Najväčšia geologická aktivita na povrchu našej planéty je spôsobená doskovou tektonikou. Ide zväčša o horizontálne pohyby blokov zemskej kôry až o 12 centimetrov ročne. Jednotlivé dosky sa rozbiehajú, zrážajú, trú. Napätie a teplo, ktoré sa pri týchto pohyboch tvoria, sú príčinou zemetrasení a vulkanizmu, ktoré sa sústreďujú pozdĺž hraníc dosiek. Slovensko má v tomto šťastie, najbližšia výraznejšia hranica prebieha Stredomorím. Etiópia po odštiepení Eritrey stratila more (Červené). No doskovou tektonikou získa nové. I keď jeho vznik potrvá milióny rokov, vzďaľovaním arabskej a africkej (núbijskej) dosky na severnom konci Veľkého východoafrického zlomu v etiópskom regióne Afar vzniká panva pre nové more. Napokon ju zaleje voda z Červeného mora. Tím vedcov z Veľkej Británie, Etiópie a USA na čele s Timom Wrightom z Oxfordskej univerzity opísal najvýraznejší krok k novému etiópskemu moru zaznamenaný v modernej ére, ktorý sa odohral vlani v septembri. Vyšli z radarových pozorovaní európskym satelitom Envisat. V istom úseku Afarskej preliačiny sa zemská kôra po dlhom rozťahovaní a stenčovaní náhle "rozpárala" v dĺžke 60 kilometrov. Na povrchu vznikli mnohé trhliny (na snímke). Arabská a africká doska tu od seba za tri týždne "odskočili" až osem metrov. Vedci doložili, že príčinou bolo vyplnenie úzkej medzery 2 -- 9 kilometrov pod zemou na ich hranici dva a pol kubickými kilometrami lávy, ktorá sa preliala z komôr pod sopkami Dabbahu a Gabho na severe "rozpáranej" časti. Rozdelenie kontinentálnych zlomov na segmenty vzniká zrejme takýmto spôsobom, nie priečnym praskaním zemskej kôry.