V súvislosti s reálnym výkonom profesie autorizovaných architektov, ich postavením, právami a povinnosťami a možnosťami usporiadania vzťahov, do ktorých vstupujú pri výkone svojho povolania, či už ako samostatné a nezávislé podnikateľské subjekty alebo ako zamestnanci, prichádza do úvahy na aplikáciu viacero všeobecne záväzných právnych predpisov.
Základným právnym predpisom upravujúcim práva a povinnosti autorizovaných architektov, ich samosprávu a spôsob získavania a straty odbornej spôsobilosti na vedenie uskutočňovania stavieb, je zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z. a zákona č. 533/2003 Z. z. Podľa tejto základnej právnej úpravy je autorizovaným architektom (architekt) ten, kto je zapísaný v zozname autorizovaných architektov, vedeným Slovenskou komorou architektov. Tento zoznam sa aktualizuje a bezodkladne zverejňuje prostredníctvom siete internetu, prípadne na návrh komory môže týmto spôsobom zverejniť zoznam aj Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Poslednou novelou, ktorou boli do právneho poriadku SR prebraté právne akty Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu, bola klasifikácia architektov rozšírená o pojmy usadených architektov a hosťujúcich architektov. Dokladom architekta o zapísaní do zoznamu je autorizačné osvedčenie o zapísaní do zoznamu, obsahujúce registračné číslo architekta. Pod pojmom autorizácie sa rozumie oprávnenie vykonávať odborné činnosti vo výstavbe podľa citovanej právnej úpravy, pričom činnosť vykonávaná na základe autorizácie nie je živnosťou. Rozsah autorizácie na základe vzdelania, odbornej praxe a výsledku preukázania odbornej spôsobilosti skúškou určí architektovi komora.
Ochranný režim
V zmysle ustanovení zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch výsledkom tvorivej činnosti architektov bývajú dokumenty, projekty, odborné posudky, odhady, dobrozdania a iné písomnosti, ktoré, ak sú opatrené vlastnoručným podpisom architekta a odtlačkom jeho úradnej pečiatky, majú na úradné účely charakter verejných listín. Pritom architektonické, konštrukčné a technické riešenia a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, ktoré obsahujú uvedené písomnosti, možno použiť iba na účely, na ktoré boli vyhotovené. Použitie na iné účely je podmienené súhlasom samotného autora a vzťahuje sa naň ochranný režim zákona č. 618/2003 Z. z. zo 4. decembra 2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorského zákona), účinného od 1. januára 2004.
Na podporné použitie autorského zákona odkazuje priamo § 13 zákon č. 138/1992 Zb., upravujúci použitie a povahu architektami vyhotovených písomností. Po zhodnotení obsahu úvodných ustanovení autorského zákona možno konštatovať, že v § 1 -- Predmet úpravy -- chýba úprava vzťahov vznikajúcich v súvislosti s vytvorením, použitím a šírením architektonických diel, a tak sa možno len domnievať, že architektonické diela by mali byť zahrnuté do skupiny diel im povahou najbližších, a to do umeleckých diel, prípadne by mali byť vyčlenené ako charakterovo samostatná skupina. Ani v ustanoveniach týkajúcich sa personálnej, vecnej alebo miestnej pôsobnosti autorského zákona niet ani zmienky o architektoch a nimi vytvorených dielach. Tieto nedostatky neboli odstránené ani novelizovaným znením autorského zákona.
Nový autorský zákon účinný od 1. januára 2004 zahŕňa do autorského práva výhradné osobnostné práva a výhradné majetkové práva, viažuce sa na autora diela ako fyzickú osobu, ktorá dielo vytvorila.
Zákonný zmluvný rámec
Záverom sa žiada aspoň informatívne naznačiť zákonný zmluvný rámec, v ktorom sa architekti ako autori architektonických diel môžu pohybovať. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb. v platnom znení architekt je viazaný ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými predpismi a v ich medziach pokynmi investora alebo inej osoby, ktorá objednala vykonanie odborných činností vo výstavbe. Pritom vzájomné vzťahy medzi architektom a objednávateľom pri výkone odborných činností (vrátane výkonu odborného autorského dohľadu nad uskutočňovaním stavieb podľa schválenej projektovej dokumentácie a výkonu činnosti stavebného dozoru podľa § 4 písm. d) zákona č. 138/1992 Zb.) sa spravujú ustanoveniami § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka o zmluve o dielo. V prípade, že účastníkmi obchodných záväzkových vzťahov medzi architektom a objednávateľom sú na oboch stranách podnikateľské subjekty alebo iné právnické osoby, budú tieto vzťahy podriadené režimu zmluvy o dielo uzavieranej podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v platnom znení.
Vo veľa prípadoch sa stáva, že účastníci zmluvného vzťahu majú záujem o úpravu oveľa širšieho rozsahu vzťahov a o úpravy odlišné od kogentných ustanovení platných pre zmluvy o dielo. V takýchto prípadoch aj Občiansky zákonník v § 51, aj Obchodný zákonník v § 269 ods. 2 dávajú možnosť využitia zmluvnej voľnosti a uzavretia tzv. nepomenovaných zmlúv s tým, že tieto zmluvy nesmú odporovať obsahu alebo účelu zákona a predmet záväzkov zmluvných strán musí byť dostatočne určený. Inak obsah takýchto zmlúv ostáva výlučne na dohode zmluvných partnerov. Okrem uvedených zmluvných typov prichádza do úvahy aj uzavretie tzv. autorskej zmluvy, a to zmluvy o vytvorení diela, ktorá je rámcovo upravená v § 39 autorského zákona s odkazom na podrobnejšiu úpravu v §§ 631 až 643 Občianskeho zákonníka. Príručka Autorský, stavebný a technický dozor stavebníka (Stavebníctvo číslo: 4/2004).