Študenti ekonómie patria k tým, ktorí najčastejšie cestujú za vzdelaním mimo Slovenska. Prečo je to tak?
-- Vedia, že vedomosti z tejto oblasti získané doma i v zahraničí zúročia na trhu práce. Mnohí sa chcú pripraviť na to, aby sa umiestnili na pracovných pozíciách v nadnárodných spoločnostiach alebo na západoeurópskom trhu, či už krátkodobo alebo dlhodobo. Vedie ich k tomu ambícia získať skúsenosti navyše, aby vedeli porovnať, čo je doma a čo inde.
Už nie je prioritou naučiť sa jazyk?
-- Myslím si, že v mnohých prípadoch už ani nie. Hoci takýto cieľ určite majú, ale skôr v zmysle rozšírenia jazykových schopností v konkrétnom odbore. Cudzí jazyk chápu ako prostriedok na to, aby si rozšírili odborné ekonomické vzdelanie a nadobudli skúsenosti. K nám na školu prichádzajú mladí ľudia, ktorí vedia dobre hovoriť niekoľkými jazykmi. Na všetkých fakultách univerzity absolvujú študenti výučbu minimálne dvoch cudzích jazykov a na fakulte medzinárodných vzťahov sú to minimálne tri jazyky.
Ktoré ekonomické smery najčastejšie vyhľadávajú?
-- Nedá sa povedať, že by vyhľadávali špeciálne nejaký odbor. Aj naša univerzita ponúka celý rad predmetov, ktoré sa vyučujú na európskych univerzitách. Ide viac o to, aby získali časť vzdelávania inde ako doma, aby mohli konfrontovať podmienky a zdokonaliť sa. Pravidlá projektu Socrates/Erasmus, ktorý takéto pobyty finančne podporuje, študentov vlastne aj nabádajú na to, aby si vyberali podobné predmety ako na domovskej fakulte. Hoci odchádzajú na jeden, dva semestre do zahraničia, zostávajú našimi študentmi. Musia teda študovať tak, aby získali kredity za predmety, ktoré im univerzita môže uznať ako právoplatnú súčasť štúdia.
Neobmedzuje to študentov, ak chcú hľadať na zahraničnej škole práve "niečo navyše"?
-- To, ako hovoríte, niečo navyše, si môže študent vybrať, ak si trúfa, že zvládne štúdium nevyhnutné na nadobudnutie predpísaných kreditov. Ale pravda je, že aj keď si vyberie predmety s podobným zameraním ako by mal doma, nikdy to nie je to isté a vždy to má v určitom ohľade niečo navyše. Obsahová náplň konkrétnych predmetov je totiž na jednotlivých univerzitách odlišná. Ak si vyberiete, povedzme, manažment na jednej univerzite a porovnáte obsah či prehľad vyžadovanej literatúry s inou, nebudú identické. Študenti počas štúdia na zahraničnej škole môžu získať aj uplatňovaním inej metodiky výučby. Zdôrazňujem -- môžu a nemusia.
O čo tu ide?
-- Metodika výučby môže byť aktívnejšia. Na Slovensku ešte stále prevládajú tradičné, predovšetkým pasívnejšie formy. Ale aj to sa už mení.
Čo dajú takéto formy študentovi?
-- Vedú k samostatnému mysleniu i prístupu k riešeniu problémov vrátane hodnotenia, či by študentmi navrhované riešenie skutočne obstálo.
Vidieť na študentovi, keď sa vráti zo zahraničia, že niečo získal?
-- Keď som pracovala so skupinou študentov, ktorí prezentovali písomnú seminárnu prácu, jeden zo skupiny sa prihlásil a začal s úlohou. Podľa spôsobu, ako svoju úlohu začal plniť, som vedela, že má za sebou zahraničný študijný pobyt. Mladí ľudia sa zo zahraničia vrátia so širším rozhľadom, vyšším sebavedomím a so schopnosťou presadiť sa. Študenti vám sami povedia, že na univerzite v zahraničí sa učili podobné veci ako doma. To, čo bolo iné, bol spôsob práce -- iné zadania, nutnosť ísť do knižnice, vyhľadať si informácie a podklady v novinách, literatúre, štatistických ročenkách a internete, spracovať ich a využiť pri riešení problému či prípadovej štúdie.
Vieme aj my napojiť na takéto trendy?
-- Ale áno. Niektorí naši pedagógovia to tak už robia. Napokon, kvalitu pedagogickej práce nemôžete ani v Európe generalizovať. Sama som zažila prednášky v zahraničí, ktoré boli vynikajúce i také, ktoré mali nízku úroveň. Aj tu sa nájdu pedagógovia, ktorí vedia predmet podať zaujímavo a aktívne zapájať študentov do výučby. Osobnosť učiteľa zohráva na akademickej pôde veľmi veľkú úlohu. Študent si zapíše predmet, ktorý sa u nás vyučuje na veľmi dobrej úrovni, na zahraničnej škole môže mať tento predmet nižšiu úroveň výučby. Alebo naopak. To však neznamená, že sa nemáme zdokonaľovať. A robíme to. Či už v rámci ďalšieho vzdelávania pedagógov alebo viacerých projektov Európskeho sociálneho fondu, čo umožní lepšie pripraviť študentov na domáci aj medzinárodný trh práce v oblasti ekonómie a manažmentu.
Ekonomické vzdelanie je na univerzitách v Európe "in". Zrejme aj preto ho núkajú najmä súkromné univerzity. Konkurencia je vysoká. Prečo?
-- Ekonómovia majú momentálne široké uplatnenie. Tí, čo zriaďujú takéto vysoké školy, rátajú s tým, že ak študenti dostanú dobrú prípravu, nebudú mať problém sa dobre zaradiť na trhu práce. Preto chcú získať dostatočný počet uchádzačov, ktorý umožní financovať chod súkromnej univerzity. To platí rovnako pre Európu, svet i Slovensko. Ďalším významným faktorom, prečo je veľa škôl s ekonomickým zameraním, je aj podstatne nižšia nákladovosť takýchto škôl oproti napríklad technike, kde treba hradiť finančne náročný výskum a prevádzku laboratórií.
Európska únia odporúča, žeby na semester, dva mala počas štúdia vycestovať do zahraničia až polovica mladých ľudí. Je to reálne?
-- Naša univerzita má trinásťtisíc študentov. Neviem, ako by sa dalo financovať, aby polovica z nich mohla absolvovať časť štúdia v zahraničí. Mnohé medzinárodné projekty, ako aj projekt Socrates/ Erasmus, sú len podporné programy financovania. Nedá sa z nich v zahraničí uhradiť všetko. Záleží aj na rodinách študentov, či sú ochotné a schopné takéto pobyty podporiť. Európska únia to podľa mňa vidí veľmi optimisticky. Ale je to cieľ, ku ktorému sa ako ku každému cieľu môžeme približovať.
StoryEditor