Účtovníctvo má už tradične troch užívateľov. Prvým a najdôležitejším je sám vlastník podniku. Účtovníctvo mu poskytuje stály prehľad o stave jeho majetku a vývoji hospodárskych prostriedkov vložených do podnikania. Tým mu umožňuje sledovať úspešnosť podnikateľských aktivít. Druhým užívateľom účtovníctva môžu byť veritelia podnikateľa, najmä banky. Pri žiadosti o poskytnutie aj pomerne malého úveru pre podnikateľa vyžaduje peňažný ústav obvykle okrem prípadných vecných záruk aj výkazy účtovnej závierky za uplynulé účtovné obdobia. Pri prípadných súdnych sporoch s partnermi je účtovníctvo dôležitým dôkazným materiálom. Napokon tretím dôležitým užívateľom je štát, ktorý prostredníctvom daňových kontrol preveruje, či účtovníctvo daňovníka je spoľahlivým podkladom na zistenie základu dane a príjmov.
Pri vedení účtovníctva sa riadime zákonom o účtovníctve a vykonávacími predpismi k nemu. Okrem toho sa musia uplatňovať aj ustanovenia zákona o dani z príjmov, pretože výsledok hospodárenia, vykázaný v účtovníctve, musí byť totožný so základom dane z príjmov z podnikateľskej činnosti. Pomerne časté zmeny v týchto predpisoch malí podnikatelia obvykle nepostrehnú. Neznalosť alebo skreslená interpretácia obsahu zákona o účtovníctve, postupov účtovania a zákona o dani z príjmov vedie k tomu, že medzi malými podnikateľmi vznikajú rozličné fámy, predpisy sa interpretujú nesprávne a podnikatelia sa dopúšťajú chýb, ktoré napokon až po dlhšom čase odhalí daňová kontrola.
Fáma prvá
"Začínam podnikať, musím viesť účtovníctvo"
Je pravda, že Obchodný zákonník hovorí, že "podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo ...", treba však čítať do konca "... v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom". Obchodný zákonník tu odkazuje na zákon o účtovníctve (číslo 431/2002 Z. z. ). Ten spresňuje, že účtovníctvo vedú len tie fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu. Tu zase zákon o účtovníctve odkazuje na zákon o dani z príjmov (číslo 595/2003 Z. z.). Najdôležitejšou veličinou, od ktorej závisí výška dane, je základ dane. Zákon o dani z príjmov ho definuje, ak rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky. Ak je daňovník fyzická osoba, ktorá má príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, dáva mu zákon možnosť voľby pri uplatňovaní výdavkov:
. môže uplatniť preukázateľné skutočné daňové výdavky, ktoré dokladá účtovníctvom,
. môže uplatniť paušálne výdavky, ktorých výšku určí percentom z príjmov.
Súčasné znenie zákona umožňuje uplatniť paušálne výdavky vo výške 40 % (pri remeselných živnostiach 60 %) z úhrnu príjmov a okrem toho zaplatené poistné a príspevky (zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni). Daňovník, ktorý sa rozhodne pre uplatnenie paušálnych výdavkov nie je povinný viesť účtovníctvo, vedie len evidenciu o príjmoch, zásobách a pohľadávkach. Uplatnenie paušálnych výdavkov je výhodné najmä pre podnikateľov, ktorí používajú minimálne vecné vstupy (opravári, poradcovia), nemajú zamestnancov ani poddodávateľov. Využitie paušálnych výdavkov je však obmedzené -- daňovník nesmie byť platiteľom DPH.
Fáma druhá
"Účtovníctvo mi bude robiť platený ekonóm -- bude to bez rizika" mať riziko"
Fáma, ktorej rád uverí začínajúci podnikateľ, ktorý má hrôzu z papierovania. Je pravda, že jestvujú fyzické i právnické osoby, ktoré poskytujú služby pri vedení účtovníctva na základe živnostenského listu. Je však omyl sa domnievať, že podnikateľ sa tým zbaví rizika postihu, ak daňová kontrola zistí nedostatky pri vedení účtovníctva. Zákon o účtovníctve hovorí, že účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Poverením sa však účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva. Podnikateľ musí byť pri voľbe osoby, ktorej zveruje vedenie svojho účtovníctva, opatrný. Vedenie účtovníctva je podľa živnostenského zákona voľná živnosť. Nie je uvedená v prílohách č. 1 až 3 živnostenského zákona. V praxi to znamená, že pre ňu nie je ako podmienka prevádzkovania ustanovená žiadna odborná ani iná spôsobilosť, vyžadujú sa len všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti. V praxi sa ukázalo, že najmä na vidieku sa zaoberajú vedením účtovníctva často osoby bez potrebnej kvalifikácie a znalostí. Následky prípadných chýb a nedostatkov znáša podnikateľ. Riziko v tomto smere možno obmedziť, ak osoba, ktorá poskytuje službu vedenia účtovníctva, je súčasne daňovým poradcom. Daňový poradca musí preukázať spôsobilosť, aby získal oprávnenie podľa osobitného zákona, je členom komory daňových poradcov a zo zákona ručí za svoju činnosť a za škody, ktoré by prípadne spôsobil. Na druhej strane sú služby takýchto osôb drahšie.
Fáma tretia
"Kúpim si program na spracovanie účtovníctva, ten ma povedie"
Omyl najmä mladej, počítačovo gramotnej generácie podnikateľov. Je pravda, že na trhu sa objavilo od začiatku deväťdesiatych rokov značné množstvo programov, ktoré ponúkajú slušný používateľský komfort. Na druhej strane však skúsenosti ukázali veľmi odlišnú kvalitu. Jestvujú programy, ktoré fungujú len ako prázdna účtovná kniha a zabezpečujú len zápis do vymedzených rubrík a vykonanie súčtov, z obsahovej stránky rozhoduje o všetkom operátor pri zadávaní vstupných údajov. Iné programy majú automatizované aj niektoré logické úkony, operátor volí preddefinovaný obsah a program zápis automaticky vecne zatriedi do príslušnej účtovnej knihy a do príslušnej vecne vymedzenej rubriky. Paradoxne práve táto druhá skupina programov je rizikovejšia. Používateľ nemá záruku, že program zabezpečuje účtovanie podľa práve platných všeobecne záväzných predpisov. Musí sledovať, či pri každej zmene predpisu dodávateľ programu zabezpečil jeho aktualizáciu.
V niektorých krajinách existuje inštitúcia certifikácie programov, ktorá spracúva podklady pre výpočet daní, teda aj programov na spracovanie účtovníctva. U nás sa certifikujú len elektronické registračné pokladnice a aj to prevažne zo stránky hardvéru. V žiadnom prípade podnikateľ, ktorý spracúva svoje účtovníctvo na počítači, nemá záruku, že jeho účtovníctvo je vedené správne. Chyby zistené pri daňovej kontrole nemôže zdôvodňovať nesprávnym fungovaním programu. Osobitne treba varovať pred použitím programov, ktoré nekúpil od oprávneného distributéra, boli kopírované od iných používateľov, alebo majú neznámy pôvod. Tu sa podnikateľ okrem iného vystavuje nebezpečenstvu postihu za počítačové pirátstvo. Napriek tomu veľká časť aj malých podnikateľov dnes využíva pre vedenie účtovníctva počítač. Treba si však uvedomiť, že správne výsledky môže dosiahnuť len ten, kto vie účtovať, kto pozná aktuálne predpisy a vie vyhodnotiť vyprodukované výsledky.
Fáma štvrtá
"V jednoduchom účtovníctve stačí viesť peňažný denník"
Chybný názor starých podnikateľov. Začiatkom deväťdesiatych rokov, keď začínali u nás pôsobiť súkromní podnikatelia, jestvovala len dočasná legislatíva. Na základe zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov vydalo vtedajšie Federálne ministerstvo financií v apríli 1990 Zásady vedenia účtovníctva pri súkromnom podnikaní občanov. Zásady ustanovovali, že účtovnou knihou v jednoduchom účtovníctve je peňažný denník. Pre ostatné zložky majetku a záväzkov vymenúvali len pomocné knihy slúžiace na evidenciu. Zásady neurčovali orgán pre kontrolu ich dodržovania ani nijaké sankcie. Bola dokonca spochybňovaná záväznosť Zásad, pretože neboli uverejnené v Zbierke zákonov. Mnohí podnikatelia začali činnosť v tomto období a nesledovali ďalší vývoj legislatívy. Medzitým bol v roku 1991 schválený Obchodný zákonník a vzápätí prvý zákon o účtovníctve. K nemu boli vydané opatrenia ministerstva financií, ktoré upravujú postupy účtovania v oboch účtovných sústavách. Tieto predpisy boli viackrát novelizované. Podľa v súčasnosti platných predpisov o účtovníctve je podnikateľ, ktorý je účtovnou jednotkou a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, povinný účtovať majetok, záväzky, rozdiel majetku a záväzkov, príjmy a výdavky. Zákon o účtovníctve vymenúva ako účtovné knihy sústavy jednoduchého účtovníctva peňažný denník, knihu pohľadávok a knihu záväzkov. Je určitým pozostatkom pôvodných predpisov, že účtovné knihy pre účtovanie ostatných zložiek majetku (dlhodobý majetok, zásoby a prípadne ďalšie) nazýva pomocnými knihami, to však účtovnú jednotku nezbavuje zodpovednosti účtovať všetky formy a zdroje majetku, ak sú súčasťou jeho obchodného majetku.
Fáma piata
"Nemám žiadne pohľadávky ani záväzky, všetko platím keš"
Toto tvrdenie možno akceptovať len pri pohľadávkach. Malý podnikateľ, ktorý predáva tovar, robí drobné opravy, poskytuje služby prevažne občanom, skutočne inkasuje svoje tržby v hotovosti a nemusia u neho vznikať pohľadávky. V prípade záväzkov je však tento názor chybný. Keď podnikateľ nakupuje prostriedky na svoje podnikanie zásadne v hotovosti, nevznikajú mu síce záväzky z dodávateľsko-odberateľských vzťahov, v každom prípade mu však vznikajú záväzky zo zákona. Každý mesiac mu vzniká záväzok voči zvolenej zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni za povinné odvody. Ak má čo i len jedného zamestnanca, vzniká mu po zúčtovaní odmeny za prácu záväzok voči zamestnancovi za čistú mzdu, záväzok voči daňovému úradu za odvod preddavku na daň z príjmu zamestnanca a záväzok za povinné odvody zamestnanca. Podnikateľovi, ktorý na základe výšky daňovej povinnosti za uplynulý rok je povinný platiť preddavky na daň z príjmu, vzniká štvrťročne prípadne mesačne záväzok voči daňovému úradu vo výške tohto preddavku. Podnikateľovi, ktorý používa v súvislosti s podnikaním motorové vozidlo, vzniká každoročne zo zákona záväzok voči príslušnému správcovi dane za daň z motorových vozidiel a voči zvolenej poisťovni záväzok za poistné pri povinnom zmluvnom poistení. Takéto pravidelné záväzky môžu vznikať aj z iných zmlúv, napríklad pri nájomnej zmluve za prevádzkové priestory, v ktorej sa nájomca zaviazal k pravidelnému plateniu nájomného, pri zmluve o finančnom prenájme priamo postupy účtovania ukladajú účtovať priebeh splácania na účte dlhodobého záväzku a podobne. Podnikateľ sa teda v žiadnom prípade nemôže vyhnúť vedeniu knihy záväzkov.
Fáma šiesta
"Jednoduché účtovníctvo je jednoduché ...
... stačí si kúpiť v predajni tlačív účtovné knihy a zapisovať." Omyl. Samotné účtovanie prírastkov a úbytkov majetku a záväzkov je možno jednoduché. Problém robí daňová orientácia jednoduchého účtovníctva. V priebehu pätnástich rokov sa zákon o dani z príjmov neustále spodrobňuje práve v ustanoveniach, ktoré upravujú základ dane z príjmov z podnikania. V dôsledku daňovej orientácie jednoduchého účtovníctva tým stúpa aj náročnosť správneho postupu účtovania finančných operácií, ktoré je potrebné správne zaradiť z hľadiska vplyvu na základ dane. Ide napríklad o účtovanie finančného prenájmu, dotácií, preddavkov, dane z pridanej hodnoty a niektorých mimoriadnych prípadov (škody). K tomu pristupujú prípady, pri ktorých nejde o finančné operácie, ale pri ktorých pohyby iných zložiek majetku a záväzkov ovplyvňujú základ dane z príjmov a účtujú sa prevažne s použitím uzávierkových účtovných operácií. Správne vedenie jednoduchého účtovníctva si vyžaduje nielen naštudovanie problematiky, ale aj sústavné sledovanie vývoja predpisov.