Americký ekonóm a sociológ Thorstein Veblen pred sto rokmi napísal svoju najslávnejšiu knihu s názvom Teória záhaľčivej triedy. Populárnou sa stala aj vďaka tomu, že ju napísal s humorom, ktorý iným teoretikom triedneho boja chýbal. Veblen okrem iného poukázal na nápadné správanie sa bohatých -- môžu si dovoliť zaháľať a svoj voľný čas tráviť rôznymi príjemnými zábavkami. Súčasťou sociálneho statusu bolo, že mnohí bohatí vôbec nepracovali a spotrebúvali majetky, ktoré dnes nazývame luxusnými, teda nie nevyhnutné pre život.
Dlhé večery v kanceláriách
Podľa lineárneho chápania dejín by sa bohatí ľudia za sto rokov mali stať ešte pohodlnejšími. V skutočnosti došlo k pravému opaku -- k sociálnemu statusu vyšších príjmových skupín dnes patrí ukazovanie vlastnej zaneprázdnenosti a práca nadčas.
Trendom medzi najbohatšími dnes nie je vlastniť súkromné lietadlo, jachtu či luxusný dom na niektorej známej pláži. Týchto pôžitkov sa nevzdávajú, populárnou formou sa však stalo spoluvlastníctvo s ďalšími bohatými ľuďmi, pretože jachty či drahé domy aj tak po väčšinu roka nikto nevyužíval. Namiesto toho treba zveľaďovať majetok, teda iným slovom, pracovať.
Dlhé hodiny strávené v práci boli kedysi príznačné pre najnižšiu robotnícku triedu. Zatiaľ čo sa kedysi najbohatšie triedy venovali lovu, zábave či prechádzaniu sa po svojich panstvách, dnes trávia dlhé večery vo svojich kanceláriách. Podľa štúdie profesora Jonathana Gershunyho z Institute for Social and Economic Research, sa dnes ľudia na Západe cítia vyťaženejší a uponáhľanejší než pred štyridsiatimi rokmi. Chcú stihnúť prácu aj zábavu, darí sa im najmä to prvé.
Zaneprázdnenosť ako status
Hoci sa priemerný pracovný čas čoraz viac skracuje a ľudia majú čoraz viac času na šport či zábavu, pre určité sociálne skupiny to neplatí. Zmenilo sa predovšetkým spoločenské chápanie biznisu, ktoré sme za storočie obrátili dolu hlavou. Obchod a vlastná zaneprázdnenosť sú dnes známkou, ktorou si v spoločnosti potvrdíte vysoké postavenie.
Tvrdenie, že sme úplne zdegenerovali a prestali chápať prácu ako prostriedok a postavili sme si ju za cieľ, aspoň čiastočne spochybňuje iba výklad, že mnoho ľudí dnes pracuje v oblastiach, ktoré by sa v minulosti považovali skôr za hoby. Zarábanie na vlastných koníčkoch sa vymyká bežnej predstave únavnej a nekonečnej práce, pretože "uzabávať sa na smrť bude vždy znieť lepšie ako sa na smrť "upracovať".
Stredné triedy tlačia ambície
Pre slovenskú spoločnosť, sužovanú už druhé desaťročie vysokou nezamestnanosťou, to ešte neplatí.
Ale v sociálnych štátoch akým je Nemecko, Británia či škandinávske krajiny, je zrejmé, že voľný čas si vo veblenovskom zmysle nakoniec najlepšie vychutná najnižšia, teda robotnícka trieda. Bohatí venujú obnove a udržiavaniu svojich majetkov toľko času, až nemajú čas na ich hedonistické využívanie.
Stredné triedy zase dopredu tlačia ich ambície. Veľa pracujú, aby ich deti mohli študovať na lepších školách a aby oni sami mohli na sociálnom rebríčku poskočiť aspoň o jednu či dve priečky.
Nečakaným víťazom, ktorý si odnáša trofej príjemne tráveného času, sa tak -- aspoň teoreticky -- stáva robotnícka trieda, ktorá má dostatok peňazí na slušný životný štandard a ambície ju neženú do toho, aby v práci trávila viac času než je nevyhnutné. Že svoju výhodu neraz premrhá posedávaním pri pive a pred televízorom, je už celkom iný príbeh.