Zemný plyn JE ekologický
Zemný plyn sa odporúča ako ekologický dočasný energetický zdroj. Jeho spaľovaním sa v porovnaní s uhlím a ropou uvoľňuje na jednotku vyrobenej energie menej oxidu uhličitého, hlavného skleníkového plynu. Lenže zemný plyn je z 90 percent metán. A ten má všeobecne a najmä v kratšom časovom horizonte ešte oveľa silnejšie skleníkové účinky ako oxid uhličitý. Neprispievajú priesaky na dlhých trasách plynovodov, zvlášť z východu na západ Európy, k skleníkovému javu? Iba minimálne, uvádza Jos Lelieveld z Ústavu Maxa Plancka pre chémiu v nemeckej Mohuči s kolegami. Merania na severnom a strednom koridore ruských plynovodov odhalili priesaky okolo 1,4 percenta, čo zodpovedá situácii v USA. Ak zostanú pod 3 percentami, prechod na zemný plyn -- kým nebudú vyvinuté a implementované trvalo udržateľné energetické riešenia -- je ekologicky výhodný. (Zdroj: Nature.)
Mozog naozaj ničia prióny
Claudio Soto z Texaskej univerzity v Galvestone v USA s kolegami zrejme definitívne dokázal, že mozgové poruchy typu choroby šialených kráv (BSE) spôsobujú zdeformované bielkoviny. V roku 1982 Stanley Prusiner z Kalifornskej univerzity v San Franciscu v USA také bielkoviny, schopné rozmnožovať sa v tele, nazval prióny. V roku 1997 za to dostal Nobelovu cenu. Stále sú však skeptici, ktorí za BSE a podobnými chorobami (ľudí postihuje variant Creutzfeldovej-Jakobovej choroby) vidia vírusy. Teda nielen bielkoviny, ale aj genetický materiál, DNA či RNA. Sotov tím prvý raz v histórii v laboratóriu umelo pripravil infekčný priónový materiál s rovnakou štruktúrou a biochemickými vlastnosťami, aké majú prírodné prióny. Keď ho vstrekli škrečkom do mozgu, po štyroch mesiacoch ochoreli na syndróm zo spomínanej kategórie. Do šiestich mesiacov po injekcii uhynuli. (Zdroj: Cell.)
Zdravie z umelej hibernácie?
Tím Marka Rotha zo Strediska Freda Hutchinsona pre výskum rakoviny v Seattle v USA dosiahol prvú hibernáciu cicavca "na želanie". Až na 6 hodín zmenili teplokrvného tvora na studenokrvného. Myši vložili do komory s 80 milióntinami sírovodíka vo vzduchu. Po piatich minútach im prudko klesla spotreba kyslíka, hladina oxidu uhličitého, rýchlosť metabolizmu a teplota. Do normálneho stavu ich vrátilo odstavenie sírovodíka. Platí to aj pre ďalšie cicavce a človeka? Ak áno, darovalo by to neoceniteľný čas pacientom, čakajúcim na transplantácie a masívne krvácajúcim zraneným. A všeobecne uľahčilo liečebné zákroky, chirurgické aj iné, kdekoľvek by bol normálne deficit kyslíka fatálny. Dala by sa tak znižovať eskalujúca telesná teplota. Azda by tým lekári iba zapínali a vypínali latentnú schopnosť cicavcov. Sírovodík sa totiž v nízkych koncentráciách v tele vyskytuje prirodzene. (Zdroj: Science.)
Zdeněk Urban, autor je stály spolupracovník hn
Opice vedia, kam hľadíte
Jonathan Flombaum a Laurie Santosová z Yaleovej univerzity v USA skúmali napoly voľne žijúce opice makaky rézus na ostrove Cayo Santiago pri Portoriku. Cieľ: zistiť, či vedia posúdiť vizuálnu perspektívu potenciálnych súperov. K osamoteným opiciam sa priblížili dvaja ľudskí "súperi". Každý mal pri nohách hrozno. Jeden opicu videl, druhý nie. Napríklad bol obrátený chrbtom, pozeral sa nabok, alebo mal pred očami kus lepenky. Opice (jedna účastníčka experimentu je na snímke) aj bez tréningu vždy presne rozpoznali, ktorý súper ich nevidí. A hrozno kradli iba jemu. Dosiaľ to vyzeralo, že tieto opice a iné primáty iba sledujú uprené pohľady iných. No zjavne dokážu odhadnúť, čo iní vidia, najmä v kontexte súperenia. "Čítanie myslí iných" má zrejme hlboké korene. (Zdroj a snímka: Current Biology.) (zu)