Je známe, že v období od 80. rokov 19. storočia do začiatku prvej svetovej vojny sa zo Slovenska vysťahovali desaťtisíce ľudí, hoci ich pôvodným úmyslom nebolo usadiť sa v cudzine natrvalo. Demograf Ján Svetoň v štúdii o migračných pohyboch uvádza, že sa zo Slovenska v rokoch 1901 až 1910 vysťahovalo 330-tisíc osôb a asi 130-tisíc sa vrátilo. Mnohí teda zámer zmenili a postupne sa integrovali do spoločnosti v novej vlasti. K druhej vlne došlo v medzivojnovom období aj napriek tomu, že v tomto čase už hlavná cieľová krajina - USA - začala zavádzať prísnejšie kvóty. Počas druhej svetovej vojny došlo ku genocídnemu vysťahovaniu židovskej a rómskej menšiny. Po vojne k nútenému transferu maďarskej menšiny. K ďalším emigračným vlnám došlo po roku 1945, 1948 a neskôr 1968.

Odchádza tretina absolventov
Migrácia za prácou má podľa historikov aj demografov na Slovensku dlhodobú tradíciu. Tá pokračuje dodnes. "V súčasnosti napríklad v susednom Česku pracuje najmenej 60-tisíc Slovákov. Väčšinou ide o ľudí s nižším vzdelaním, ktorí pracujú v baniach, prípadne dochádzajú na sezónne práce. Mnohí pracujú tiež na rôznych zberoch ovocia v Taliansku či Grécku," hovorí Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV.
Inou skupinou sú ľudia s vyšším vzdelaním. "Podľa našich odhadov ročne odíde za prácou a štúdiom okolo 7 500 ľudí, čo je zhruba tretina absolventov vysokých škôl. Nie sú to však len čerství absolventi, ale aj ľudia, ktorí niekoľko rokov na Slovensku pracovali." Štúdia OECD upozorňuje, že spomedzi všetkých zahraničných doktorandov študujúcich v USA sa do vlasti vráti len štvrtina. Niektoré západné krajiny - napríklad Nemecko a Veľká Británia - pozorne skúmajú situáciu na domácom trhu práce a prispôsobujú tomu imigračnú politiku. Jej výsledkom je zvýhodňovanie istých profesionálnych skupín, napríklad počítačových expertov alebo lekárov prostredníctvom zelených kariet či špeciálnych programov.

Únik mozgov
Odborníci sa zhodujú, že nie je jednoduché určiť, či v prípade ľudí, ktorí zo Slovenska odišli pred dvoma, troma rokmi, ide o trvalé vysťahovanie. Dá sa však predpokladať, že ak si v krajine vybudujú spoločenské postavenie, pravdepodobnosť návratu sa zmenšuje. "Veľký únik mozgov je najmä v oblasti medicíny. Obrovský dopyt je po našich špecialistoch v oblasti informačných technológií, ktorí odchádzajú najmä do USA, Írska a do Veľkej Británie, čo súvisí aj s tým, že dorozumievacím jazykom v tejto profesii je angličtina. V prieskume sme však zistili, že sa viacerí z nich po čase vracajú na Slovensko a zakladajú tu vlastné firmy," hovorí Vladimír Baláž. Vo všeobecnosti podľa neho ťažko povedať, či ide o trvalé vysťahovalectvo. "Tí, ktorí žijú v cudzine už 15 rokov, tam pravdepodobne ostanú. Mnohí však odišli pred, povedzme, piatimi rokmi a v týchto prípadoch len ťažko povedať, či sa ešte vrátia alebo nie."

Pozri, kto to odchádza
Demografické štúdie ukazujú, že medzi odchádzajúcimi prevládajú ženy, ktoré tvoria viac ako 64 percent trvalo vysťahovaných. "Z hľadiska veku sa sťahujú najmä 25- až 39-roční muži a 20- až 35-ročné ženy. Ide teda o ľudí v mladšom produktívnom veku, ktorí sú skôr na začiatku pracovnej kariéry," uvádza Danuša Jurčová z Výskumného demografického centra. Muži odchádzajú väčšinou slobodní - 52 percent vysťahovaných mužov - a ženy skôr vydaté - 60 percent vysťahovaných žien. Vysoký je aj podiel ženatých mužov - až okolo 40 percent.
"Odchádzajú najmä osoby so stredným vzdelaním s maturitou. Celkovo možno konštatovať, že sa vysťahúvajú muži s vyšším vzdelaním, pretože muži s vysokoškolským a so stredným vzdelaním s maturitou tvoria viac ako dve tretiny vysťahovaných," hovorí Jurčová. Spomedzi vysťahovaných žien má 76,7 percenta stredoškolské vzdelanie. Historky o susedkách a známych, ktoré odišli pracovať do zahraničia ako au-pair a potom sa tam vydali, sú pomerne rozšírené. Potvrdzujú ich aj štatistiky, podľa ktorých približne 34 percent žien, ktoré sa do zahraničia vysťahovali natrvalo, uviedli ako dôvod sobáš. U mužov to bolo iba 8 percent.

Rómska migrácia
V deväťdesiatych rokoch sa na Slovensku búrlivo diskutovalo o skupinovej emigrácii Rómov. Aká je situácia s rómskou migráciou dnes? "Pred májom 2004 Rómovia, ktorí odchádzali do krajín EÚ, väčšinou žiadali o politický azyl. To už v súčasnosti nie je možné, pretože sme sa stali členským štátom. Jediná možnosť, ako odísť do krajín EÚ, je hľadanie práce. Čo sa týka rozsahu migrácie, rómska migrácia je oproti migrácii iných občanov Slovenska oveľa nižšia. Rómovia totiž väčšinou nedostatočne ovládajú cudzie jazyky a nemajú často ani primerané vzdelanie, a tak migrujú oveľa menej. To však neznamená, že sa migrácia úplne zastavila," hovorí Elena Kriglerová z Inštitútu pre verejné otázky. Upozorňuje tiež, že pred naším vstupom do EÚ boli očakávania o enormnom náraste rómskej migrácie neoprávnene prehnané. "Ukázalo sa, že k masovej migrácii skutočne nedošlo. Napriek tomu existujú Rómovia, ktorí zo Slovenska odchádzajú so zámerom hľadania práce. Najviac doteraz odišlo z obce Bystrany. Smerovali do Veľkej Británie. Mnoho z nich si tam našlo prácu, niektorí sa vrátili domov. Hromadnejší odchod Rómov z jednej obce je spôsobený tým, že v prvej skupine odíde niekoľko ľudí a keď sa im podarí v danej krajine uspieť, prichádzajú tam aj ostatní. Niektorí zároveň v zahraničí fungujú ako sprostredkovatelia," vysvetľuje Kriglerová. Upozorňuje tiež, že počas emigračných vĺn v 90. rokoch odchádzali zo Slovenska najmä príslušníci rómskej strednej vrstvy. "Po páde režimu prišli o prácu bez reálnej možnosti nájsť si novú. Zároveň však mali dostatočný sociálny kapitál - vzťahy, kontakty, schopnosti získavať informácie - na to, aby nezostali nečinní. Migrácia teda bola jednou z možných stratégií prežitia." Hoci sa o príčinách migrácie z tohto obdobia veľa diskutovalo, všetky nemožno jednoznačne pomenovať. Rómovia, ktorým sa v zahraničí podarilo nájsť prácu, nemajú obvykle ani problém s integráciou do spoločnosti. "Ich deti tam chodia do školy a vyskytli sa aj prípady, že v týchto školách dosahovali nadštandardné výsledky napriek tomu, že na Slovensku chodili do špeciálnych škôl," vraví Kriglerová.

Špecialisti budú naďalej odchádzať
Prognostický ústav SAV začiatkom roka 2003 robil v spolupráci s Exeterskou univerzitou výskum, ktorého cieľom bolo zmapovať postoje k emigrácii medzi mladými ľuďmi. Ochotu emigrovať prejavovala veľká skupina študentov - až 45,5 percenta - a tiež profesionálov, ktorí po absolvovaní školy už nejaký čas pracovali - 28,2 percenta. Takáto ochota odísť žiť a pracovať inde je varovná. Odborníci preto upozorňujú, že by bolo vhodné snažiť sa pritiahnuť takých investorov, ktorí nebudú využívať len lacnú pracovnú silu, ale vytvoria aj miesta pre kvalifikovaných ľudí. "S príchodom sofistikovanejších investorov - ktorí budú investovať do výskumu, rôznych zákazníckych centier - by nemalo byť pre vzdelaných ľudí na Slovensku problémom nájsť uplatnenie. Možno preto predpokladať, že počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí sa vysťahujú, klesne. Existujú však špičkové vedecké odbory, pre ktoré nedokážeme vytvoriť potrebnú infraštruktúru. Tieto kapacity budú zrejme naďalej unikať," uzatvára Vladimír Baláž.