Obe štúdie sa zhodujú, že inštitút minimálnej mzdy na jednej strane chráni pracujúcich pred odmeňovaním príliš nízkou mzdou a na druhej strane ochraňuje firmy pred nekalou konkurenciou založenou na spoločensky netolerovateľne nízkej úrovni miezd.
"Ak je minimálna mzda nižšia než trhová, neplní túto ochrannú funkciu a naopak, ak je príliš vysoká, dosah na ekonomiku môže byť negatívny," tvrdí Kohútiková. Negatívny dosah bol podľa nej preukázaný najmä na nízkokvalifikovaných pracovníkoch, osobách bez pracovných skúseností a mladých ľuďoch. Na druhej strane poukazuje na to, že minimálna mzda vôbec nie je postačujúcim nástrojom na odstránenie chudoby, lebo mnohí nízko platení pracujúci nežijú v chudobnej domácnosti, a naopak, mnohí žijúci v chudobnej domácnosti majú príjem vyšší než je minimálna mzda. Nízke ohodnotenie práce hrozí najmä v prípade, že zamestnávateľ má monopolné postavenie na lokálnom trhu práce.
Rozšírenie vo svete
Minimálnu úroveň mzdy v súčasnosti zákonom stanovujú - či už pre všetkých pracujúcich alebo len pre určitý typ pracovníkov - v 19 krajinách EÚ, USA, Austrálii, na Novom Zélande i v Japonsku. Dlhú tradíciu minimálnej mzdy má Francúzsko, Benelux, Španielsko, Portugalsko a Grécko, zatiaľ čo Írsko a Veľká Británia ju zaviedli až v 90. rokoch. Krajiny, ktoré nemajú minimálnu mzdu stanovenú zákonom, však neponechávajú úplne voľnú ruku trhu, ale používajú kolektívne vyjednávanie ako mechanizmus na reguláciu nízkych miezd na odvetvovej úrovni (napríklad Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Taliansko a Švédsko). Tieto dva systémy mzdovej regulácie sa navzájom nevylučujú, je možné kombinovať systém minimálnej mzdy a kolektívneho vyjednávania.
Kedy a kde má zmysel
V nedeformovanom trhovom prostredí by stanovenie minimálnej mzdy zákonom nebolo ani potrebné, tvrdí Kohútiková. Trh by nepripustil stanovenie nižšej mzdy ako je trhová minimálna mzda. Mzda, za ktorú je človek ochotný pracovať, sa odvíja od nákladov na život, cenovej i mzdovej hladiny v krajine, ako i od systému sociálnych dávok. Cena práce, ktorú je zamestnávateľ ochotný platiť, sa odvíja najmä od produktivity pracovníka a ziskovosti.
V každej ekonomike podľa Kohútikovej však existujú odvetvia, prípadne skupiny osôb, kde stanovenie zákonnej minimálnej mzdy dáva zmysel. Ak má zamestnávateľ silné postavenie na trhu, môže si dovoliť platiť za jednotku práce nižšiu mzdu než mu prináša úžitok. Naopak, ak je minimálna mzda stanovená príliš vysoko, namiesto ochrany príjmov nízkokvalifikovanej pracovnej sily môže viesť k jej vytlačeniu z trhu práce. Existuje však aj možnosť, že povinnosť zamestnávateľa platiť vyššie mzdy nízkokvalifikovanej pracovnej sile ho bude motivovať na investovanie do vyššej produktivity svojich zamestnancov.
Rozdielna úroveň v Európe
Nominálna úroveň minimálnej mzdy sa medzi krajinami výrazne líši. V Európe sa pohybuje od 17 eur mesačne v Rusku, až po 1 403 eur mesačne v Luxembursku. Takmer vo všetkých krajinách výška minimálnej mzdy umožňuje životný štandard na hranici životného minima stanoveného zákonom.
Slovensko je so súčasnou hodnotou minimálnej mzdy 6 500 Sk na chvoste krajín V4. Menší minimálny zárobok ako u nás majú z krajín EÚ iba v troch pobaltských republikách. Na Slovensku od roku 1999 hodnota minimálnej mzdy rástla rýchlejšie ako priemerná mzda. Podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde zamestnanca v hospodárstve vo 4. štvrťroku 2003 dosiahol 42,3 percenta, čo je najvyššia hodnota od 4. štvrťroku 1993. Od roku 1998 rast minimálnej mzdy prevyšuje rast spotrebiteľských cien, pohybuje sa nad 10 percent.
Vplyv na zamestnanosť
Podľa Kohútikovej empirické štúdie neponúkajú jednoznačný pohľad na vplyv minimálnej mzdy na zamestnanosť. Skoršie štúdie z osemdesiatych rokov v USA poukazujú na negatívny dosah na zamestnanosť, neskoršie štúdie ho nepotvrdzujú, dokonca v niektorých prípadoch zisťujú pozitívny efekt. Zhodujú sa však v tom, že negatívny efekt zvýšenia minimálnej mzdy sa dotýka najmä mladých ľudí. Niektoré štáty s cieľom umožniť lepší prístup mladým na trh práce používajú diferencovanú, nižšiu úroveň minimálnej mzdy pre mladých pracovníkov.
Slabý nástroj proti chudobe
Zložitejšie je hodnotiť dosah mzdovej regulácie na chudobu. Minimálna mzda ovplyvňuje zárobok jednotlivca, koncept chudoby je založený na situácii celej domácnosti. Medzi chudobou a nízkym platom neexistuje priama súvislosť. Štatistiky potvrdzujú, že väčšina jednotlivcov dostávajúcich minimálnu mzdu nežije v nízkopríjmových domácnostiach. To, či sa domácnosť nachádza v chudobe, do veľkej miery ovplyvňuje počet členov domácnosti, či ďalší člen domácnosti zarába a výška jeho zárobku, ako aj poberanie sociálnych dávok. "Minimálna mzda je slabý nástroj boja proti chudobe," uzatvára Kohútiková.
Minimálna mzda predstavuje nástroj mzdovej regulácie. Príjem pracovníkov sa dá alternatívne ovplyvňovať prostredníctvom nástrojov sociálnej politiky, ako je zvýšenie nezdaniteľných položiek, daňový bonus, negatívna daň a podobne. Na rozdiel od stanovenia minimálnej mzdy zákonom, alternatívne nástroje môžu viesť k zvýšeniu rovnovážnej úrovne ceny nízkokvalifikovanej práce.
| Zákonom stanovené minimálne mzdy zamestnancov nad 23 rokov (aktualizované) | |
| Krajina | v euro |
| Belgicko |
1317 |
| Bulharsko |
61 |
| Cyprus |
600 |
| Česká republika |
211 |
| Estónsko |
159 |
| Francúzsko | |
| Grécko | |
| Holandsko |
1265 |
| Írsko |
1213 |
| Litva |
130 |
| Lotyšsko |
121 |
| Luxembursko | |
| Maďarsko |
212 |
| Malta |
543 |
| Moldavsko |
23 |
| Poľsko |
183 |
| Portugalsko |
366 |
| Rumunsko |
68 |
| Rusko |
17 |
| Slovensko |
163 |
| Slovinsko |
484 |
| Zdroj: Stredisko pre štúdium práce a rodiny | |