Podobne ako v ekonomickom a politickom živote, prelom nastal po roku 1989. Kým v časoch totalitného režimu polícia evidovala ročne 50-tisíc trestných činov, už v roku 1993 sa tento počet strojnásobil. Tieto alarmujúce čísla sa síce postupne znížili, no napriek tomu bolo vlani na našom území nahlásených vyše 120-tisíc zločinov. Reč čísiel je síce veľavravná, ale vyspelosť tej-ktorej krajiny možno s riadnou dávkou cynizmu posudzovať aj podľa toho, aké trestné činy sa vôbec páchajú. V rozvojových krajinách si drží leví podiel násilná kriminalita. Naopak, v krajinách s rozvinutou ekonomikou sa čoraz viac presadzujú ekonomické zločiny. Slovensko je jedným z mnohých príkladov.
Zločiny mocných
Z hľadiska ministerstva vnútra bol minulý rok na Slovensku úspešný. Na tohtotýždňovej tlačovej konferencii minister žiaril - polícii sa darí v posledných rokoch zvyšovať objasnenosť a znižovať počet trestných činov. "V roku 2005 polícia zaznamenala trend poklesu výskytu trestných činov a trend nárastu ich objasnenosti," povedal Vladimír Palko. Horšie je to s úverovými podvodmi, korupciou, so spreneverami a s daňovými únikmi.
Práve tu vidí najväčší problém Gabriela Lubelcová z Katedry sociológie Filozofickej fakulty UK. Kriminalita formujúcich sa spoločenských elít, a to najmä politických a ekonomických špičiek, je podľa nej najnebezpečnejšia - najmä pre jej dlhodobé a hlboké spoločenské dôsledky. "Korupcia, zneužívanie právomocí verejných činiteľov, tunelovanie, podvody, porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže - to sú javy, ktoré prinášajú niekedy ťažko vyčísliteľné materiálne škody a mrhanie verejnými prostriedkami."
Na spomínané zločiny poukazujú kritici práce polície či súdov - chýbajú im veľké úlovky v podobe štátnych a miestnych funkcionárov, riaditeľov tajných služieb či veľkopodnikateľov. Mnohé podozrenia z trestnej činnosti sa totiž nedarí dokázať alebo sa prípad skončí vinou procesných chýb.
Nejde pritom len o vážne materiálne následky. Takéto konanie so sebou nesie aj vážne spoločenské a morálne škody. "Tieto zločiny podkopávajú dôveru ľudí v spoločenské inštitúcie, vieru v pravidlá hry a oslabujú ochotu dodržiavať ich. Nedodržiavanie pravidiel a právnych noriem od tých, ktorí by často mali byť ich nositeľmi či predstaviteľmi, vedie k demoralizácii spoločnosti," hovorí sociologička. Ako potom možno od bežného občana očakávať, že sa bude správať v súlade so zákonmi?
Zemiaky a dáta
Väčšinu "obyvateľov väzníc" tvoria členovia chudobnejších vrstiev, nezamestnaní a ľudia na okraji. Nie je však možné jednoznačne povedať, že na kriminálne správanie majú "licenciu" iba tieto skupiny obyvateľov. Skôr naopak, bohatší a mocnejší majú lepšiu východiskovú pozíciu: dôsledky ich zločinov môžu byť oveľa ďalekosiahlejšie. Paradoxne, ešte to nemusí znamenať úplné odmietnutie zo strany spoločnosti. Tá sa skôr dokáže pozastaviť nad krádežami zemiakov v réžii rómskeho obyvateľstva, ako nad navonok nezrozumiteľným vytunelovaním štátneho podniku či banky. Pri zemiakoch je totiž obeť jasná, no - ruku na srdce - kto spája krach štátnej inštitúcie s rizikom vlastnej škody?
"Nesporne pretrvajú ,tradičné' zločiny sprevádzajúce ľudstvo po dlhé stáročia ako sú vraždy, lúpeže či podvody. Ich transparentnosť a zrozumiteľnosť pre najširšiu verejnosť bude prispievať k tomu, že na ne bude redukovaná celá kriminálna scéna. O čo menej transparentná, početná a verejnosťou vnímaná bude nová kriminalita, o to bude spoločensky nebezpečnejšia a o to väčšie materiálne škody a duchovné útrapy bude prinášať jej obetiam," prízvukuje kriminológ Květoslav Holcr z Bratislavskej vysokej školy práva.
Šialenci a vedci
Ďalším hrozivým aspektom kriminality je jej organizovanosť. Organizovaný zločin v Európe sa čoraz viac diverzifikuje a už dlho nie je špecializovaný len na oblasť obchodu s drogami, bielym mäsom a prevádzačstva. Jeho metastázy možno nájsť aj v spomínanej ekonomickej oblasti. Obavy vyvoláva aj čoraz väčšia internacionalizácia a intelektualizácia zločinu. Podľa odborníkov tak budú tieto zmeny stavať vlády aj tých najvyspelejších a najbohatších krajín sveta do takmer bezvýchodiskového postavenia, keď nebudú schopné spoľahlivo ochrániť pred zločinom svojich občanov a možno ani seba.
Priam bondovské scenáre z niektorých špecializovaných zahraničných internetových portálov však neponúkajú len pohľad na skupinu vypočítavých či zúfalých jednotlivcov, ktorí ohrozujú krajinu, či dokonca celý svet. Holcr a Jaroslav Holomek v publikácii Vízia vývoja Slovenskej republiky do roku 2020 píšu aj o ďalších zločinoch ako vystrihnutých z filmov o agentovi jej veličenstva. Hrubosť mnohých trestných činov bude podľa autorov "kultivovať", aj zneužitá veda či technické prostriedky. Ostatne, nebolo by to po prvý raz.
Vcelku mierumilovná snaha o zmapovanie genetického kódu môže viesť k vydieraniu osôb či nelegálnemu predaju informácií o DNA konkrétnych ľudí zdravotným poisťovniam. Takto totiž zistia, či má cenu si s vami vôbec niečo začínať...
Novovyvinuté psychofarmaká zase môžu pomôcť páchateľom ovplyvniť správanie obetí. A zneužité poznatky z oblasti psychológie môže zneužiť dynamicky sa rozvíjajúci "zábavný adrenalínový priemysel," ktorý už dnes balansuje na hrane zákona. V tejto oblasti pôjde najmä o organizovanie stávok a pretekov, pri ktorých sa hazarduje so životmi hráčov i nezúčastnených. (Čo poviete na takú poľovačku na ľudí?!)
Šialený vedec často vystupuje ruka v ruke s hackerom. Už aj na Slovensku sme boli svedkami prelomenia ochrany informačného systému poisťovne a nie tak dávno sa stal obeťou útoku aj americký Pentagón. A obavy z napojenia organizovaného zločinu a teroristov na internet už ani nevnímame - to, aké to má dôsledky, sa mali možnosť presvedčiť už v mnohých krajinách.
Vrchol ľadovca
Nové formy zločinov nie sú len dôsledkom nových možností, internetu a zväčšeného bohatstva. V menšej miere za to môže aj (inak pozitívne) odtabuizovanie skrytých, privátnych foriem násilia. Napriek tomu to neznamená, že týranie žien, detí a starých ľudí, či sexuálne násilie v rodinách, v minulosti neexistovali. Len sa o nich začalo hovoriť.
Aj situácia v tejto oblasti poukazuje na jeden závažný problém, a to existenciu skrytej kriminality. Na Slovensku, žiaľ, chýbajú tzv. viktimologické výskumy, ktoré sa zameriavajú na výskum obetí trestných činov. Skúsenosti zo sveta vypovedajú o tom, že skutočná miera kriminality býva dva- až trikrát vyššia ako miera ohlásenej zločinnosti.
Každý úspech v boji proti zločinu treba oceniť, riziká však pretrvávajú. S odkazom na pokračujúcu transformáciu Slovenska Lubelcová preto upozorňuje, že stále nemáme pravidlá, ktoré by sa mohli stať základom nového spoločenského poriadku. "Kriminalita je aj o miere akceptácie základných spoločenských hodnôt a noriem, ktoré sme ako členovia určitého spoločenstva ochotní spolu akceptovať a dodržiavať, lebo majú v očiach ľudí oprávnenie a autoritu."
Navyše, právne normy sa stále menia príliš vysokou rýchlosťou. Rizikom zostáva vývoj sociálnej situácie. "Nelegitimita rastúcich sociálnych rozdielov znižuje v očiach verejnosti pocit občianskej záväznosti, lojality a konformnosti vo vzťahu k spoločenskému celku."
Obavám sociológov zodpovedá fakt, že takmer tretina slovenských detí je ohrozená chudobou, čo sa môže prejaviť aj v raste sociálnej patológie.
Takže - buď budeme bohatší a zločinci budú voliť sofistikovanejšie metódy, alebo vzrastie vrstva ľudí na okraji, s väčším rizikom, že sa priklonia k tradičnej kriminalite. Ani jeden scenár zatiaľ veľký optimizmus nevzbudzuje...