Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení [1] poskytujú poistencom dávky:
-- nemocenské
-- ošetrovné
-- materské
-- vyrovnávacia dávka
Poistencom na účely nemocenského poistenia je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená [2]. Nemocenské poistenie môže byť povinné alebo dobrovoľné. Povinne nemocensky poistenými osobami sú zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO). Dobrovoľne nemocensky poistená osoba je fyzická osoba, po dovŕšení šestnástich rokov veku, ktorá sa prihlásila na dobrovoľné nemocenské poistenie.
Poistencami nemocenského poistenia teda sú:
-- zamestnanec,
-- povinne nemocensky poistená SZČO,
-- dobrovoľne nemocensky poistená osoba.
Zamestnanec má nárok na všetky štyri druhy nemocenských dávok -- na nemocenské, ošetrovné, materské a vyrovnávaciu dávku. Nárok na nemocenskú dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinnosti zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie.
SZČO je povinne nemocensky poistená vtedy, ak jej výnos z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného. Vymeriavacím základom je minimálna mzda zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k 1. dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie [3. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení šestnástich rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.
Nárok na nemocenské dávky
Poberateľom dávky je fyzická osoba, ktorej vznikol nárok na výplatu dávky. Je to napríklad aj fyzická osoba, ktorej zaniklo nemocenské poistenie a nárok na nemocenskú dávku jej vznikol z ochrannej lehoty.
Nárok na nemocenské vzniká vtedy, ak sú:
-- zamestnanec a povinne nemocensky poistená SZČO pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných alebo im je nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo
-- dobrovoľne nemocensky poistenej osobe pri vzniku dočasnej práceneschopnosti, ak spĺňa základnú podmienku, ktorou je to, že bola táto osoba v posledných dvoch rokoch nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.
Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku [4], ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote. Podmienkou je i to, že zamestnanec nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ [5].
Povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú podľa zákona o sociálnom poistení nárok na nemocenskú dávku [6], ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote. Podmienkou je, že zaplatili poistné na nemocenské poistenie. Podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak dlžné poistné ku dňu splatnosti poistného je nižšie ako 100 Sk.
Nárok na ošetrovné vzniká vtedy, ak poistenec ošetruje:
-- choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou,
alebo sa stará o dieťa do 10 rokov veku, ak
1. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,
2. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo
3. fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
Nárok na materské vzniká vtedy, ak poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.
Osamelá osoba na účely poskytovania materského je poistenkyňa, ktorá žije sama, je slobodná, ovdovená, rozvedená alebo osamelá z iných vážnych dôvodov. Vážne dôvody osamelosti sa posudzujú individuálne, napríklad dlhodobé liečenie manžela, nástup na výkon trestu odňatia slobody manžela, výkon základnej, náhradnej vojenskej služby alebo civilnej služby manžela, nezvestnosť manžela, ak bolo po ňom z tohto dôvodu vyhlásené pátranie. Podmienka osamelosti nie je splnená, ak poistenkyňa žije s inou fyzickou osobou v spoločnej domácnosti v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka.
Nárok na vyrovnávaciu dávku vzniká vtedy, ak je zamestnankyňa preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu zakázaná tehotným ženám alebo ženám po pôrode a podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo jej materstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem alebo náhradu príjmu ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
[1] DOPLNIT
[2] § 6 ods. 1
[3] podľa § 14 zákona vtedy, ak jej výnos z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.10
[4] § 30 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení
[5] podľa § 138 ods. 1 až 6) za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca (z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1), na základe ktorých vzniká nárok na nemocenské, ošetrovné a materské
[6] § 31 ods. 1 písm. a) a b)