Reakcia na vývoj v spoločnosti
Samotný pojem spoločenská zodpovednosť firiem (Corporate Social Responsibility - CSR) je veľmi široký. Existuje viacero definícií. Jednoducho povedané, zdôrazňuje, že firma by sa mala správať zodpovedne voči všetkým skupinám, s ktorými prichádza do kontaktu (stakeholders), čiže zákazníkom, zamestnancom, dodávateľom, miestnej komunite či životnému prostrediu. Táto koncepcia podnikania ovplyvňuje procesy vo vnútri podniku, ako aj jeho angažovanosť a komunikáciu smerom navonok. Vedie k zmene pohľadu na podnikanie ako také. Dôležitý je podľa nej spôsob, akým dochádza k vytvoreniu zisku, či ako sa rozdeľuje. Napríklad firemná filantropia či darcovstvo sú len jednou z jej podmnožín.
Spoločensky zodpovednejšie podnikanie pomohla naštartovať globalizácia, zvýšená citlivosť verejnosti voči porušovaniu ľudských práv či znečisťovaniu prostredia, ale aj narastajúci tlak médií. Vzniklo ako reakcia na vážne firemné škandály v 70. a 80. rokoch.
Zmeny aj bez peňazí
Pravdepodobne najvýznamnejším motívom pre spoločensky zodpovedné podnikanie malej firmy je podľa Markuša osobná motivácia jej vlastníka. Vnútorné presvedčenie majiteľa a jeho svetonázor sa podpisujú pod hodnoty a víziu firmy, jej správanie smerom dovnútra a navonok. Majiteľ môže byť vedený túžbou po sebarealizácii, snahou odvďačiť sa miestnej komunite, ale i záujmom o dobrú reputáciu. Mnohí pritom vôbec nemusia vedieť, že nejaký pojem spoločenskej zodpovednosti existuje. Naproti tomu veľké slovenské firmy k takému správaniu tlačí najmä konkurenčný boj na trhu. Zároveň často automaticky preberajú know-how od materských spoločností zo zahraničia.
Medzi hlavné prekážky malých a stredných podnikov na väčšie angažovanie zaraďuje Markuš obavu zo zvýšenia nákladov a nedostatok času a ľudských kapacít. Pridáva chýbajúcu vnútornú motiváciu, strach z byrokracie, absenciu vedomosti o tejto problematike či nepochopenie, že spoločensky zodpovedné podnikanie môže mať na rozvoj firmy pozitívny vplyv.
Kultúra firmy sa dá podľa Markuša meniť - aj so žiadnymi alebo s minimálnymi nákladmi. To znamená napríklad úpravou vlastných hodnôt, spôsobu vystupovania či prístupu k práci. Vzťahy s pracovníkmi je možné zmeniť lepším pochopením ich problémov zo strany vedenia firmy. Často si to vyžaduje len posun myslenia. Aj na Slovensku už existujú podniky zamestnávajúce sociálne či inak znevýhodnených ľudí.
Podnikateľské väzby a siete
Správanie menších firiem vedia ovplyvniť veľké spoločnosti. Napríklad tak, že budú od svojich dodávateľov žiadať väčšie dodržiavanie princípov bezpečnosti pri práci či ochranu životného prostredia. Podľa Markuša by mali postupovať opatrne. Viaceré z malých a stredných podnikov to môžu považovať len za byrokratické obmedzenia či výdavky navyše.
"Veľmi účinným nástrojom na rozvoj spoločensky zodpovedného podnikania je podpora vytvárania podnikateľských väzieb a sietí," dopĺňa Markuš. Často stačí len odstrániť prekážky brániace vzniku nových dodávateľsko-odberateľských vzťahov či prístupu k zdrojom, trhom a informáciám pre malé firmy či členov miestnych komunít.
Nadácia Integra sa snaží pomáhať uplatňovať princípy zodpovedného podnikania v praxi. Iniciovala okrem iného vznik Družstva Vernus. Na princípe práce fondu rizikového kapitálu družstvo investuje do vzniku spoločensky zodpovedných podnikateľských projektov. Prostredníctvom družstva tiež Integra poskytuje ženám na rozbehnutie ich podnikania mikropôžičku do stotisíc korún.
Nová publikácia
Ako upozorňuje Markuš, zmena etického a sociálneho správania a tým i firemnej kultúry je dlhodobý proces, nie jednorazová udalosť. Vyžaduje si stálu pozornosť manažmentu. V jeho každodenných rozhodnutiach by nemal chýbať etický rozmer.
Odborná literatúra o spoločensky zodpovednom podnikaní existuje najmä v angličtine. Markuš ako zdroj informácií odporúča internetovú stránku www.smekey.org. Na Slovensku je podobných zdrojov stále málo. Zároveň nie je ešte ujasnená a zažitá presná terminológia. Napríklad anglický termín CSR sa prekladá niekedy aj ako sociálna zodpovednosť. Aj preto Nadácia Integra v spolupráci s Nadáciou Pontis, občianskym združením Panet a za podpory Nadácie otvorenej spoločnosti pripravila a nedávno vydala publikáciu Spoločensky zodpovedné podnikanie - Prehľad základných princípov a príkladov. Brožúra sa v jednej zo svojich častí venuje aj špecifikám malých a stredných podnikov. Prináša niekoľko prípadových štúdií. Obsahuje tiež stručný návod na budovanie etickej firemnej kultúry i postup sociálneho auditu. Pomocou neho sa dá overiť, či etický kódex nie je len formálny dokument a či sa dodržiava v praxi.
******
Spoločensky zodpovedné podnikanie
- Záväzok podnikať efektívne a zodpovedne voči spoločnosti a životnému prostrediu pri zohľadnení záujmov všetkých zainteresovaných - zákazníkov, vlastníkov/investorov, zamestnancov, úradov verejnej správy, dodávateľov, konkurentov, komunít a podobne.
Sociálny audit a sociálne reportovanie
- Audit, ktorý skúma výkon a pôsobenie spoločnosti pomocou škály indikátorov sledujúcich pracovnoprávne vzťahy, vplyv na komunitu, sociálny dialóg, konzultácie so zainteresovanými, dodržiavanie pracovných štandardov a podiel na budovaní sociálnej infraštruktúry. Tieto pojmy vznikli v kontexte spoločensky zodpovedného podnikania a majú pokrývať širšiu škálu pôsobenia podniku než len dodržiavanie minimálnych pracovných štandardov.
Sociálny kapitál
- Pozitívne ľudské vzťahy, dôvera, spolupráca, ktoré vznikajú ako výsledok, resp. pridaná hodnota každej aktivity. Je predpokladom spolupráce a zahŕňa rodiny, komunity, podniky, odbory, školy a neziskové organizácie.
Trvalo udržateľný vývoj
- Schopnosť komunity alebo spoločnosti vyvinúť stratégiu ekonomického rastu a rozvoja, ktorá v rámci ekologických obmedzení dokáže fungovať bez časového ohraničenia a ktorá je prínosom pre všetky zainteresované subjekty a životné prostredie.
Zodpovedné podnikanie
- Organizácia Spojených národov vytvorila koncept, ktorý uznáva špecifickú úlohu biznisu pri dosahovaní udržateľného rozvoja. Zároveň zdôrazňuje, že podniky môžu pri zvyšovaní svojej konkurencieschopnosti prispievať k ochrane prírody, životného prostredia a zvyšovať svoju spoločenskú angažovanosť.
Sociálne (spoločenské) podnikanie
- Podnikanie, ktoré spája tvorbu zisku so širším spoločenským poslaním.
Etika podnikania
- Vplyv morálnych hodnôt a princípov na spôsob rozvíjania podnikania.
Filantropia
Dobrovoľné verejnoprospešné aktivity bez očakávania protihodnoty.
Charita, charitatívna organizácia
- Na Slovensku sa tieto termíny používajú v spojení s poskytovaním základnej sociálnej pomoci ľuďom v núdzi zväčša kresťanskými organizáciami. Anglický pojem má širší význam a používa sa vo všeobecnom zmysle nezisková organizácia.
Zdroj: Spoločensky zodpovedné podnikanie - Prehľad základných princípov a príkladov
Organizácie podporujúce princípy spoločensky zodpovedného podnikania
Vo svete
* Business for Social Responsibility*www.bsr.org
* Global Reporting Initiative*www.globalreporting.org
* ILO - International Labour Organization*www.ilo.org
* ISO - International Organization for Standardization*www.iso.org
* Mimovládna organizácia Accountability*www.accountability.co.uk
* Mimovládna organizácia Sustainability*www.sustainability.com
* SME Key pre malé a stredné podniky*www.smekey.org
* Spoločensky zodpovedné investovanie*www.sricompass.org
* Svetová banka*www.worldbank.org
* The Copenhagen Centre*ww.copenhgencentre.org
Na Slovensku
* Business Leaders Forum*www.blf.sk
* Centrum pre filantropiu*www.cpf.sk
* Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO)*www.ineko.sk
* Nadácia Integra*www.integra.sk
* Nadácia Pontis*www.nadaciapontis.sk
* o. z. Panet*www.panet.sk, www.partnersta.sk
* Slovenské centrum čistejšej produkcie*www.scpc.sk
* Slovenská spoločnosť pre kvalitu*www.quality-slovakia.sk
* Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku*www.sfpa, www.businessethics.sk
* Stredoeurópska asociácia správy a riadenia spoločnosti*www.cecga.org
Zdroj: Spoločensky zospovedné podnikanie - Prehľad základných princípov a príkladov
| Ekonomické zdôvodnenie SZP pre MSP | |||
| Úspora finančných prostriedkov | Zvýšenie produktivity | Zvyšovanie obratu | |
| Ekológia a životné prostredie | * úspora energií | * lepšia likvidácia odpadu | * možnosť uchádzať sa o tendre veľkých korporácií a verejnej správy |
| * znižovanie nákladov na likvidáciu odpadu | |||
| * získanie ekologicky citlivých spotrebiteľov ako nových zákazníkov | |||
| Zamestnanci | * nižšie náklady na nábor a školenie nových ľudí vzhľadom na nízku fluktuáciu zamestnancov | * zdravší a spokojnenší zamestnanci | * plynulejší zákaznícky servis |
| * väčšie možnosti pre nábor nových zamestnancov | * nižšia práceneschopnosť | * vyššia spokojnosť a vernosť zákazníkov | |
| * plynulejší chod prevádzky | |||
| * vyššia motivácia a výkonnosť zamestnancov | |||
| Miestna komunita a dodávatelia | * nižšie náklady na bezpečnosť vzhľadom na rast dôvery a nižšiu kriminalitu a vandalizmus | * vyššia efektivita dodávateľského reťazca | * možnosť nájsť nové podnikateľské príležitosti v rámci miestnych partnerstiev |
| * získanie sociálne citlivých spotrebiteľov ako nových zákazníkov | |||