Váš život je úzko spätý s najstaršou časťou Káhiry, kde ste vyrastali. Neskôr pri písaní sa z nej stala jedna z vašich najobľúbenejších tém. Prečo vás tak fascinuje?
- Káhira je dušou Egypta. Jej architektúra, mešity, kaligrafie... Prežil som tu väčšinu svojho života. Otec pochádzal z horného Egypta z veľmi chudobnej rodiny, preto sa rozhodol presťahovať do Káhiry. Ja som sa narodil v symbolický deň - 9. mája 1945. Teda presne v deň, keď sa skončila druhá svetová vojna. Mama si jednoducho počkala na mier... Bohužiaľ, vojne som sa úplne nevyhol, pretože celý život som svedkom mnohých iných. Napríklad moja úplne prvá spomienka patrí hviezdnej oblohe Káhiry v roku 1948, ktorou sa preháňajú izraelské lietadlá. Až neskôr, keď som pracoval ako vojnový korešpondent, som sa dozvedel, že izraelské lietadlá preleteli nad Egyptom len raz. V roku 1948.
Najskôr ste sa venovali dizajnu orientálnych kobercov. Ako sa z dizajnéra kobercov stáva spisovateľ?
- Dizajnu kobercov som sa venoval niekoľko rokov. Už ako malý chlapec som však cítil, že som iný ako moji priatelia. Bol som ešte dieťa a už vtedy ma zaujímali otázky typu odkiaľ prichádzame, kam ideme. Preto som začal písať. Ani dnes síce nemám na tieto otázky odpovede, jedno však viem určite - jediná možnosť, ako zastaviť večnosť, je cez umenie, tvorbu, písanie...
Raz už ako známemu spisovateľovi sa mi však stalo, že mi zavolali z úradu vlády, či by som im neprišiel ohodnotiť novú kolekciu kobercov, ktorá im práve prišla...
Píšete najmä historické romány, zaujímate sa o stredovekú arabskú literatúru. A čo európska klasika?
- Samozrejme, že som prešiel aj autormi ako Victor Hugo, Marcel Proust či ruskými klasikmi od Dostojevského, Tolstoja až po Čechova. Vždy som veľmi prežíval hlavné postavy. Keď som čítal Bedárov, na niekoľko dní sa zo mňa stal Jean Valjean, keď som čítal Zvonára u Matky Božej, na pár dní som sa kyvotal ako Quasimodo, keď som sa prechádzal v uliciach Petrohradu, predstavoval som si, že som Raskoľnikov...
Pri písaní som sa však vždy snažil o vytvorenie niečoho nového, pretože si myslím, že každý spisovateľ by mal pridať k ľudskému dedičstvu novú hodnotu. Po 40 rokoch som však prišiel k trpkému poznaniu - svet som nezmenil, len svet sa zmenil.
V 60. rokoch ste patrili ku generácii autorov, ktorí v Egypte odštartovali liberalizačné hnutie. Zápasíte ste s cenzúrou aj dnes?
- Počas vlády prezidenta Gamála Násira fungovala pomerne silná cenzúra. Ak sme chceli publikovať knihu, museli sme najskôr získať povoľovacie štemple. Tento druh cenzúry sa síce skončil, ale prišiel iný, oveľa nebezpečnejší. Nie je o ňom písané v knihách, neriadi sa žiadnymi pravidlami, nejde z vládnych kruhov, ale z ulíc, zo strany fundamentalistov. Niektorí spisovatelia museli dokonca odísť z krajiny a ukrývajú sa v zahraničí.
Čo sa potom zmenilo od nástupu prezidenta Husního Mubaraka?
- Dnešná vláda stojí na strane spisovateľov. Môžeme si dokonca dovoliť aj kritiku. Na titulke posledného čísla Akhbar Al-Adáb (Literárne noviny) je karikatúra ministra kultúry Fáruqa Husniho narážajúca na jeho ambivalentné vzťahy s fundamentalistami s textom Dve strany jednej mince.
Prezident Gamál Násir bol reformátor, ktorý chcel zreformovať myslenie ľudí aj celý štát, dával ľuďom nádej, ale zároveň zaviedol cenzúru a budoval policajný štát. Bol štedrý k ľuďom, stál na strane chudoby, ale jeho problémom bolo diktátorstvo. Ľudia ho však milovali. Potom prišiel Anwar Sadat a snažil sa zničiť všetko, čo jeho predchodca zaviedol. Osobne som ho nemal veľmi rád, pretože otvoril dvere korupcii. Nakoniec podpísal s Izraelom mierovú zmluvu, za čo ho fundamentalisti zavraždili. Muž, ktorý ho zabil, vraj povedal: "Zabil som faraóna."
Čo to presne znamená?
- Faraóni v egyptskom svete symbolizujú najväčších utláčateľov.
V 70. rokoch ste sa zasa kvôli svojim socialistickým postojom ocitli na pol roka vo väzení. Socialista s moslimským vierovyznaním, trochu zvláštna kombinácia, nie?
- Väčšina spisovateľov bola v tom čase socialisti. Napríklad ja som bol členom tajnej komunistickej strany maoistického razenia.
...maoistického razenia?
- Áno. Sovietsky socializmus sme vnímali ako antisocialistický. Bol málo revolučný a presadzoval ateizmus.
A len kvôli tomu vás zavreli?
- Počas vlády Gamála Násira sa razil trend panarabizmu, teda arabského nacionalizmu. Takže všetky myšlienky pochádzajúce zo Sovietskeho zväzu alebo nebodaj z Číny boli zakázané a členovia týchto strán sa z času na čas ocitli vo väzení. Ten deň si pamätám dodnes. Bolo to presne 4. februára 1973. Zobudil som sa a pri mojej posteli stála polícia. V celej krajine som bol označený za kriminálnika.
Ako vnímate socializmus dnes?
- Vzhľadom na to, že takmer všetky socialistické experimenty zlyhali, svoj názor som si poopravil (smiech).
Boli ste vo väzení, osem rokov ste pracovali ako vojnový korešpondent, vo svojom literárnom magazíne ste publikovali aj "nepohodlných" autorov. Nemali ste niekedy strach?
- Samozrejme, že mal. Aj momentálne môj dom stráži hliadka, pretože som dostával anonymné listy.
Ako si vysvetľujete fakt, že jedna z najstarších a najrozvinutejších civilizácií dnes stojí na pokraji chudoby?
- Ten úpadok bol postupný. Keď tristo rokov pred Kristom dobyli Egypt Rimania a Kleopatra ako posledná egyptská kráľovná spáchala samovraždu, éra Egypťanov sa skončila. Potom postupne dobývali Egypt Arabi, Mamelukovia, Turci, Francúzi, Briti... Väčšina Egypťanov považuje Násira za prvého "čistého" egyptského vládcu od dôb Kleopatry. Tá doba úpadku podľa väčšiny intelektuálov je začiatok niečoho nového. Ekonomická a hospodárska situácia sa síce zhoršila, ale politická sa zlepšuje.
Ale prečo sa hospodárska situácia zhoršila?
- Preto, že demokratický systém funguje skôr na úrovni slova, a nie skutkov. Môžem síce písať, o čom chcem, môžem kritizovať pomery, systém, režim, ale chýbajú skutky. Egypt zápasí s obrovskou korupciou. Je veľmi bohatý, možno bohatší ako ktorýkoľvek arabský štát s množstvom ropy či iných nerastných surovín, ale vysoká korupcia robí z Egypta to, čím je.
Takmer zmizla stredná vrstva, medzi bohatými, ktorých je len päť percent a chudobnými, sú priepastné rozdiely. S tým potom súvisí aj vysoká negramotnosť, depresia, kultúrna kríza... Keby sa tento rok zopakovali voľby, fundamentalistov by bolo v parlamente ešte viac než je dnes.
Čo by to znamenalo?
- Bola by ohrozená staroegyptská história.
Prečo?
- Pretože by sa snažili zlikvidovať spojitosť medzi dnešným a starým Egyptom. Chceli by, aby arabská kultúra bola vplyvnejšia ako egyptská.
Ste jedným z najvýznamnejších egyptských spisovateľov, ako vnímate malý záujem slovenských médií? Čím ďalej na západ ideme, tým viac akoby sa ignoroval život na východe. Odhliadnuc od problémov s teroristami...
- Podľa mňa bol vzťah Egyptu k Európe vždy silný. Napríklad v 19. storočí pôsobil v Európe egyptský reformátor Taha Al-Hussein, ktorý nebol prvý ani posledný z našich intelektuálov pôsobiacich v Európe. A za ním nasledovali ďalší... Egypt je s Európou v neustálom kontakte, najmä so západnou. Odpor voči Amerike sa, naopak, zvyšuje.
Skôr narážam na fakt, že egyptská kultúra sa stala základom vzdelanosti celej Európy. Prečo ju dnes vnímame len cez lacné dovolenky a Kleopatru v podaní Elizabeth Taylorovej?
- Ak to beriete z komerčného hľadiska, aj keď je Egypt chudobná krajina, snaží sa ponúknuť to, čo môže. A čo môže svetu ponúknuť? More a pamiatky.
Ale len málokto napríklad vie, že z Egypta pochádza najviac laureátov na Nobelovu cenu z arabského sveta.
- To je pravda. Dokonca nedávno bol aj generálny tajomník OSN Egypťan. Jedno arabské príslovie dokonca hovorí, že Egypťania píšu, Libanonci vydávajú, pretože sú dobrí obchodníci a Iračania, ktorí sú na vysokej intelektuálnej úrovni, čítajú. Vo všeobecnosti sa však zabúda na to, že základ aj vášho duchovného života pochádza práve z Mezopotámie.
| Gamál Al-Ghitany s karikatúrou Trenčianskeho hradu nad hlavou. Toto gesto znamená v arabskom svete vysoké ocenenie. Snímka Štefan Laktiš |
A ako vnímate krízu medzi kresťanmi a moslimami?
- Nevnímam to ako krízu medzi vierami, ale ako problémy medzi bláznami z východu a západu.
Nedá sa mi ešte neopýtať na plánované sobáše. Sú tieto pravidlá stále rovnako striktné?
- Do roku 2002 platil v Egypte starý zákon, ktorý neuznával viac manželstiev. Táto situácia sa zmenila. Zmenili sa tiež pravidlá, ktoré umožňujú egyptským ženám po prvýkrát sa rozviesť bez súhlasu manžela. Partneri sa už dokonca môžu dohodnúť na podmienkach rozdelenia majetku či opatrovníctva detí. Je tam mnoho nových detailov. Napríklad muž sa nemôže po druhýkrát oženiť bez písomného súhlasu prvej manželky...
Ale platí to už aj v realite?
- Áno, je to obrovský pokrok.
Takže mládež preberá niektoré trendy zo západu?
- Určite, vidno to na správaní aj oblečení.
Nemá Egypt v moslimskom svete problémy kvôli lojalite k Spojeným štátom?
- Nemá, pretože väčšina moslimských štátov sú tiež lojálne voči USA. Napríklad Pakistan, štáty východnej Ázie, Turecko...
Počas svojej návštevy na Slovensku ste navštívili aj Piešťany, kde ste sa stretli s jedným z najvýznamnejších egyptských hercov - Núr Al Sharifom. Tomu sa hovorí náhoda...
- Áno, Piešťany sú nádherné. A keďže vystupujem raz týždenne aj v televízii, hneď ma tu začali spoznávať arabskí turisti, ktorí sú tu častými hosťami a od ktorých som sa dozvedel neuveriteľnú vec - v kúpeľoch je aj môj rovesník, priateľ a hviezda egyptských televíznych seriálov Nur Al Sharif. Keď som ho stretol, hneď mi referoval: "Vieš, čo sa mi tu najviac páči? Za týždeň som zhodil až päť kíl!" Viete si predstaviť, čo to pre herca znamená! Ale pointa celého príbehu je v tom, že sa do Piešťan chce vrátiť a nakrútiť časť o tom, ako si chce hlavný hrdina vziať život, ale niekto ho prehovorí, aby si išiel oddýchnuť do Piešťan, kde si svoj zámer rozmyslí. A egyptské seriály sú naozaj známe v celom arabskom svete...
Tak to by bola propagácia...
- Viete si predstaviť, akými dôležitými hosťami sme sa stali, keď sa to dozvedel manažment! (smiech)
Vo svojich literárnych novinách chcete predstaviť slovenskú literatúru. Už viete, ktorých slovenských autorov publikujete?
- Vzhľadom na to, že neviem po slovensky, pomôžu mi moji priatelia - profesor Ján Paulíny a Zuzana Gažáková. Jedným z kritérií však bude to, aby boli vybraní autori dostatočne zrozumiteľní aj pre našich čitateľov. Niektorí egyptskí spisovatelia mali napríklad záujem o preklad českého spisovateľa Jaroslava Haška a jeho Švejka, ale svojrázny Švejkov humor zviazaný s rakúsko-uhorskými reáliami by bol pravdepodobne ťažko pochopiteľný.