Na začiatku roka, keď stál dolár 1,36 eura, väčšina ekonómov očakávala, že ostane na podobnej nízkej úrovni alebo sa ešte ďalej oslabí. Namiesto toho sa vybral opačným smerom a po šiestich mesiacoch bol silnejší o 14 percent, keď prelomil psychologickú hranicu 1,20 a ocitol sa na 14-mesačnom maxime. Dnes sa pohybuje okolo tejto úrovne.
Aj napriek odstrašujúcim predpovediam, že stále sa prehlbujúci deficit bežného účtu platobnej bilancie zvýši americkú zahraničnú zadlženosť v pomere k HDP, sa tak nestalo a tá, naopak, v ostatných rokoch klesla. To však neznamená, že deficit platobnej bilancie nepredstavuje pre ekonomiku riziko a dolár bude vďaka tomu rásť, zhodujú sa ekonómovia.
V minulom roku dosiahol deficit bežného účtu 668 miliárd dolárov a Američania si teda museli túto sumu požičať v zahraničí. Aktuálne údaje Úradu pre ekonomické analýzy ukázali, že čisté zahraničné záväzky vzrástli v minulom roku iba o 170 miliárd na celkových 2,5 bilióna. Od roku 2001 sa americký kumulovaný deficit bežného účtu vyšplhal na 1,7 bilióna, kým čisté záväzky voči zahraničiu vzrástli iba o 200 miliárd a klesli vo vyjadrení k HDP.
K tomu, že zahraničné zadlženie kleslo v pomere k HDP, prispeli akciové trhy a výmenný kurz dolára. Solídna výkonnosť svetových akciových trhov v minulom roku zvýšila hodnotu amerických zahraničných aktív vo väčšej miere, ako je hodnota ich záväzkov, keďže Američania vlastnia v zahraničí viac akcií ako cudzinci v USA. Navyše bola výkonnosť európskych akciových trhov v minulom roku v porovnaní s americkými väčšia. Ešte dôležitejším v uplynulých troch rokoch bol vplyv slabého dolára. Asi 70 percent amerických aktív v zahraničí je denominovaných v cudzej mene, takže sa ak zelená bankovka oslabuje, ich hodnota v dolárovom vyjadrení rastie.
Tieto čísla nabádajú na záver, že USA si môžu naďalej dovoliť dosahovať vysoké deficity a nechať dolár upravovať reálnu hodnotu ich zahraničného dlhu. Problémom však je, že investori budú v očakávaní permanentného poklesu dolára požadovať vyššie výnosy zo svojich amerických aktív, ktoré by tak kompenzovali očakávané straty zo slabnúcej meny. To by opäť zvýšilo deficit bežného účtu platobnej bilancie.
Ak by dolár ďalej pokračoval v rastúcom trende, môže sa čistá zahraničná zadlženosť ku koncu roka vyšplhať mimoriadne vysoko. Brat Bester z výskumnej spoločnosti Roubini Global Economics odhaduje, že pri zachovaní súčasných úrovne výmenného kurzu by kapitálové straty z amerických zahraničných aktív dosiahli v tomto roku 350 miliárd dolárov. Podľa tejto predpovede by deficit bežného účtu narástol na 820 miliárd a čisté zahraničné záväzky by vyskočili do konca roka o ďalších 1,2 bilióna na 3,7 bilióna dolárov. Oslabenie dolára a pokles amerických akcií by, samozrejme, tieto záväzky mohli spätne tlačiť nadol v ďalšom roku, čo však podľa obchodníkov nie je dôvod na nákup dolárov.