Žiaci strávia v škole trinásťtisíc hodín. V súvislosti s reformou školstva sa dostáva do popredia otázka, čo vlastne deti v čase, ktorý strávia v škole, učiť. Označuje sa to tiež pojmom kurikulárna transformácia.

Tradičná škola sa kritizuje najmä z týchto hľadísk:
1. Žiaci sa učia príliš veľa učebnej látky, sú preťažovaní. Podobne aj učitelia sú preťažení, nemajú čas učebnú látku prebrať podrobne, prehĺbiť jej pochopenie u žiakov, opakovať významné veci, venovať sa aj iným veciam okrem učiva
2. Mnoho z učebnej látky, ktorá je predpísaná osnovami, nie je potrebné pre život. Žiaci sa ju naučia, potom zabudnú a nikdy v živote ju už nebudú potrebovať. Takéto učivo nezvyšuje významne ich schopnosť logicky myslieť či byť inteligentnejšími.
3. Najsilnejšia kritika zaznieva z toho hľadiska, či a ako učivo, ktoré sa žiaci učia, prispieva ku kvalite ich života.

V treťom bode nastáva problém. Čo treba dať, aké učivo, do obsahu vzdelávania, aby bol človek čo najlepšie pripravený pre život? Pritom treba brať do úvahy, že žiaci prídu do reálneho života o desať, pätnásť rokov -- teda je potrebné predvídať, čo sa stane, aké nároky bude mať život pre nich v budúcnosti.

Redukovať alebo celkom zmeniť?
Odborníci sa v tejto otázke delia na dva tábory. Jeden tábor tvrdí, že stačí redukovať učivo, ktoré je teraz v osnovách, učebniciach, aby ostalo viac času na prehĺbenie učiva a jeho aplikáciu do praxe. Druhý tábor odborníkov tvrdí, že je potrebné podstatne zmeniť osnovy, zahrnúť do nich nielen učivo klasických predmetov, ale pridať aj nové predmety, obsahy, učiť nielen učebnú látku, ale aj cvičiť zručnosti, rozvíjať schopnosti, učiť komunikáciu, medziľudské vzťahy, riešenie problémov, tvorivosť.

Spor o kompetencie
Rozvinul sa spor, ktorý možno nazvať sporom o kompetencie alebo presnejšie kľúčové kompetencie.
Kompetencie sú všetky tie danosti, schopnosti, zručnosti, vedomosti, vlastnosti, potencionality osobnosti, ktoré človek potrebuje na prežitie, resp. pre kvalitný život. Pretože takto chápané kompetencie by si vyžadovali vyrátať neuveriteľne veľké množstvo schopností a vlastností človeka, začali sa tieto faktory združovať a vytvoril sa pojem "kľúčové kompetencie". Majú sa tým na mysli najdôležitejšie a natoľko všeobecné kompetencie, že v sebe zahŕňajú vždy množstvo ďalších kompetencií. Pojem "kľúčové kompetencie" je potrebný aj preto, aby sa oddelili špecifické kompetencie od univerzálnych.
a) Špecifické kompetencie sú schopnosti, zručnosti, spôsobilosti napríklad na výkon nejakého povolania -- kuchárky, lekára.
b) Univerzálne alebo kľúčové kompetencie sú tie vlastnosti osobnosti, schopnosti, zručnosti, ktoré sú obsahovo neutrálne, lebo sú použiteľné na ľubovoľný obsah. Napríklad kompetencia "tvorivosť" sa môže použiť na rozličný obsah -- varenie, konštruovanie stroja, písanie básne. Kompetencia "riešenie konfliktov" sa prejavuje v riešení konkrétneho obsahu -- konfliktu.
--------------------------------
Kľúčové kompetencie sú určitým druhom metavedomostí a zaobchádzania s vedomosťami, informáciami. Kľúčové kompetencie sú akoby základom, na ktorom sa potom "stavia dom" profesionálnych kompetencií, sociálnych kompetencií, osobnostných kompetencií.

Základné kompetencie,
ktoré sa najčastejšie vyskytujú dnes už v stovkách kníh a štúdií o tomto probléme, sú tieto:
tvorivosť,
schopnosť riešiť problémy,
schopnosť myslieť a neustále sa učiť,
zdôvodňovať a hodnotiť,
komunikovať (cudzie jazyky, počítače),
kooperovať -- schopnosť pracovať v tíme,
cieľavedomosť,
schopnosť niesť zodpovednosť,
samostatnosť,
výkonnosť,
mravnosť (sociálna a osobnostná zodpovednosť),
autoregulácia (sebaovládanie, sebariadenie).

Tieto kompetencie sa nedajú chápať izolovane. Mnohonásobne sa rozličným spôsobom prelínajú. Existujú oveľa podrobnejšie delenia kľúčových kompetencií. Základným paradoxom tradičnej školy je, že neučí žiakove kľúčové kompetencie najpotrebnejšie pre život. Spomeňte si každý na svoj dnešný deň a pozrite sa na svoje osobnostné vlastnosti, ktoré ste potrebovali, ktoré ste použili. Každú chvíľu musí človek hodnotiť veci okolo seba (aké je počasie, aká je tá doprava, čo a ako dnes budem robiť), tvoriť správanie (vezmem si dáždnik, pohodlnejšie sa mi bude cestovať, keď... dnes urobím to a to), musí komunikovať -- od rána s rodinou, cez predavačku v stánku až po ľudí v práci a večer virtuálne cez počítač.

Tisíc spisovateľov a morfémy
Vznikne konflikt. Hádať sa, nehádať, ustúpiť, útočiť, aké "zbrane" pri tom použiť? To sú otázky každého dňa, každého z nás. Ako nás na ich riešenie pripravuje škola? Odpoveď znie, že takmer vôbec. Ale učí takmer tisíc spisovateľov v základnej a strednej škole, učí definíciu konštitučnej transizomérie, učí, čo sú to morfémy a čo je to interfigovaná morféma, a to rovnako žiaka, ktorý neskôr bude betonár alebo lekár, umelec, šofér, politik alebo nezamestnaný človek...

Prečo sa neučí veda o človeku?
Odpovede na otázky, čo sú to kľúčové kompetencie a ako ich učiť, významne ovplyvňujú obsahovú prestavbu, kurikulárnu transformáciu školstva. Je zrejmé, že na stredných odborných školách sa získavajú najmä špecifické, profesionálne kompetencie. Ale koľko vyučovacích hodín sa má venovať kľúčovým kompetenciám? Nie sú dôležitejšie alebo rovnako dôležité ako praktické, profesijné kompetencie? A čo v základnej škole -- nebolo by rozumné integrovať prírodovedné predmety do jedného bloku, umelecké do druhého, jazykové do tretieho a ušetriť čas na blok "vedy o človeku" alebo blok "sociálne vedy"?
Kritici narušenia starého systému vzdelávania a výchovy hovoria, že žiaci podľa tohto návrhu budú menej vzdelaní, menej múdri. To je pravda. Nebudú vedieť, čo je to "interfigovaná morféma", ale zato budú vedieť, ako sa ovládať, ako a kde hľadať potrebné informácie, ako riešiť spor s manželkou atď.
Je to menej alebo viac pre praktický život? V poslednom medzinárodnom posudzovaní našich 15-ročných žiakov -- PISA -- sa ukázalo, že naši žiaci sú dobre vzdelaní, ale zlyhávali v hodnotiacom, kritickom myslení, vo flexibilite, v tvorivosti, riešení problémov, a tak sme sa v dvoch oblastiach dostali pod priemer zo 40 posudzovaných krajín sveta!
Kľúčové kompetencie sa negenerujú len v oblasti vedomostí, schopností človeka. Významne sa do zoznamov zaraďujú osobnostné a sociálne kompetencie, ale tiež zdravotné kompetencie -- starostlivosť o svoje zdravie a zdravé životné prostredie. Nie každý môže byť vedec, významný umelec či nositeľ Nobelovej ceny, ale každý môže byť dobrý, šťastný človek. Je však potrebné prispieť učením k tomu, aby túto možnosť človek využil. Preto také kompetencie ako citová vyrovnanosť, sebaovládanie, sebariadenie, mravnosť, zodpovednosť, snaha neustále sa zdokonaľovať, učiť sa, sú skutočne kľúčovými kompetenciami pre kvalitný život každého človeka.