Sviatoční gladiátori alebo detské hry tvrdých chlapov

Len pár kilometrov za Bratislavou, v rakúskom mestečku Petronell, ožili uplynulý víkend bezstarostné časy rímskeho provinčného mestečka Carnuntum. Na oslavách dvojtisícročia znela antická hudba, rozvoniavali rímske jedlá, gladiátori bojovali a legionári pochodovali v jagavých výstrojoch.

Do archeologického parku Carnuntum sa z Bratislavy dostanete autom za 20 minút a stráviť tam môžete celý deň. Najväčší a najvýznamnejší areál v strednej Európe ponúka rímske vykopávky, pozostatky vojenského a civilného mesta, amfiteáter, veľké termálne kúpele či Pohanskú bránu, ktorú vidieť od cesty smerom na viedenské letisko Schwechat. Na ploche archeologického parku však minulý víkend rozložili organizátori legionársky tábor, ktorý preniesol návštevníkov takmer dve tisíc rokov dozadu a ukázal, ako sa v rímskej ríši žilo kedysi. Práve vtedy totiž 50-tisícové mestečko Carnuntum zažívalo svoj najväčší rozmach a získalo si významné postavenie.

Palcovanie
Už pri vchode do legionárskeho tábora vítajú návštevníkov Rimania a Rimanky v dobovom oblečení a vysvetľujú, čo si nemajú nechať ujsť. O pár metrov ďalej sa už za zvukov antickej hudby Musica Romana začína prehliadka rímskych legionárov v krásnych odevoch. Do podmanivej hudby zaznievajú povely v latinčine. "Šijeme si ich sami," prezrádza nám veliteľ Gaius Gladiatorus, v civile učiteľ na dôchodku. "Rímskou históriou sa zaoberám už 21 rokov. Fascinuje ma tá zomknutosť, disciplína a jednota, lebo len vďaka týmto veciam sa mohla ríša rozšíriť a udržať."
S ďalšími "legionármi" sa pravidelne stretávajú, navrhujú a šijú výstroj. Ten treba potom odskúšať v simulovanom boji a dotvoriť, aby im dobre sedel. Rovnako je to u gladiátorských bojovníkov. Na veľké priestranstvo postupne vychádzajú bojovníci s mečmi, kopijami a ďalšími bojovými nástrojmi, aby predviedli divákom svoje umenie. Záľubu Rimanov si rýchlo obľúbia aj súčasníci: tak ako vo filmoch, aj oni môžu palcom obráteným nahor alebo dolu rozhodnúť o osude porazeného gladiátora. Vedľa si presnú mušku cvičia vojaci na veľkých pojazdných kušiach a vzápätí letí z katapultu horiaca guľa. Dopadá na neďalekú lúku, kde ju bežia okamžite uhasiť ďalší vojaci.

Kotlíkoví legionári
Dobrí bojovníci potrebujú byť aj dobre živení. Na dvoch-troch miestach preto rozvoniava pravá rímska polievka. Karosár Peter predstavuje vojenského kuchára Signifia a znalecky ochutnáva bublajúci obsah kotlíka. "Hm, dobré, chutné. Varím rímsku polievku podľa starých antických receptov, ktoré sa zachovali v miestnom múzeu Carnuntinum. Je tam hovädzinka, cibuľa, cesnak, zelenina, pomletá pšenica, slanina. Všetko to povaríme, zahustíme a hor sa do toho. Cítite, ako to rozvoniava?"
Ak máte chuť na iné rímske dobroty, pár krokov od "kotlíkových" legionárov stoja stánky so zaujímavou ponukou. Chlieb obalený makom a natretý špeciálnou cesnakovou nátierkou či tvarohové guľky s medom zabalené v kapustovom liste. V ďalších stánkoch ponúkajú doboví remeselníci a obchodníci rímske šperky a odevy.

Unikátna rekonštrukcia
Senzáciou archeologického parku Carnuntum je práve otvorený rímsky dom zo 4. storočia, ktorý do detailu zrekonštruovali podľa dobových záznamov. Na opracovanie dreva a kameňa sa používali originálne antické nástroje, ktoré zhotovili podľa opisov z múzea Carnuntinum. Každý jednotlivý kameň vonkajších múrov bol ručne opracovaný a osadený.
"Je to vedecká novinka," upozorňuje Vanessa Wurglics. "Ešte nikdy nebol rímsky dom postavený na pôvodnom mieste originálnymi rímskymi technikami a metódami a z materiálov používaných v antike. "Je to unikát." V dome funguje dokonca aj kuchyňa. Podlahové vykurovanie funguje presne ako v časoch Rímskej ríše. Terazzová podlaha (terazzo je zmes cementovej malty s farebnou kamennou drvinou) a tehlová mozaika vytvárajú stredomorskú atmosféru. Nástenné maľby a zariadenie zasa svedčia o bohatstve vtedajšieho majiteľa, obchodníka s plátnom Lucia Clementa.

Tam, kde Aurelius písal
Carnuntum založil na prelome tisícročí rímsky vojvodca Tiberius ako zimný vojenský tábor. Spolu s Gerulatou na území Slovenska patrili do systému rímskych opevnení Limes Romanus. "Carnuntum bolo v čase antiky štvrté najväčšie mesto severne od Álp, ležalo na križovatkách významných obchodných ciest -- Jantárovej a Dunajskej," pripomína šéf parku Markus Wachter. Mesto sa stalo centrom rímskej kultúry a života, dva roky tu žil a písal svoje nesmrteľné diela Marcus Aurelius. V Carnunte korunovali aj cisára Septima Severa. V roku 308 sa mesto stalo dejiskom svetovej politiky, keď sa tam stretli panovníci vtedy už rozdelenej rímskej ríše a diskutovali o mieri.