sú tri percentá z celkového počtu žiakov v školách, pričom na súkromné školy ide 3,5 percenta z celkového objemu rozpísaných normatívnych finančných prostriedkov v regionálnom školstve. Vo vysokoškolskom vzdelávaní počet študentov študujúcich na súkromných vysokých školách tvorí 0,93 z celkového počtu študentov a súkromným vysokým školám ide 0,16 percenta z prostriedkov pre vysoké školy poskytnutých z rozpočtu ministerstva," komentovala výsledky prieskumu Poláková.
Vzdelanie v krajinách OECD
Zdroj: Správa OECD Education at a Glance 2005
Základné alebo nižšie stredoškolské vzdelanie -- 30 %
Dokončené stredoškolské vzdelanie -- 42 %
(V kóreii má 97 % všetkých vo veku 25 až 34 rokov ukončené stredoškolské vzdelanie)
Vyššie vzdelanie -- 25 %
Náklady na štúdium v % z HDP
Krajiny OECD priemerne -- 5,9
Turecko -- 3,7
Island -- 8
Slovensko (rok 2006) -- 3,1
Slovensko (rok 2007) -- 2,7
Náklady na jedného študenta v bežnej krajine OECD (ročne)
základné vzdelávanie -- 5 450 USD
stredoškolské vzdelávanie -- 6 962 USD
vyššie vzdelávanie -- 11 254 USD
Krajiny OECD vynaložia na jedného študenta priemerne 77 204 USD počas štúdia na základnej a stredoškolskej úrovni. Výdavky sa líšia od 40 000 USD v Mexiku, Poľsku, Slovenskej republike, Turecku, Brazílii, Chile a Ruskej federácii, minimálne do 100 000 USD v Dánsku, na Islande, v Luxembursku, Nórsku, Rakúsku, vo Švajčiarsku, v Taliansku a USA.
StoryEditor