V hierarchii firmy sú jednotlivé pozície pracovníkov odstupňované a podľa toho sa aj zariaďuje prostredie, v ktorom pracujú. Riadiaci pracovník musí mať poruke určitý komfort (umiestnenie počítača, tlačiarne, telefónu, faxu, dôležitých dokumentov, ktoré často využíva vo svojej práci). Samozrejme, významný predstaviteľ firmy sa nezaoberá detailmi, ale požiada kompetentného pracovníka, aby všetko za neho vyriešil.
Ďalší manažéri si už zvyčajne musia svoje pracovisko usporiadať osobne, podľa toho, ako im to najlepšie vyhovuje. Jedného z takých manažérov v strednom veku sme požiadali, aby nám priblížil svoje skúsenosti: ako sa on pozerá na celú problematiku, keďže v kancelárii trávi minimálne tretinu dňa, neraz však aj polovicu. Ako to vyzerá, keď taký manažér príde do novej firmy a sám si pripravuje svoje pracovisko, aby čo najlepšie vyhovovalo jeho požiadavkám? -- spýtali sme sa Marcela Benca.
-- Asi je to v každej firme veľmi podobné, pretože i nároky na manažérov sa podobajú. A tomu je podriadené aj vybavenie kancelárie. Odlišnosti sú len v detailoch. Určitú úlohu hrá postavenie manažéra na rebríčku vo firme. Čím je vyššie, tým väčší záber v informáciách a komunikácií musí mať. To, samozrejme, ovplyvňuje i jeho spôsob práce a tiež vybavenie miestnosti, ktoré k tomu potrebuje.
V každom prípade chce mať manažér všetko poruke, aby dokázal operatívne reagovať na situácie, ktoré vznikajú. Tiež to závisí od toho, v akom type budovy sa nachádza pracovisko (či je to čisto administratívna budova alebo polyfunkčná, ako sú business centrá). Manažér, ktorý často prijíma návštevy, by mal sedieť v miestností sám. Z jednoduchého dôvodu: keby boli v miestnosti viacerí, pri stretnutiach môže dochádzať buď k rušeniu rozhovoru, alebo, naopak, k rušeniu kolegov.
Dnes už patrí k bežnému vybaveniu kancelárie manažéra PC, tlačiareň, skener, napaľovačka a popri jeho stole je vhodný i samostatný rokovací stôl. Nablízku by mala byť kuchynka s chladničkou, kde sú aspoň základné nápoje na občerstvenie, ako je minerálka, voda, káva, čaj či niečo na zahryznutie. Ak rokovanie nevyžaduje prítomnosť v kancelárii, je možné využiť kaviareň či reštauráciu -- ak sú k dispozícii v budove.
K firemnej kultúre patrí, že zariadenia v jednotlivých miestnostiach sú usporiadané podľa rovnakej logiky a často korešpondujú aj s architektúrou budovy. Nábytok zvyčajne pochádza od jedného výrobcu, je rovnakého typu a farebného vyhotovenia. V konečnom dôsledku to vytvára homogénne prostredie, ktoré dobre vnímajú pracovníci aj zákazníci.
Otázne je, či sa Slovensko v tomto smere vyrovnáva štátom pôvodnej pätnástky Európskej únie, prípadne ich aspoň dobieha.
-- Myslím si, že minimálne vo firmách, ktoré majú materské spoločnosti v západnej Európe, majú už tieto záležitosti dávno za sebou. Väčšina firiem, ktoré prišli podnikať na Slovensko, má vybudovanú firemnú kultúru a túto si, samozrejme, prenáša aj do nových spoločností v krajinách, ako je naša. Treba však priznať, že i mnohé čisto slovenské firmy sa už s podobnými vecami vyrovnali. Zvláštnosťou bolo -- najmä v počiatku deväťdesiatych rokov -- že zahraničné firmy si dovážali nábytok priamo zo svojej domoviny. Tvárili sa, ako keby u nás neexistoval nábytkársky priemysel. Dnes už, pochopiteľne, vedia, že na Slovensku je možné vyrobiť rovnako kvalitný nábytok ako v západnej Európe. A to z dizajnérskej i kvalitatívnej stránky a pritom určite za priaznivejšie ceny.
K manažérskej kultúre patrí aj spôsob komunikácie na rôznych úrovniach. Máme v tomto smere ešte veľa čo dobiehať? Alebo už máme moderný spôsob komunikácie zakorenený?
-- Myslím si, že tu nie je čo riešiť. Naši ľudia sú vzdelaní, učenliví, ľahko sa prispôsobujú zmenám a jediné čo sme potrebovali, boli skúsenosti. Fakt, ktorý to dokladá, je, že mnoho našich manažérov sa presadilo v zahraničných centrálach a sú tam uznávaní. Čo nám azda chýba je, že sme sa nenaučili "dobre slúžiť". A to je alfa omega obchodu. Na jednej strane očakávame od druhých prvotriedne služby, sami ich však len neradi poskytujeme a najradšej by sme zbohatli od večera do rána. Trocha pokory a úslužnosti by nám určite nezaškodilo.
Jedna vec, ktorú hádam ešte treba ku kladom našich manažérov pridať, je kreativita. Možno to súvisí s výchovou a s prostredím, v ktorom sme vyrastali. Problémy, ktoré pred nami vyvstanú, sa snažíme vyriešiť čo najefektívnejšie a hľadáme na to rôzne i netradičné spôsoby. Tento fakt, myslím si, oceňujú i naši zahraniční partneri.
Čo sa týka pracovného nasadenia, je rozdiel medzi našimi a zahraničnými manažérmi?
-- Naši manažéri vedia za čo a prečo pracujú, a tomu prispôsobujú svoje nasadenie. Myslím si, že v tomto nie sme odlišní. Každý, kto chce byť úspešný, musí na sebe pracovať a venovať dostatok času i energie nielen svojej práci (to je samozrejmé), ale aj ďalšiemu odbornému rastu, samoštúdiu, rozširovaniu si znalostí aj z iných oblastí, než ktorej sa profesionálne venuje.
Ivan Václavík