Čierny humor z čiernej Afriky

(Marek Vadas: Rozprávky z čiernej Afriky, K. K. Bagala. LCA Levice 2004)
Nech mi to sám autor prepáči, ale mám dojem, že konečne napísal knihu pre mňa. Zárodky tohto sviežeho vetra som si všimol už v jeho predchádzajúcom opuse Prečo sa smrtka smeje -- v krátkych príbehoch (ne-príbehoch), ktoré akoby už boli ovplyvnené cestami do Afriky. Nezvyčajná logika rozprávania a minimalizmus vo výrazových prostriedkoch ho priviedli do celkom novej oblasti.
Čo iné však má byť rozprávka, ako rýchle vyabstrahované vypovedanie príbehu jednoduchým spôsobom a s presvedčivou pointou? Preto je logické, že nasleduje takáto forma rozprávania, ktorá navyše čo-to prezrádza aj o inšpiračných zdrojoch Vadasovho štýlu ostatného obdobia.
V Rozprávkach z čiernej Afriky si s pôžitkom môžeme vychutnať iný pohľad na realitu, na aký sme zvyknutí v Európe. Vzdialene pripomínajú Ezopove bájky, ale prevláda tu animistické vnímanie vesmíru, pôžitok z vlastnej fantázie a iná logika, kde sa svet zvierat a duchov úzko prelína so svetom ľudí, prestupujú sa a jednotlivé postavy si medzi sebou vymieňajú miesta a identity. Každú z rozprávok prečítate jedným dychom. Príťažlivosť takéhoto štýlu rozprávania pre mňa spočíva aj v tom, že dáva pocítiť, že svet nie je len jeden, ale sú ich tisícky, celkom blízko alebo ďaleko od nás a len my sami si vyberáme, ktorý z nich budeme nazývať skutočnosťou. Stačí len poodstúpiť (napríklad aj odcestovať do Afriky) a pozrieť sa na veci z väčšej diaľky.
Farba v názve knihy nenapomáha len geografické určenie pôvodu rozprávok, ale prezrádza, že v ich príbehoch sa skrýva veľa akejsi "hravej temnoty" -- ak sa to takto vôbec dá nazvať -- ktorá vyúsťuje až do čierneho humoru. Je to oblasť zdanlivo nevhodná pre menších čitateľov, ale veď posaďte sa niekedy do blízkosti pieskoviska plného detí a chvíľu počúvajte, o čom sa tieto malé tvory rozprávajú -- ihneď pochopíte, že je to omyl. Navyše, autentickosť Vadasových afrických príbehov je veľmi príjemným prekvapením vo svete súčasných moderných rozprávok, z ktorých akoby sa šíril závan umelej hmoty.
Avšak, podľa môjho názoru, napriek názvu a všemožným očakávaniam táto kniha nie je určená predovšetkým deťom. J. R. R. Tolkien kedysi povedal, že ak je rozprávka naozaj dobrá, zaslúži si, aby bola napísaná pre dospelých. Vadasovi sa podarilo prerozprávať africké rozprávky s veľkou fascináciou, preto sa veľmi teším, že touto cestou plánuje pokračovať. A tentoraz logicky -- v poviedkach.