Názor širokej odbornej verejnosti na dôležité opatrenia ekonomicko-sociálneho charakteru, ktoré ovplyvňujú kvalitu života občanov, prezentuje projekt HESO -- Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení za určité obdobie, najčastejšie štvrťrok.
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO spracoval výsledky projektu HESO za prvý štvrťrok 2005. V rámci neho sa štvrťročne vyjadrujú nezávislí ekonomickí analytici, odborní žurnalisti, podnikatelia, zástupcovia akademickej obce, samosprávy, stavovských a mimovládnych organizácií k navrhovaným a uskutočneným opatreniam zákonodarnej, výkonnej moci, ako aj k rozhodnutiam verejných inštitúcií na Slovensku a na úrovni Európskej únie.
Rating štvrťroka je priemerom ratingov všetkých hodnotených opatrení prijatých alebo schválených v danom štvrťroku. Reflektuje názor hodnotiacej komisie odborníkov na ich kvalitu a dôležitosť a odráža mieru reformnej atmosféry sledovaného obdobia. Rating 1. štvrťroka 2005 dosiahol 50,2 bodu pri dlhodobejšom trende stúpajúcej akceptácie prijímaných opatrení a zároveň ich klesajúcej dôležitosti. (Rating môže dosahovať hodnoty v intervale od -300 do +300 bodov.)
HESO -- Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení * január -- marec 2005
Opatrenia s najvyšším ratingom (prínos k sociálno-ekonomickému rozvoju krajiny) * RATING [-300; 300]
Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (Národná lisabonská stratégia)* 109,4
Rozhodnutia Telekomunikačného úradu o určení spoločnosti Slovak Telecom ako významného podniku na veľkoobchodných trhoch* 104,4
Novela zákona o cenách (deregulácia cien nájomného bytov od júla 2007; zrušenie regulácie cien v daňovom poradenstve; prenesenie kompetencie v regulovaní cien mestskej hromadnej dopravy z VÚC na obce; rozšírenie kompetencií Protimonopolného úradu o posudzovanie a sankcionovanie zneužívania dominantného postavenia firiem uplatňujúcich neprimerané ceny)* 85,2
Návrh smernice o službách (zníženie bariér na podnikanie v oblasti služieb; spod smernice vyňaté služby ako verejná správa, vzdelávanie, finančné služby, verejná doprava, elektronické komunikačné služby; princíp krajiny pôvodu v prípade neetablovania sa v inom členskom štáte EÚ -- možnosť poskytovať služby v celej EÚ len na základe splnenia právnych požiadaviek domovskej krajiny, avšak povinnosť dodržiavať minimálnu mzdu, zdravotné a bezpečnostné nariadenia hostiteľskej krajiny)* 77,0
Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (definovanie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania; zúženie priestoru na nelegálne zamestnávanie; rozšírenie evidenčných a registračných povinností zamestnávateľov voči Sociálnej poisťovni; rozšírenie kontrol; tvrdšie sankcie)* 73,6
Opatrenia s negatívnym ratingom* RATING [-300; 300]
Zmäkčenie pravidiel Paktu stability a rastu EÚ (umožnenie dočasne a mierne prekročiť 3-percentnú hranicu deficitu verejných financií; určenie okruhu faktorov, kedy môže krajina hranicu prekročiť)* -45,8
Získanie majoritného 62-percentného podielu v Slovenských aerolíniách rakúskou spoločnosťou Austrian Airlines navýšením základného imania* -13,3
Poznámka: Kurzívou sú označené opatrenia EÚ
Zdroj: INEKO
Komentár k opatreniam s prínosom
Národnú lisabonskú stratégiu (Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010) považujú odborníci za kvalitný dokument a patričnú odpoveď na kritiku, že vláda koná bez dlhodobej koncepcie a iba reformuje bez akejkoľvek vízie, a tiež ako rázne gesto slovenskej vlády, že si za svojimi reformami stojí a mieni v nich pokračovať. Stratégia je vypracovaná kvalitnejšie ako iné pokusy vlády o formuláciu vízie rozvoja slovenskej ekonomiky a v prípade zachovania kontinuity súčasnej vládnej garnitúry, resp. osvojenia si téz Stratégie novým vládnym zoskupením, existuje šanca, že jej reálne uvedenie pomôže Slovensku dosiahnuť dlhodobý progres, nakoľko jej potenciálny prínos je značný. Pozitívnym znakom prijatej stratégie je, že sa v nej nenachádzajú "korporativistické" prvky, ako napríklad stanovenie konkrétnych priemyselných odvetví, ktoré by mali byť prednostne podporované. Na rozdiel od európskej stratégie sa slovenská upriamuje aj na štrukturálne reformy a reformu vzdelávania. Slovenská stratégia je síce viac naklonená trhu a osobnej zodpovednosti a menej štátnym zásahom v ekonomike ako jej európsky vzor, čo možno privítať, časté sú však jej protirečivé tézy -- na jednej strane nezasahovať, na druhej strane štedro podporovať napr. rozvojové ciele tzv. poznatkovej ekonomiky. Časť hodnotiacich expertov však upozornila na preexponované zdôrazňovanie prínosov informačných technológií v ekonomike, na prílišnú orientáciu stratégie na informačnú spoločnosť, na zvyšovanie verejných výdavkov a na veľký vplyv štátu v tejto oblasti.
Rozhodnutia Telekomunikačného úradu (TÚ) o určení spoločnosti Slovak Telecom (ST) ako významného podniku na veľkoobchodných trhoch odborná verejnosť uvítala. Každý krok na takmer monopolnom slovenskom telekomunikačnom trhu, ktorý vedie k väčšej liberalizácii služieb, je potrebné oceniť. Keby sa však toto opatrenie prijalo oveľa skôr, bolo by vnímané s ešte väčším záujmom. Predmetné rozhodnutia TÚ, ktoré ukladajú ST povinnosť splniť žiadosti o prepojenie sietí, povinnosť prenajímať koncové vedenia (tzv. poslednú míľu) ostatným operátorom či povinnosť zverejniť referenčné ponuky, by mali konečne zaviesť konkurenčné prostredie aj na veľkoobchodný trh volaní v pevných sieťach a na veľkoobchodný trh uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu (koncové vedenia). Od opatrení sa očakáva podstatné zníženie nákladov na prístup ku klientom, rýchlejší rozvoj širokopásmových dátových služieb a prístupu na internet a jeho zjednodušenie, ako aj obmedzenie zneužívania dominantného postavenia ST na trhu. Hlavným motorom konkurencie je viac súťažiacich na trhu, no v súčasnom systéme pretrvávajú, aj napriek prijatiu rozhodnutí TÚ, niektoré prvky, ktoré obmedzujú konkurenciu a bránia vstupu nových hráčov na trh.
Novela zákona o cenách, ktorá prináša dereguláciu cien nájomného bytov od júla 2007, zrušenie regulácie cien v daňovom poradenstve, prenesenie kompetencií v regulácii cien mestskej hromadnej dopravy na obce, ako aj rozšírenie kompetencií Protimonopolného úradu (PMÚ) o posudzovanie a sankcionovanie zneužívania dominantného postavenia firiem uplatňujúcich neprimerané ceny, bola hodnotená ako pozitívne opatrenie, ktorého hlavným prínosom je zníženie regulácie cien a posilnenie kompetencií regulačných orgánov. Úplná deregulácia a zavedenie trhových podmienok sa malo podľa viacerých respondentov uskutočniť aj napriek možným politickým dôsledkom čo najskôr. V oblasti rozšírenia právomocí PMÚ sa plný účinok novely dostaví podľa názoru viacerých hodnotiacich odborníkov len v prípade zásadných zmien v činnosti tohto regulačného úradu. V opačnom prípade bude podľa nich prevládať i naďalej neefektívny boj proti zneužívaniu dominantného postavenia niektorých podnikateľských subjektov.
Pozitívna je aj snaha bojovať proti čiernej práci. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní považujú hodnotiaci za nastoľovanie vlády zákona a rovnakých podmienok na trhu pre všetkých. Zníži sa komparatívna výhoda nelegálne zamestnávajúcich firiem oproti poctivým zamestnávateľom, ktorí majú vyššie mzdové náklady, keďže odvádzajú odvody za svojich zamestnancov. Aj napriek tomu, že toto opatrenie samo osebe nevytvára systémové riešenie problému nezamestnanosti, jeho represívny charakter a zavedenie prehľadnosti do systému evidencie trhu práce budú mať pravdepodobne veľký význam predovšetkým pre Sociálnu poisťovňu a prechýlia misky váh opäť viac na stranu legálneho zamestnávania a prispejú k potlačeniu čiernej práce. Podľa mnohých odborníkov však zákon o nelegálnej práci rieši "len" dôsledky, a nie príčiny. Hlavným motívom pracovať načierno sú ešte stále vysoké odvody daňového charakteru. Negatívom zákona je zvýšenie administratívnej náročnosti zamestnávania a registrácie zamestnancov. Rozšírenie evidenčných a registračných povinností zamestnávateľov voči Sociálnej poisťovni vytvára podnikateľom administratívne bariéry. Nové povinnosti vytvoria tlak na zamestnávateľov, hlavne malých a stredných, ktorí budú ešte vo väčšej miere nútiť zamestnancov, aby nešli do klasického pracovno-právneho vzťahu, ale aby si otvárali živnosti.
Pôvodný návrh európskej smernice o službách považovala prevažná časť hodnotiacich za veľmi dôležité opatrenie. Presadzované výnimky ekonomicky silných krajín EÚ, najmä Francúzska a Nemecka, pre ktoré bol návrh stiahnutý a prepracovaný, znamenajú podľa nich výrazný posun nežiaducim smerom. Liberalizácia poskytovania služieb by bola veľkým prínosom. Zníženie bariér na podnikanie v oblasti služieb a zavedenie princípu krajiny pôvodu, teda možnosti poskytovať služby v celej EÚ len na základe splnenia právnych požiadaviek domovskej krajiny, predstavuje základný krok smerom k napĺňaniu poslania Európskej únie a jednej z jej základných slobôd -- slobody poskytovania služieb. Uvedenie úprav a podmienok stanovených v návrhu smernice by podľa všetkého viedlo k rozvoju a zlacňovaniu služieb, čo by v konečnom dôsledku mohlo veľkou mierou prispieť k oživeniu hospodárskeho rastu EÚ. Malým firmám by sa znížili náklady a umožnila by sa ich výraznejšia expanzia, pretože administratívne náklady spojené s vybavovaním povolení v každom štáte zvlášť im znemožňujú do značnej miery cezhraničné aktivity.
Komentár k negatívnym opatreniam
Zmäkčenie pravidiel Paktu stability a rastu EÚ, ktorým sa umožní členským krajinám únie dočasne a mierne prekročiť 3-percentnú hranicu deficitu verejných financií v prípade definovaných ekonomických situácií a vládnych výdavkov, je krokom zlým smerom. Podľa hodnotiacich sú výnimky z pravidiel hry nebezpečné. Ide o precedens, ktorý môže v budúcnosti viesť k škodlivej ústretovosti k ďalším podmienkam členských krajín EÚ a k požiadavkám na nové výnimky. Nejasné formulovanie výnimiek -- okruhu faktorov, kedy môže krajina prekročiť hranicu 3-percentného deficitu a ich arbitrárny výklad, môžu spôsobiť kolaps celého Paktu stability a rastu. V budúcnosti môže toto opatrenie tiež znamenať ohrozenie dlhodobej stability jednotnej európskej meny, problémy s dodržiavaním akýchkoľvek dohôd v rámci EÚ, ako aj zdieľanie vyšších úrokových sadzieb zo strany disciplinovaných krajín eurozóny. Limit na deficit nebol rozhodujúcim faktorom, ktorý doteraz znemožňoval reformy, naopak, nové, mäkšie rozpočtové pravidlá znižujú motiváciu na razantné reformy a otvárajú priestor fiškálnej expanzii v mene Lisabonskej stratégie či rozvojovej pomoci a pod. Odborníci kritizovali, že zmäkčenie paktu presadili ekonomicky najsilnejšie krajiny EÚ -- Nemecko a Francúzsko, ktoré majú s dodržiavaním hranice deficitu už viac rokov najväčšie problémy, pričom práve ony boli v minulosti motorom prijatia teraz modifikovaných rozpočtových pravidiel. Všetci členovia EÚ by mali dodržiavať podmienky rovnako a neprispôsobovať ich svojim vlastným problémom na úkor iných.
Získanie majoritného podielu v Slovenských aerolíniách (SA) rakúskou spoločnosťou Austrian Airlines (62 percent) navýšením základného imania ohodnotili respondenti kriticky najmä pre neprehľadnosť opatrenia, ktoré nabáda k rôznym podozreniam. Hodnotiaci nenamietali voči samotnému odštátneniu SA, ale voči spôsobu, akým k nemu došlo. Do budúcnosti to vytvára zlý precedens pre ostatné spoločnosti, v ktorých ešte štát vlastní akcie. Včasný štandardný verejný tender mohol vygenerovať strategického vlastníka a pre štát lepšie podmienky pri zachovaní vysokej miery transparentnosti.
Opatrenia Národnej banky Slovenska proti posilňovaniu kurzu koruny (zníženie úrokových sadzieb o jeden percentuálny bod, priame intervencie na devízovom trhu, odmietanie uloženia prebytočnej likvidity komerčných bánk) sa stretli napriek mierne pozitívnemu ratingovému ohodnoteniu (+5,3 bodu) so značnou kritikou analytikov. Vyjadrili obavu, že inflačný cieľ nezohráva adekvátnu úlohu pri rozhodovaní NBS. Centrálna banka má strážiť cenovú stabilitu, ktorá je pre ekonomiku dôležitejšia ako určitá úroveň kurzu meny. Nechať pôsobiť trhový mechanizmus na tvorbu ceny meny by bolo najlepšou odpoveďou, zvlášť keď NBS nemá nad kurzom kontrolu a ani vyargumentovanú predstavu, kde sa má nachádzať rovnovážny stav úrovne výmenného kurzu. O niečo vyššia pokora voči trhovým signálom mohla ušetriť spoločnosti časť priamych aj nepriamych nákladov vynaložených na kurzové korekcie, ktoré mali malú účinnosť.