Dňa 9. februára 1895 v meste Holyoke v štáte Massachusetts vznikla hra, ktorú dnes poznáme pod názvom volejbal. Novú loptovú hru mal "na svedomí" riaditeľ telesnej výchovy v miestnej pobočke organizácie YMCA William G. Morgan. Jeho zámerom bolo vytvoriť hru pre viac hráčov, ktorá bola určená do telocvične a zároveň by bola menej namáhavá ako basketbal, ktorý vznikol o štyri roky skôr, v šestnásť kilometrov vzdialenom meste Springfield. Podarilo sa - a vznikol "mintonette".
Zdvihnite sieť!
Vďaka vynálezcovi sa mintonette, ktorý o rok neskôr zmenil svoj názov na volejbal (z anglického "to volley the ball" - odraziť loptu v letku), stal jedným zo športov s najpodrobnejšie zdokumentovanými dejinami. V osudný deň Morgan predelil telocvičňu tenisovou sieťou, ktorej horný okraj zdvihol do dvojmetrovej výšky a hráčom, ktorých bolo na každej strane deväť, dal úlohu dopraviť loptu do súperovho poľa bez toho, aby spadla na ich vlastné. Pravidlá hry vychádzali z pravidiel tenisu a hádzanej. Volejbal sa tak stal menej tvrdou, ale stále kondične náročnou alternatívou basketbalu. Ten bol podľa Morgana určený skôr pre starších členov YMCA.
Podľa internetovej Wikipedie boli pôvodné pravidlá odlišné od tých dnešných - hra sa hrala cez sieť umiestnenú vo výške 1,98 metra, na ihrisku s rozmermi 7,6 x 15,2 metra a s bližšie neurčeným počtom hráčov. Zápas pozostával z deviatich výmen s tromi podaniami pre každé mužstvo pri každej výmene. Počet dotykov pred prehodením lopty na súperovo ihrisko nebol obmedzený.
Okrem prvého podania, pri pokazenom podaní mal hráč nárok na druhý pokus, ale ak sa lopta pri zlom podaní dotkla siete, tento dotyk bol považovaný za faul, za ktorý mužstvo stratilo bod alebo podanie. A aby si ženy chránili prsty, mali povolené loptu chytiť a hodiť ju späť do hry.
Pôvodne sa hralo s hádzanárskou loptou. Až po roku 1900 bola vyrobená špeciálna "volejbalka" a postupne sa začali meniť aj pravidlá. V roku 1916 boli ustanovené dnešné spôsoby podania a v roku 1917 sa zmenil počet potrebných bodov z 21 na 15. O tri roky neskôr bolo zavedené pravidlo troch dotykov a boli ustanovené inštrukcie pre údery zadných hráčov.
Tvrdý boj
Množstvo obmien a neustálené pravidlá spôsobili, že volejbal sa v Amerike dlho hral len ako rekreačná hra. Oficiálne súťaže začala organizovať YMCA v roku 1922. Ale už krátko po skončení prvej svetovej vojny distribuovali americké vojenské expedičné jednotky 16 000 volejbalových lôpt svojim jednotkám v zahraničí a spojencom, čo prispelo k rozšíreniu volejbalu aj mimo Spojených štátov. Prvou krajinou, v ktorej sa volejbal ujal, bola Kanada - to bolo ešte pred prelomom storočí. Neskôr sa volejbal dostal hlavne do Južnej Ameriky a Európy. Kým do Francúzska priniesli hru americkí vojaci, do Poľska a Pobaltia sa dostala s návratom emigrantov.
S rozširovaním počtu hráčov a krajín sa ukázala dôležitá potreba zastrešujúcej organizácie. Americká Volejbalová asociácia bola založená v roku 1928. Medzinárodná federácia (FIVB) vznikla v Paríži v roku 1947. O dva roky neskôr sa uskutočnili prvé Svetové majstrovstvá vo volejbale mužov, o ďalšie tri súperili na svetovej úrovni ženy. Celosvetové zjednotenie pravidiel nebolo jednoduché. V USA prevládalo rekreačné poňatie, v Ázii súťažné a Európa bola niekde medzi týmito dvoma názormi.
Hoci sa história olympijského volejbalu tiahne už od letných olympijských hier v roku 1924 v Paríži, kde sa volejbal hral ako ukážka amerických športov, požiadavka na jeho oficiálne začlenenie do programu olympijských hier bola vznesená až po založení FIVB a niektorých európskych federácií. Úsilie sa vyplatilo a v roku 1964 bol volejbal začlenený do programu.
V posledných rokoch sa stal veľmi úspešným fenoménom plážový volejbal. Hoci je to stále len rekreačný šport, pôvodne populárny najmä v Brazílii a Spojených štátoch, svoju premiéru na atlantskej olympiáde zažil v roku 1996.