Vo štvrtok Čína oznámila dlho očakávané kontrolované uvoľnenie fixovaného kurzu jüanu. Peking oficiálne nepriznáva, že by tak podľahol medzinárodnému nátlaku, predovšetkým zo strany USA. Washington totiž najľudnatejšiu krajinu sveta obviňoval z manipulácie devízového trhu a z protekcionizmu na poli medzinárodnej výmeny tovarov. Ohlásené zmeny sú však zatiaľ iba kozmetické.
Revaluácia meny fixovanej na americký dolár o 2,1 % z 8,28 na 8,11 jüanu bez pochýb otvára dvere priateľskejšej komunikácii s Washingtonom, ktorý by inak zrejme od októbra zaviedol proti Číne protiopatrenia. Rozhodnutie Pekingu nebude mať výrazný dosah na vývoj obchodnej bilancie s americkou stranou. Dvojpercentná revaluácia je vzdialená prehodnoteniu o 7 -- 10 %, ktoré navrhuje Ministerstvo financií USA. Ešte väčší je rozdiel oproti revalvácii o 27,5 %, čo by inak bola prirážka na tovary z Číny, ako ju v Senáte presadzovali návrhom č. 295 zákona China Currency Act, ktorý hodnotil fixáciu jüanu ako nedovolenú štátnu pomoc Pekingu. Dve percentá sú iba gestom dobrej vôle, ktoré si Čína mohla dovoliť v dôsledku posilňujúceho sa kurzu dolára a relatívne nízkej domácej inflácie. Vyhla sa tak potenciálnemu menovému šoku v Ázii, ktorý by vyvolala, ak by na trhu vládli predajné nálady oproti doláru. Japonský jen sa však napriek tomu prudko posilnil oproti doláru. K upokojeniu trhu v piatok prispela správa štátneho denníka China Daily, ktorý informoval, že Peking neplánuje ďalšiu výraznejšiu revaluáciu jüanu. Ekonómovia však očakávajú, že Čína postupne dovolí kurzu plávať v obvyklom ±15-percentnom pásme oproti oznámeným ±0,3 %. Za oveľa významnejší krok pritom považujú prechod fixácie z dolára na menový kôš, ktorého zloženie zatiaľ nie je známe. Čínska mena konečne nebude umelo kopírovať výhradne pro- alebo protidolárové nálady investorov, ale bude vernejšie odrážať stav globálnej ekonomiky. Očakáva sa však, že Čína aj v tomto smere rozvedie manželstvo s dolárom veľmi opatrne. Ak by, napríklad, referenčný menový kôš vážila podľa objemu vzájomnej obchodnej výmeny s obchodnými partnermi, potom v koši z piatich mien by japonský jen mohol mať váhu 31 %, americký dolár 27 %, hongkonský dolár 24 %, euro 15 % a britská libra 4 %, tvrdí ekonóm Stephen Jen zo spoločnosti Morgan Stanley. Ak by bol kôš zložený takto, dolár by ostal referenčnou menou jüanu kvôli dlhodobej intervenčnej menovej politike japonského ministerstva financií, resp. japonskej centrálnej banky (BoJ). Tá pohrozila zdvihnutým prstom už po štvrtkovom posilnení jenu oproti doláru. Teoreticky by tak na menovom koši americká bankovka tvorila až polovičnú váhu. Ak by sa euro oproti doláru oslabovalo v tempe nastúpenom od marca, môže sa kurz dolára a jüanu dostať veľmi rýchlo nad pôvodný fixing 8,28 USD. Napríklad banka Credit Suisse First Boston pritom minulý týždeň revidovala prognózy a kurzu USD/EUR do 3 mesiacov predpovedá úroveň 1,15 a do roka hodnotu až 1,1 USD/EUR.