Po roku 1989 sa zmenil systém výučby cudzích jazykov v našich základných a stredných školách. V učebných plánoch škôl sa pasívny ruský jazyk nahradil predmetom cudzí jazyk a žiaci si môžu voliť anglický, francúzsky, nemecký, ruský alebo španielsky jazyk. O výbere jazyka rozhoduje vedenie školy podľa požiadaviek rady školy, rodičov, záujmu žiakov, ale, samozrejme, aj možností odborného zabezpečenia vyučovania toho-ktorého cudzieho jazyka.
Okrem toho sa spružnila možnosť vyučovania cudzích jazykov s väčšou hodinovou dotáciou i v ďalších nepovinných formách.
Vstupom Slovenska do EÚ sa výučba cudzích jazykov dostala do nového zorného uhla.
Význam ich ovládania výrazne stúpol a táto téma sa jasne artikuluje aj v odporúčaniach EÚ pre svoje členské štáty.
Kľúčové problémy školstva v oblasti cudzích jazykov.
Z hľadiska škôl je dnes kľúčovým problémom zabezpečenie kvalifikovaných učiteľov na výučbu cudzích jazykov podľa požiadaviek rodičov a žiakov. V posledných rokoch zo školstva odišli stovky učiteľov cudzích jazykov do iných oblastí, kde im ponúkli niekoľkonásobne lepšie platové podmienky, ako to mohol urobiť rezort školstva. Nepriaznivá situácia pretrváva dodnes. V systéme normatívneho financovania, platných tabuliek a výšky dotácií školstvu zo štátneho rozpočtu, celý rad škôl nie je schopných udržať vo svojich službách kvalifikovaných učiteľov. Platí to najmä pre väčšie mestá, ale problém je charakteristický aj inde. Napokon to platí nielen o učiteľoch cudzích jazykov, ale aj informačných technológií a viacerých odborných predmetov.
Kontinuálne vyučovanie
Iným problémom, ale súvisiacim s týmito, je kontinuálne vyučovanie cudzieho jazyka, teda obsahová a organizačná nadväznosť jeho vyučovania od základnej, cez strednú, až po vysokú školu. Problémom je, že žiak, ktorý prechádza z jedného stupňa štúdia na druhý, nemá vždy možnosť pokračovať. Kontinuálna na vyššom stupni v cudzom jazyku, pretože na škole, kam prešiel, sa jeho jazyk nevyučuje. On preto musí začať so štúdiom iného jazyka od nuly.
Na našich školách sa v masovej miere používajú zahraničné učebnice cudzích jazykov (za ktoré musí žiak platiť, čo je v rozpore s princípom bezplatnej školskej dochádzky). Učebnice sú od rôznych autorov, sú robené rozlične podľa rôznych metodík a pri zmene vyučujúceho či prechodu žiaka na vyšší stupeň sa začína používať iná učebnica s inou metodikou, čo opäť spôsobuje kvalitatívne problémy vo výučbe jazyka u žiaka. Učebnica by mala predstavovať základnú obsahovú štruktúru, ktorú musí učiteľ tvorivo modifikovať, ako si to vyžaduje situácia v triede.
Učiť komunikovať
Nová pozícia cudzích jazykov v štruktúre vedomostí žiaka a ich významnosti si vyžaduje vysokú úroveň práce učiteľa, zmenu prístupov a stereotypov. Každý učiteľ, ktorý učí cudzí jazyk, by mal byť tak pedagogicky, psychologicky a odborne pripravený, aby bol schopný skutočne plnohodnotne vyučovať. Vyučovanie, ktoré bude stimulovať a motivovať žiaka ďalej sa v kvalite poznania cudzieho jazyka zdokonaľovať. Pri mnohých odboroch štúdia už totiž nejde len o nejaké pasívne zvládnutie cudzieho jazyka, ale dobrú odbornú komunikačnú schopnosť do takej miery, aby študent ako absolvent mohol v danej oblasti začať pôsobiť aj na medzinárodnom poli.