K hudbe v detstve výrazne neinklinovala, napriek tomu celú profesijnú dráhu zasvätila práci s muzikantmi. Počas štúdia žurnalistiky pracovala v médiách, ale zistila, že vydavateľská sféra ju priťahuje viac ako novinárčina.
Na slovenskom a predtým i česko-slovenskom trhu pracovala pre viac hudobných vydavateľstiev. Už niekoľko rokov tu zastupuje firmu, ktorá má v zahraničnom katalógu desiatky známych hviezd a v domácom obľúbených interpretov zo Slovenska.
Šéfka slovenskej pobočky hudobného vydavateľstva SONY/BMG. Lenka Slaná.
Sláva a peniaze
Cestičku do brandže si vytvorila článkami o populárnej hudbe. Počas štúdia písala recenzie a rozhovory s muzikantmi, dostávala sa do povedomia hudobného sveta. Poznala ľudí z médií, a tak niekoľko rokov zabezpečovala propagáciu českých interpretov, ktorým vyšiel album alebo sem pricestovali na turné.
Keď končila štúdium, pôsobila už vo vydavateľskej sfére. Prvé roky robila pre Tommü Records, neskôr pre Popron Music a BM Music. Vo vydavateľstve BMG päť rokov zodpovedala za fungovanie firmy smerom k zahraničiu, keď prišla ponuka viesť slovenskú pobočku. Dnes u nás zastupuje hudobný koncern SONY/BMG, pretože vydavateľstvá na celosvetovej úrovni sfúzovali.
Slaná sa netají tým, že vydavateľstvám sa teraz peniaze zarábajú ťažšie. O časť ziskov prichádzajú nelegálnym sťahovaním a napaľovaním hudby. Aj preto sa firmy musia čoraz viac zameriavať na predaj hudby cez iné, nielen klasické zdroje. "Ak niekto predá tri či štyri tisícky CD, má na Slovensku zlatú platňu. Ale niekedy sa náklady začínajú vracať až po predaji dvojnásobného počtu. Aj po zlatej platni môže byť firma v červených číslach." Peniaze sa jej totiž generujú len z predaja, nie zo slávy spevákov.
Nemyslí si, že začínajúci interpreti sa môžu presadiť ľahšie ako kedysi. "Nie sú známi, nedostávajú priestor v médiách." Nádejný talent sa dnes dá objaviť rovnako dobre v garáži ako na súťaži. Vydavateľstvo, ktorého farby Lenka Slaná háji, takto objavilo v "garáži" skupinu Desmod. Hrala metalovú hudbu a takmer nikto o nej nevedel. Keď sa ich repertoár priklonil k menej tvrdej muzike, objavili sa hity. Dnes vypredávajú haly a preberajú ocenenia.
Môže takýto príbeh zažiť neznáma kapela aj dnes? "Možné to je, nie som vizionár. Ale želala by som jej to." Talent a dobrý spev tvoria len asi 30 - 40 percent úspechu, tvrdí. Zvyšok je na šikovnosti manažéra a profesionálnej záštite vydavateľstva.
Nepochybuje, že na našom trhu talenty sú. Niekoľko nových speváckych hlasov vzišlo zo SuperStar. "Aj z nich sa udržia len tí, čo majú talent, budú na sebe pracovať, pochopia svet šoubiznisu a ľudia ich budú chcieť." Väčšiu šancu na dlhodobý úspech však dáva tým, ktorí majú vlastnú tvorbu.
Obojstranný risk
Pri podpise zmluvy s interpretom väčšina vydavateľstiev počíta s niekoľkoročnou spoluprácou a vydaním viacerých albumov. Istia si tým nemalé investície, ktoré doňho vkladajú. Ale - vyplatí sa to? Najmä ak sa dá len ťažko predpovedať, či spevák alebo kapela budú "v kurze" aj o tri roky... "Je to risk pre obe strany," vraví.
V takomto biznise musia byť zmluvy dané. Rovnako aj pravidlá spolupráce. Stáva sa však, že sa počas exkluzívnej zmluvy časom niektoré podmienky zmenia. Podľa nej v mnohých prípadoch k lepšiemu pre muzikantov. "Keď objavíme niekoho, kto z komerčného hľadiska málo znamená, a jeho tretia platňa sa dobre predáva, má právo dostať za ňu viac peňazí, ako keď sme do neho investovali."
Edičný plán vydavateľstva sa schvaľuje v Londýne, tam sa určuje aj výška peňazí pre tento trh. Pobočka v Bratislave ale rozhoduje, aký interpret zo Slovenska sa v katalógu objaví a kedy. Musí vedieť čo a v akom množstve chce vydať a koľko peňazí si to vyžiada. Materská firma, prirodzene, čaká, že jej investícia bude vratná.
Niekedy sa z plánu stiahnu naplánované veci. Vydavateľstvo nemôže niekoho nútiť, aby za každú cenu priniesol materiál na album. "Môže sa stať, že umelec nenapísal dosť dobrých pesničiek. Aj keď je pre nás popmusic obchod, stále ostáva aj istou formou kultúry a umenia." Nie vždy je pritom meškanie s albumom len otázkou nedostatku invencie. Ak má kapela úspešný rok, pred sebou 150 koncertov, album nestihne urobiť. "Keď je populárna, je to plus aj pre vydavateľstvo."
Boj o miesto na trhu
V konkurenčných "stajniach" vidí niekoľko umelecky i komerčne zaujímavých kapiel a spevákov, ktoré by rada videla pod hlavičkou SONY/BMG. Rešpektuje však obdobie, na ktoré sa zmluvne zaviazali inde. Keď im zmluva vyprší, sami sa prídu informovať do viacerých vydavateľstiev a vyberú si najlepšiu ponuku. Podľa nej to niekedy už nie je ani o peniazoch. Kapely, ktoré majú veľa vystúpení, žijú hlavne z koncertov, nie z toho, že predávajú album.
V brandži necíti veľké konkurenčné boje. Aj keď občas sa dostanú do konfliktu záujmov - ak majú napríklad záujem o tú istú kapelu. Boj o miesto na trhu medzi štyrmi nadnárodnými vydavateľskými firmami je tu asi najviac viditeľný v predaji CD. "V zahraničí sa dívajú na to, aké máme voči sebe podiely na trhu, my skôr na to, ako si stojíme v lokálnom porovnaní a tunajšej produkcii."
Zahraničnú produkciu nemajú šancu ovplyvniť. Môžu sa len spoľahnúť, že na albume, ktorý prišiel z cudziny, budú aj hity. "Keď pieseň nie je hit v Európe, nebude ani u nás. Slovensko ešte žiadnu zahraničnú kapelu celosvetovo nepresadilo."
Biznis na očiach
Návrat k novinárčine nevylučuje, ale nie v dohľadnom čase. Žurnalistiku už roky vníma hlavne z pohľadu respondenta. Uvedomuje si, že bez médií by sa šoubiznis nezaobišiel. Práve v tom vidí jeho hlavnú odlišnosť od iných oblastí biznisu. Je viac na očiach verejnosti.
Mrzí ju, že sa dnes málo píše o kvalite hudobnej produkcie či koncertov. Médiá zaujíma hlavne súkromný život. Je zo súčasnej úrovne žurnalistiky sklamaná? "Nie. Žijeme mediálnu dobu. Záleží len na novinároch, pokiaľ sú a nie sú ochotní ísť."
Vďaka účasti v projekte Slovensko hľadá SuperStar sa pre istú časť médií stala aj ona súčasťou šoubiznisu. Je prekvapená, že záujem o jej osobu i súkromie neutícha, aj keď ju príliš neteší. "Moja práca nezávisí od toho, koľkokrát som sa objavila v médiách."
Pobavila ju informácia, že riadi popmusic a určuje, čo sa má a nemá hrať v rádiách. "Do toho štádia by som chcela dospieť," vraví s úsmevom. Popiera, že vzťahy médií a vydavateľstva by tak mohli fungovať.
Šéfka slovenskej pobočky SONY/BMG tvrdí, že ju hudobná brandža málokedy sklamala. Práca pre vydavateľstvo jej ani po rokoch nezovšednela. Má pevné pravidlá, ale predsa sa stále mení. "Nevieme, či človek, ktorého sme objavili v garáži, bude hviezda. Keď sa to však podarí, je skvelé to sledovať." Podobne sa nedá dopredu povedať, či malo vydavateľstvo šťastnú ruku pri výbere piesne do éteru. "Na to neexistuje vzorec. Ak by bol a išli by sme podľa neho, vydávali by sme samé hity."