Od roku 1990 poskytla EIB 1,7 miliardy korún Slovensku, v ČR to bol trojnásobok, v Maďarsku 2,5 násobok. Prečo existuje taká disproporcia, aj keď prihliadneme na počet obyvateľov?
-- ČR bola do minulého roku najvyšším príjemcom dotácií na osobu. Na objemy je to bezpečne Poľsko. Nie je tam žiadny iný dôvod než konkrétne projekty a spolupráca na nich. Napríklad ak by sme sa dohodli na financovaní diaľničnej spoločnosti a poskytli jej deväťmiliardovú pôžičku, tak bude Slovensko bezpečne prvé.
Existujú nejaké limity na krajinu?
-- Z našej strany žiadne limity neexistujú, záleží to vyložene na projektoch. Zmena môže byť daná tým, že vypadne alebo, naopak, vstúpi veľký projekt, ktorý objemy prudko zvýši alebo zníži. Mali sme robiť v Poľsku diaľnicu A1 a A2 vlani a pretože sa obe posunuli, tak vlani odpadla polovica plánov. Bolo to dané prípravou na poľskej strane. Teraz to vyzerá, že peniaze začnú čerpať ešte pred prázdninami.
Aký je plán pre Slovensko v ďalšom období?
-- Očakávame postupný vzostup. Máme strop nárastu pri starých krajinách únie, tam sú to dve percentá, pri nových krajinách to neexistuje. Závisí to od projektu.
Ako vníma EIB Rumunsko a Bulharsko?
-- Na ne je rovnaký pohľad ako na nových členov únie.
Dá sa očakávať nejaký rast investícií v týchto krajinách, ale hlavne pôžičiek?
-- Je to rovnaké ako so Slovenskom. Záleží na projekte. Zatiaľ čo napríklad pobaltské krajiny pôžičky takmer nečerpajú, pretože majú takú stratégiu, napríklad Bulharsko má záujem o pôžičku na diaľnice.
Poskytujete však určité prostriedky komerčným bankám, dávate im lacné peniaze, aby požičiavali na špecifické projekty. Hodláte to nejako rozšíriť?
-- Je to diskutovaná vec vo vnútri banky. Na jednej strane nechceme zvyšovať celkovú sumu určenú bankám, na druhej strane chceme banky ďalej využívať ako prostredníkov pre poskytovanie úverov pre malých a stredných podnikateľov a samosprávy.
Tuzemské banky však majú vlastné obrovské prostriedky, ktoré môžu využiť na poskytovanie peňazí malým a stredným podnikom. Peniaze EIB v tomto zmysle nepotrebujú, prečo im ich poskytujete?
-- Banky naozaj trpia nadbytkom voľnej likvidity, ale my im poskytujeme dlhodobú pôžičku. To je pre nich príležitosť na rekonštrukciu ich bilancie.
EIB nie je primárne orientovaná na zisk, ale na druhej strane pri venture kapitáli banka očakáva adekvátnu návratnosť. Čo znamená adekvátnu?
-- Ak hovoríme o venture kapitáli, hovoríme o Európskom investičnom fonde. Aj napriek tomu, že máme byť neziskoví, to znamená, že banka nevytvára zisk, na druhej strane si, samozrejme, niečo priráža, aby mala na administratívne náklady, aby si uhradila vlastné peniaze. A väčšinou ešte trošičku ostane, aby sa posilnil rezervný fond. Samozrejme, pri venture fondoch sa to nedá sledovať. Tam sa sleduje, aká je výkonnosť fondov a snažíme sa jej nejako približovať. Bohužiaľ v tých rokoch, keď mali všetky fondy straty my sme mali tiež. Počíta sa s tým, že venture kapitál na nejakej operácii dosahuje výnos 20 či 25 percent. My sa nemusíme sústrediť na to isté, ale budeme chcieť taktiež určitý výnos, ktorý nie je príliš nízky.
Máte stanovenú úrokovú sadzbu pre takýto spôsob operácií?
-- Konečná cena pre klienta, zjednodušene povedané, záleží na troch faktoroch. Po prvé na cene našich peňazí, ktoré získavame, po druhé na tom, z ktorej je krajiny a po tretie na projekte a samotnom klientovi. V prípade, ak financujeme v rôznych menách, tak východiskový faktor je to, v akej mene si klient požičiava. Ak je to mena, ktorú banka sama spravuje alebo vlastní, potom pre ňu máme vlastnú sadzbu.
To znamená, že jednotlivé firmy z jedného štátu môžu mať rozdielne podmienky?
-- Ak by to bol verejný sektor, tak nie. Mohlo by to byť rozdielne, ak by chceli mať fixnú úrokovú sadzbu. Ak je to podnikateľ, tak by mohli mať odlišné sadzby.
EIB poskytuje pomerne výhodné úvery tak štátom, ako aj súkromným firmám. Niektoré banky sa napríklad v Českej republike sťažujú, že sú lacnejšími úvermi od EIB dopredu vyraďované z boja o zákazky. Nemohlo by ísť o porušenie hospodárskej súťaže, keď EIB ponúka úvery za cenu, na ktorú ostatné banky nemôžu dosiahnuť?
-- To je otázka celkom namieste a ja osobne sa veľmi snažím, aby sme na to dozerali v rámci priorít banky. Aby sme trh pomáhali vytvárať, a nie ho deformovali. Takže sa snažíme robiť projekty, na ktorých sa môžu podieľať ostatné banky. Ideálna situácie je, keď je projekt natoľko veľký, že sa hodí aj iným bankám, keď by začali syndikovať úver a mali v skupine EIB. Pretože inak hrozí, že budeme robiť projekty, ktoré by bez našej účasti úplne pokojne mohla financovať privátna banka, len za vyššiu cenu.