Hospodársky rast eurozóny dosiahol v prvom štvrťroku 1,3 percenta, rovnaká je aj prognóza na celoročný rast, keď už dvakrát od začiatku roka došlo k jeho revízii z pôvodných dvoch percent. Rast dosahuje iba tretinu v porovnaní s USA a Európe sa stále nedarí zlepšiť výkonnosť ekonomiky. Európska centrálna banka aj tentoraz ponechala sadzby na nezmenenej 2-percentnej úrovni. Posilňuje to špekulácie, že menová politika banky je príliš reštriktívna a zameriava sa viac na infláciu ako hospodársky rast.
ECB verzus výkonnosť eurozóny
Mnoho kritikov poukazuje na to, že banka konala pomaly pri znižovaní úrokovej sadzby od roku 2001 a jej politika je dnes príliš reštriktívna. Väčšina ukazovateľov poukazuje na to, že to tak nie je. Reálna úroková miera je za uplynulé dva roky takmer nepretržite negatívna alebo nulová a výnosy z dlhodobých dlhopisov, ktoré ovplyvňujú dopyt rovnako ako krátkodobé úroky, klesli za uplynulý rok o viac ako jedno percento. Euro sa posilňovalo počas roka 2004, od začiatku tohto roku zmenilo smerovanie a aj napriek korekciám v minulom týždni, je dnes podstatne nižšie ako prednedávnom. Podľa ekonómov teda nemôžeme hovoriť o tom, že by ECB reštriktívnou monetárnou politikou poškodzovala európske ekonomiky.
Je pravdou, že v rokoch 2001 až 2003, keď sa akciové trhy oslabovali, ECB znižovala sadzby pomalšie ako americký Fed. Jednou z príčin bol fakt, že americké sadzby sa vtedy nachádzali na podstatne vyššej úrovni a inflácia klesala v USA rýchlejšie ako v eurozóne. Môžeme však konštatovať, že ECB pristupuje k zmene sadzby zriedkavejšie ako Fed.
Stanovenie inflačného cieľa
Úroková sadzba ECB do veľkej miery závisí od jej inflačného cieľa, ktorý je často kritizovaný ako nízky. Niektorí analytici dávajú za príklad symetrický inflačný cieľ Bank of England so stredom na dvoch percentách, ktorý by ECB umožnil v prípade potreby povoliť monetárne obmedzenia. Podľa britského týždenníka Economist niektorí ekonómovia dokonca preferujú vyšší inflačný cieľ ECB ako má Bank of England. "Mohol by tak zohľadniť rozdiely v úrovniach inflácie v jednotlivých krajinách eurozóny a tak bojovať proti prípadnému riziku deflácie v niektorej krajine," uvádza Economist. Aj keď by bol inflačný cieľ lepšie vyjadrený rozmedzím od jedného do troch percent, v praxi by sa asi nič nezmenilo. ECB sa stále správa akoby dve percentá boli strednou hodnotou, a nie inflačným stropom. Za ostatných päť rokov bola inflácia pod dvoma percentami iba deväť mesiacov. Nad ňou je aj dnes, keď medziročný rast cien v júni dosiahol 2,1 percenta. Navyše oficiálne údaje zmierňujú infláciu, keďže harmonizovaný index spotrebiteľských cien uvádzaný ECB neobsahuje niektoré položky, ktoré by podľa výpočtov OECD zvýšili minuloročnú infláciu z oficiálnych 2,1 na 2,7 percenta.