Ak sa ľudí z okolia Partizánskeho či Prievidze opýtate na Poľnohospodárske družstvo podielnikov Veľké Uherce, väčšina opýtaných vie, o koho ide. I keď o firme možno nevedia podrobnosti, určite zareagujú aspoň na vychýrený chlieb z tamojšej pekárne. Alebo si spomenú na jej sieť maloobchodných predajní, kde dostať pekárske produkty a ďalší doplnkový sortiment, či veľkoobchod s hutníckym materiálom, z ktorého nakupujú stavebníci z okolia. Hoci všetky aktivity -- v minulosti nazývané aj pridruženou výrobou -- majú v tomto agropodniku len doplnkový charakter, k pozitívnemu imidžu firmy určite prispievajú.
Podnik musí rásť
Podielnici z Veľkých Uheriec sú však dobre známi aj medzi ľuďmi od fachu. Družstvo už dlhé roky patrí do prvej desiatky najúspešnejších agropodnikov a hospodárením a podnikateľskou koncepciou môže slúžiť za vzor. Vzniklo transformáciou bývalého JRD Veľké Uherce v roku 1992. V tom období malo majetok približne za 80 miliónov korún. Dnes jeho hodnota presahuje 400 miliónov a pôvodnú výmeru pôdy, na ktorej hospodária, zdvojnásobili. V súčasnosti má družstvo podielnikov k dispozícii viac ako tritisíc hektárov ornej pôdy a trvalých trávnych porastov.
Hlavnou špecializáciou je živočíšna výroba a v rámci nej predovšetkým produkcia surového kravského mlieka. Hlavným odberateľom je bratislavská mliekareň Rajo. Dôležitý je aj chov hovädzieho dobytka a výroba bravčového mäsa.
"Sme jeden z mála poľnohospodárskych podnikov, ktorý podiel živočíšnej výroby v uplynulých rokoch zvyšoval," hovorí výkonný riaditeľ družstva Alfonz Korec. Momentálne chovajú na dvoch farmách po 400 kusov dojníc. Skúsený agromanažér pracuje v podniku už od jeho založenia. Priznáva, že v práci sa nespolieha len na intuíciu či teoretické poznatky, ale aj skúsenosti získané v zahraničí. Počas svojho pôsobenia prešiel množstvo fariem po celom svete a snažil sa získať čo najviac know--how využiteľných doma.
Investície do rozvoja
Tlak globalizácie je neúprosný. "Aj v poľnohospodárskych podnikoch je nevyhnutná určitá miera koncentrácie. Kto tento trend nezachytí, nemá šancu ekonomicky rásť a jeho postavenie na trhu je neisté," tvrdí Korec. Výmeru pôdy i počty dojníc a dobytka sa preto snažia zvyšovať tak, aby ich postavenie bolo čo najpevnejšie. Preto v roku 2002 kúpili od Fondu národného majetku bývalý Štátny majetok v Partizánskom, kde sa snažili uplatniť hlavne v produkcii kravského mlieka. Podnik bol v tom čase na pokraji bankrotu. Nové vedenie ho priviedlo na výslnie farmárskeho úspechu.
Do opravy technológií, rekonštrukcie ustajňovacích miest či nákupu strojov na obrábanie pôdy investovali viac ako 60 miliónov korún. Ako však dodáva šéf družstva, podniky, ktoré sa týmto spôsobom rozširujú, nemajú vôbec na ružiach ustlané. Družstvo muselo prevziať aj stovku pôvodných zamestnancov preberaného podniku. Na rozdiel od iných investorov, ktorí tvoria nové pracovné miesta, však nemali nárok na úľavy. Napriek tomu dokázali investovať nemalé peniaze do získaného majetku a rozvíjajú sa.
"Aj napriek neľahkému obdobiu, ktorým prešlo poľnohospodárstvo, dokázalo družstvo veľmi úspešne napredovať," potvrdzuje Štefan Fiačan, riaditeľ Obchodného centra Tatra banky v Prievidzi. Podľa neho sa to podarilo najmä vďaka kvalifikovanému manažmentu, dobrej organizácii práce a najmodernejším technológiám. Popri využívaní bežných bankových služieb bolo práve financovanie nákupu nových technológií jednou z kľúčovej spolupráce družstva a banky. Družstvo vo Veľkých Uherciach je klientom Tatra banky už niekoľko rokov.
Nezaspali s vavrínmi pod hlavou
Vedenie družstva aj napriek dobre naštartovanému biznisu nespí na vavrínoch. Družstvo by v prvom rade chcelo pokračovať v zavádzaní správnej farmárskej praxe, ktorú vyžaduje únia. Zahŕňa predovšetkým projekty v oblasti ochrany životného prostredia či používanie ohľaduplných postupov voči prírode. Jedným z najakútnejších problémov, ktorý potrebujú vyriešiť najneskôr do roku 2008, je likvidácia odpadov zo živočíšnej výroby. Ale ani tu si nevybrali cestu ľahšieho odporu ani najlacnejšie možné riešenie. Skôr naopak.
"Najrozumnejšie sa nám zdá vyriešiť tento problém výstavbou bioplynovej stanice," vysvetľuje Korec. Nevyužiť takýto unikátny a nevyčerpateľný obnoviteľný zdroj energie by podľa neho bola veľká chyba. Stanica totiž prinesie nielen bezproblémovú likvidáciu odpadu, ale cez ňu získajú ďalšie financie predajom elektrickej energie do rozvodnej siete. Navyše, okrem vlastných prevádzok by mohli podielnici odber odpadu biologického pôvodu ponúkať aj ďalším subjektom v okolí.