Ako sa dodávatelia a predovšetkým užívatelia vyrovnajú so súčasným trendom znižovania nákladov na informačné technológie? Je slovenský trh už zrelý na to, aby vyššiu dynamiku rastu na úkor dodávok hardvéru zaznamenal predovšetkým segment služieb? Chýba slovenskému konceptu eGovernmentu jasná koncepcia? To sú niektoré okruhy otázok, o ktorých sme sa rozprávali s Borisom Kekešim, generálnym riaditeľom IBM Slovensko.

Ako vnímate rozvoj trhu informačno-komunikačných technológií, osobitne IT služieb, na slovenskom trhu -- jeho silné a slabé stránky v kontexte globálnych trendov?
-- Slovensko od roku 1993 vo veľkej miere dobiehalo štandardné štruktúry, či už vo verejnej správe, ale takisto aj v komerčnej oblasti. V rokoch 2000 až 2002 sme fázu extenzívneho budovania informačných systémov dosiahli. Odvtedy vidím na trhu štandardnejšie trendy, ktorými sa začíname podobať západnej Európe a USA. Sú to najmä trendy znižovania nákladov a zvyšovania efektívnosti a produktivity, ktoré sú dominantné. Je to prirodzené. S výnimkou otvárania nových segmentov, ktorými chcú firmy osloviť nových zákazníkov, sú v zásade pozicionované tak, že chcú, aby sa výdavky na informačné technológie znižovali z roka na rok. Až na pár výnimiek prichádza ku konsolidácii informačných systémov, ktoré slovenské podniky prevádzkujú. To je pozícia, ktorá je pre globálne firmy, ako je IBM, pomerne priaznivá, lebo je to biznis, ktorý robíme v západnej Európe a USA už veľa rokov. Tam je miera toho, ako sa dá ušetriť na prevádzku a aj na budovanie informačných systémov, pomerne vysoká a v tomto si myslím, že sme ako firma dobrí.

Trend znižovania prevádzkových nákladov na informačné systémy a potreba konsolidácie pokračuje. Oveľa viac ako v minulosti užívateľ stráži návratnosť investícií do nových IT projektov. Pocítili ste prísnejšie zadania od užívateľov už aj na slovenskom trhu? Ak áno, ako ste sa presadili so svojím konceptom IBM On Demand?
-- Koncept IBM On Demand sa týka každého podniku alebo inštitúcie, nakoľko rieši veľmi generické problémy firmy, ktorá buduje nejaký informačný systém. Táto téma osloví síce viac veľkú firmu ako malú, chcel by som však naznačiť niekoľko parametrov prístupu k IBM On Demand. Tento prístup spočíva v tom, že poskytuje zákazníkovi flexibilitu bez toho, aby ju musel okamžite zaplatiť pri obstaraní a má pritom niekoľko úrovní. Keď začneme od elementárnych vecí, všetky naše hardvérové komponenty sú dnes budované tak, aby boli dodávané zákazníkovi v nejakej konfigurácii, ktorá je postačujúca na to, aby zvládla aj sezónne nárasty biznisu, ročné uzávierky a ďalšie špecifiká biznisu s tým, že počas zvyšku roka používa len časť výkonu. IBM On Demand teda spočíva v tom, že dáva zákazníkovi určitú flexibilitu a zároveň umožňuje kontrolu prevádzkových nákladov. To znamená, že ak užívateľ využíva systém štandardným spôsobom, platí len určitú štandardnú čiastku a iba v období, keď potrebuje, aby bol výkonnejší, tak si "priplatí". To je zaujímavé pre všetkých a na tom sa zhodneme s malým aj s veľkým podnikom. Hodnota IBM On Demand však ide ďalej. IBM má ambície ponúkať zákazníkom systém, ktorý bude schopný realizovať požiadavky ich špecifickej oblasti činnosti, bude s nimi genericky rásť, bude bezpečný a nebude ich stáť toľko, ako keby išli iným spôsobom. Systém IBM On Demand je koncept architektúry, je to spôsob rozvoja informačného systému. Preto nie je o tom, aké komponenty zákazník kúpi, ale aký systém z nich postaví. To je dôležité pre veľké podniky.

Do akej miery koncept IBM On Demand ukáže súčasnosť a ďalšiu cestu modularity, prípadne spôsob, ako môže firma rásť a ako môže pružne zvyšovať hardvérové a softvérové nároky. Do akej miery zasiahne súčasný koncept?
-- Celá informatika je od istého času veľmi citlivá na prevádzkové náklady. Práve prevádzkové náklady sú dôvodom, prečo sa existujúce inštitúcie, ktoré sú etablované a majú určité informačné systémy v prevádzke, musia zaoberať otázkou znižovania nákladov na jednej strane a na druhej strane musia zabezpečiť, aby informačný systém podporoval stratégiu firmy v oslovovaní nových trhov, v nasadzovaní nových produktov, v diverzifikácii. To sú všetko veci, ktoré veľmi dynamicky kladú požiadavky na existujúce informačné systémy. Toto je podľa mňa cesta, ako sa aj slovenské podniky v kontexte znižovania nákladov na prevádzku a v snahe pripraviť flexibilnú infraštruktúru budú musieť vyrovnať s konceptom IBM On Demand.

V globálnych firmách vidieť jednoznačné úsilie zmeniť pomer dodávok hardvéru a služieb práve v prospech služieb. Pretože práve v službách je vyššia pridaná hodnota pre zákazníka. Ako sa IBM darí presadzovať toto smerovanie na slovenskom trhu?
-- To súvisí so základnou koncepciou a modelom podnikania, ktoré si musí každý veľký výrobca stanoviť. IBM si už prd rokmi stanovila, že pôjde cestou ponúkania komplexných služieb či už produktových alebo business consultingu. Na tejto dráhe sme urobili množstvo akvizícií. Nielen v oblasti služieb, ale aj v oblasti softvéru, ktorý je sám osebe významným blokom, aby firma mohla byť úspešná. Orientácia na služby sa ukázala byť správna, keďže za posledné roky sme videli, ako sa z hardvérových platforiem stáva naozaj komodita. Začalo to pred rokmi pécečkami, dnes považujem za komoditu aj oblasť intelovských serverov, nehovoriac už o spotrebnej elektronike, tlačiarňach a podobne. Prichádza k dramatickým cenovým posunom v oblasti hardvéru, ktoré sú rozličné firmy schopné rozličným spôsobom absorbovať. Niektoré sú úspešné vďaka tomu, že majú lepší biznis model, niektoré nie sú úspešné, pretože biznis model nemajú na takýto typ. Dôležité však je, že jediným dobre udržateľným spôsobom, ako dnes vytvárať primerané zisky, ako udržiavať firmu nasmerovanú do budúcnosti je nasmerovať svoje podnikanie do služieb. Myslím si, že IBM bola firma, ktorá tento trend identifikovala pomerne skoro a dnes na ňom úspešne stojí celá naša stratégia. Je to opätovne trochu komplementárne aj so stratégiou IBM On Demand, pretože firma, ktorá ponúka služby zákazníkom a je schopná od business consultingu až po služby súvisiace s nejakými produktmi pokryť všetky jeho potreby, môže prísť s nejakým kvalitným návrhom a povedať, že my sme tá firma, ktorá pre konkrétnu firmu infraštruktúru postaví. Aj komplexnosť je dôležitá v rámci celého konceptu.

Ako sa podieľajú služby na obrate -- globálne i lokálne?
-- Vo vyspelých krajinách i globálne je podiel služieb na celkovom obrate firmy vyšší než 40 percent. Platí to aj v našej spoločnosti. Typicky to nájdete aj v západnej Európe a v USA. A platí to aj pre Slovensko. Trend je dobrý a o naše služby na Slovensku je pomerne veľký záujem. Kvalita i profil našich služieb sa pritom menia. Na začiatku, teda v deväťdesiatych rokoch, boli pre našich zákazníkov zaujímavé služby, ktoré súviseli s infraštruktúrou. Zákazníci vtedy nahrádzali vlastné vybudované oddelenia a tieto služby jednoducho kupovali od výrobcov. Dnes je posun v tom, že zákazníci majú v zásade záujem o tú službu, ktorá zaznamenala najväčší rast.

Tlak na efektívnosť a produktivitu, orientácia na hlavný predmet podnikania dáva široký priestor aj u nás rozvoju nových služieb, najmä outsourcingu, ale aj takým pokrokovým modelom, ako je poskytovanie aplikačných služieb (ASP). Môžete teda už zovšeobecniť pozitívne i negatívne skúsenosti IBM zo zavádzania outsourcingu a ASP v slovenských podmienkach.
-- Outsourcing je veľmi ťažká téma. Keď sa pozrieme na slovenský trh, zistíme, že je tu len veľmi málo podnikov, ktoré majú kritickú veľkosť a preto by sme o nich mohli hovoriť ako o potenciálnych kandidátoch na nejaký významnejší outsourcing. To znamená, že z globálneho pohľadu je tu len pár vhodných firiem. Outsourcing je však škálovateľný. Pod tento pojem musíme zahrnúť aj celkom jednoduché formy outsourcingu, v rámci ktorého spoločnosť predáva nejaké služby, stará sa o výpočtové centrum firmy alebo ho vlastní. Potom už veľkosť jednotlivých firiem a inštitúcií nie je až taká diskvalifikačná. V rámci toho sú aj produkty ako ASP, teda poskytovania aplikačných služieb, ktoré sú aktuálne tiež pre slovenský trh. Osobitne v tom prípade, keď máme firmu, ktorá nechce a nebude investovať do budovania vlastných informačných štruktúr a chce ich jednoducho outsourcovať. Treba však povedať, že outsourcing ako téma sa stal trochu ťažkou aj z toho dôvodu, že dnes tlak na znižovanie nákladov je veľký. Outsourcing potom dáva zmysel jedine vo veľkých spoločnostiach.

Podľa našich znalostí, počet outsourcingových projektov by sa dal zrátať na prstoch jednej ruky. Prečo ich nie je viac? Je príčinou konzervativizmus, strach z neodskúšaného, alebo je proste na Slovensku málo firiem, ktoré sú zrelé na outsourcingové projekty či ASP modely?
-- Na outsourcing sa dá pozerať aj tak, že pohár je poloprázdny alebo poloplný. V každom prípade outsourcing má obrovský potenciál znížiť náklady firmy. V obdobiach, keď ekonomika nefunguje dobre, a hovorím skôr o západnej Európe a USA, tam sa firmy nemôžu zbavovať vo veľkom svojich zamestnancov, tak ich použijú na insourcing. Tým odstrihnú vonkajších dodávateľov a urobia si to sami. To je však reakcia na zhoršené vonkajšie ekonomické prostredie, ktorá sa možno neskôr prevalí ak ekonomika bude rásť do outsourcingu. A nie je v tom žiadna kontradikcia. Tak, ako je pre firmy outsourcing vhodný v jednom momente, tak nemusí byť vhodný v inej situácii. Z tohto pohľadu je to v tom, ako firmy zvažujú svoje náklady a je to legitímne.

Niekedy je to v tom, že sa firmy, najmä banky, chcú zaoberať core businessom a nechcú sa zaoberať celou infraštruktúrou a preto delegujú riešenie na externého dodávateľa. Na Slovensku je problém v tom, že je málo firiem takýchto veľkostí, ktoré by rozmýšľali v týchto dimenziách?
-- Veľkosť firiem a inštitúcií, ktorým by sa to vyplatilo, je jedným z obmedzení. Druhá vec je, že zatiaľ sme nevideli nejaký úspešný projekt vo verejnej správe, ktorý by ukázal cestu. Napriek tomu, že v zásade tomu legislatíva neodporuje. Pokiaľ ide o kultúrne aspekty outsourcingu, ktoré sú tiež dôležité, treba povedať jednu vec, ktorá platí všade vo svete. Všetky rozhodnutia čo sa týka outsourcingu nikdy neurobí existujúce IT oddelenie. Je to rozhodnutie, ktoré sa robí na úrovni najvyššieho vedenia spoločnosti, finančného riaditeľa či niekoho iného z vyššieho manažmentu. Z tohto pohľadu to treba vidieť tak, že outsourcing je na to, aby šetril náklady, na nič iné. Na Slovensku už dva-tri roky ide kultúra užívateľom tým smerom, že úlohou IT oddelení je znižovať náklady. Pokiaľ ide o obavy, že zákazníci stratia kontrolu nad svojím biznisom, nepovažoval by som ich za relevantné, lebo v rámci outsourcingu existuje množstvo spôsobov, ako sa s touto otázkou vyrovnať. Či už nejakým fázovaným presunom zodpovednosti, alebo stálym právom rozhodovať o veciach.

IBM dlhodobo deklaruje podporu budovania otvorených IT systémov. Ako vníma IBM súčasný stav a budúcnosť operačného systému Linux, tak globálne ako aj na slovenskom trhu. Máme ten pocit, že aliancia firiem, ktoré podporujú Linux, je málo razantná v propagovaní samotného Linuxu, ako aj úspešných projektov...
-- Ak dokončí úspešný projekt veľká firma, marketingový stroj to dá všetkým na známosť a všetci to vedia. Ak sa urobí úspešný projekt na Linuxe, to už nerezonuje v médiách. Napriek tomu je Linux na postupe. Zákazníci ho väčšinou nasadzujú v prostrediach, ktoré sú pomerne komplexné. Robia to preto, aby zjednotili jednotlivé hardvérové a softvérové platformy, a aby zabezpečili interoperatibilitu medzi nimi. To sú veci, ktoré sa dejú každý deň bez toho, aby sme o tom vedeli. Myslím si, že napriek tomu, že Linux a iné otvorené systémy nevidíme, sú tu a hrajú čoraz významnejšiu úlohu.

Informatizácia štátnej a verejnej správy -- eGovernment. Boľavý problém Slovenska. Nedá sa povedať, že by sme boli na špici ani medzi novo pristúpenými krajinami EÚ. Kde je chýba? Chýba jasná koncepcia vlády, jasný počin skoncentrovať verejné prostriedky na veľký projekt, alebo čosi iné? Čiastkové portálové riešenia (obcan.sk) nemôžu byť ucelenou koncepciou... Rovnako ako iniciatíva súkromného sektora participovať na informatizácii verejnej správy (PPP) nie je všeliekom...
-- Projekt eGovernmentu nie je tým, čo sme od neho mnohí očakávali. Na druhej strane si treba uvedomiť, že Slovensko doteraz prechádzalo mnohými štrukturálnymi reformami -- od daňovej reformy po sociálnu reformu -- a preto je pochopiteľné, že pozornosť vlády bola niekde inde. Keď pozorne počúvam podpredsedu vlády Ivana Mikloša a aj premiéra Mikuláša Dzurindu cítim, že téma eGovernmentu začína rezonovať v rozličných podobách. Či už je to téma znalostnej ekonomiky, ktorá s tým do značnej miery súvisí, alebo či sa už začína hovoriť o tom, ako priblížiť občanovi verejnú správu a služby, ktoré očakáva, že bude mať dostupné aj cez elektronické kanály. Mám preto nádej, že sa všetko zlepší. Zásadne by pritom pomohlo, keby pozícia splnomocnenca vlády pre informatiku bola v budúcnosti silnejšia a komplexnejšia. Aby na úrovni vlády existoval človek, orgán či poradný zbor, ktorý by aj koordinoval medzi rezortmi politiku v oblasti informatizácie tak, aby prichádzalo k synergiám, aby sa zdieľali zdroje a Wide Area Network, teda globálna komunikačná sieť, aby sa využívali napríklad spoločné sklady dát. Preto si myslím, že Slovensko má pred sebou ešte dlhú cestu. Som však presvedčený, že na rozdiel od komerčných firiem, ktoré sú dnes už pomerne stabilizované a hľadajú skôr optimalizáciu nákladov, je oblasť verejnej správy pomerne na začiatku. Slovensko preto podľa mňa bude v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch zažívať boom aj v tejto oblasti, aby sme dobehli vývoj.

Posledná otázka sa týka verejného obstarávania. Táto téma je všeobecne považovaná za problémovú oblasť aj v IT. Ako vnímate proces verejného obstarávania, prečo je toľko pochybností o každom víťazovi, prečo evokuje táto téma toľko nejasností? Chýba lepšia legislatíva, alebo lepšie, jasnejšie kritériá výberu a následného verejného auditu skončeného projektu či problém, naopak, väzí v ľuďoch...?
-- Verejné obstarávanie je ako téma ťažká nielen na Slovensku, ale vo všetkých okolitých krajinách, ktoré sa reformujú a pristupujú k Európskej únii. Verejné obstarávanie pritom do značnej miery odráža aj situáciu, ktorá existuje v rámci štátu. Dnes je taká doba, že v rámci verejného obstarávania nenájdete projekt, ktorý vyhral bez toho, aby ho niekto nenapadol alebo nespochybnil. Pochopiteľne, nástroje verejného obstarávania sa dajú vždy zlepšiť, ale na druhej strane je to často aj mentalita firiem, ktoré zákon o verejnom obstarávaní interpretujú tak, že prehral som, skúsim sa odvolať, možno to pôjde, možno nie, a ak nie, tak aspoň zabrzdím konkurenta. Dovolím si preto povedať, že je to trochu aj domáca mentalita, ktorá zasa svojím spôsobom odráža spoločenské vedomie, ktoré tu je. V tom však tiež nastáva posun a zlepšuje sa to. Nemyslím si však, že to dokážeme vyriešiť nejakou novelou zákona o verejnom obstarávaní, ktorá bude dokonalá. Verejné obstarávanie je citlivá a problémová téma aj v západnej Európe a USA, ktorá, žiaľ, z času na čas prinesie veľmi negatívnu publicitu. Na Slovensku však na tom nie sme ani lepšie, ani horšie ako okolité štáty. Preto by som si dovolil relativizovať veľkosť problému verejného obstarávania na Slovensku.