- Ťažko to sám posúdim, nechcem komentovať závery výberovej komisie, no myslím si, že za rok pri vedení agentúry som sa dosť poučil a na druhej strane som sa mohol už preukázať výsledkami práce za obdobie, keď som bol jej vedením poverený. Celý tím získal veľmi cenné informácie, ako treba ďalej postupovať v práci agentúry, s ktorými som sa mohol v konkurze prezentovať.
Čo považujete za najväčší úspech agentúry pod vaším vedením?
- Určite prílev zahraničných investícií, na ktorý bola agentúra orientovaná aj predtým, Cením si však, že sme viac rozvinuli spoluprácu s regiónmi, mestami, vyššími územnými celkami. Lepšie sme komunikovali s ministerstvami. Pristupujeme k projektom oveľa otvorenejšie a citlivejšie ako bolo zvykom pred tým. Výsledky o tom hovoria. Často všetko závisí najmä od toho, akí ľudia manažujú ktorý projekt. Aj keď sú základom prílevu zahraničných investícií podmienky, na ktoré je slovenská ekonomika nastavená, uchádzači majú možnosť porovnávať aj servis, ktorý dostávajú od obdobných agentúr v tom-ktorom štáte. A aj keď sú financované lepšie ako naša agentúra, snažili sme sa investorom dokázať, že na to máme. Výsledkom nášho servisu boli nové investície za 70 miliárd korún z projektov, o ktorých sa rozhodlo v minulom roku.
V minulosti sa riaditelia agentúry sťažovali na nedostatok prostriedkov. Vyšlo vám ministerstvo hospodárstva a vláda viac v ústrety?
- Vlani sme mali rozpočet 42 + 12 miliónov, no rozpočtovými opatreniami sa nám ho poradilo dodatočne zvýšiť, takže sme boli s ním spokojní. V tomto roku však len za prvý štvrťrok sme rozpracovali projekty za 100 miliárd korún, teda viac ako za celý minulý rok, a to si vyžaduje neustálu prácu na skvalitňovaní ľudských zdrojov. A paralelne sme naštartovali aj ďalšie rastúce aktivity, či už na podporu zahraničného obchodu alebo pri administrovaní štrukturálnych fondov, čo si vyžaduje aj väčší počet ľudí.
Ako vzrástol počet pracovníkov agentúry?
- V súčasnosti ich máme 104, v priebehu roka pribudlo 30 pracovníkov.
Akých ste hľadali nových pracovníkov, aké kritériá sú rozhodujúce?
- Pribudla nám divízia zahraničného obchodu, kde sa presunuli najmä ľudia, ktorí sa tejto oblasti venovali na ministerstve hospodárstva, no najviac sme prijali nových ľudí na prípravu zahraničných investícií. Máme vysoké nároky, naša práca si vyžaduje celého človeka, nestačí na ňu osem hodín pracovného času. Tu sa musí človek sám vzdelávať, pripravovať, často po práci sprevádzať klientov. Odzrkadľuje sa v tom veľa manažérskych vlastností.
Po absolvovaní elektrotechniky a informatiky ste pracovali ako vedúci logistiky, obchodný manažér, projektový manažér, riaditeľ divízie priamych zahraničných investícií. Čo pre váš úspech na poste šéfa agentúry bolo z uplynulých skúseností to najdôležitejšie?
- Tento post si vyžaduje z každej profesie niečo. SARIO má veľmi široké portfólio aktivít, treba ovládať aspoň základné. Veľa mi dali skúsenosti zo stavebnej prípravy a aplikácií stavebného zákona, z obdobia, keď som sa po skončení univerzity venoval investorskej činnosti. Neoceniteľnou bola prax z práce na projekte PSA v Trnave v čase, keď som prerušil činnosť v SARIO, skúsenosti z financovania projektov. Dôležité je mať ekonomické zmýšľanie. S každým riaditeľom divízie v agentúre sa treba rozprávať iným jazykom, každá divízia má svoju špecifickú oblasť legislatívy, v ktorej je dôležité vedieť sa pohybovať. Som rád, že som v živote absolvoval aj kurzy psychológie a práce s ľuďmi, lebo moja pozícia je z tohto hľadiska nesmierne náročná. Najmä keď sme zaradení do verejnej správy, takže ľudia tu nemajú také platy, aké môžu dostať ako projektoví manažéri v súkromnej sfére. Aj preto musíme zápasiť s vysokou fluktuáciou ľudí a veľmi ťažko si tých najlepších dokážeme udržať. Najťažšou vecou je motivovať tých kľúčových ľudí v agentúre.
Nemáte potom problém s tým, že manažér, ktorý pripravuje investíciu z pozície štátu pre zahraničného investora, potom k nemu odíde?
- To sa stáva kdekoľvek v štátnej správe. Ak má štátny úradník možnosť prejsť do súkromnej sféry, často ju využije.
Nezneužije potom to, čo získal u vás?
- Nemyslím si, že by tu dochádzalo ku konfliktu záujmov alebo zneužívaniu informácií, s ktorými sa stretávajú projektoví manažéri. Škodou však je, že hodiny a hodiny tréningu ľudí, ktoré sme do nich investovali, aby sme ich mohli nechať viesť také náročné rokovania, musíme potom investovať do nových pracovníkov. Každý pracovník, ktorý po skúsenostiach s úspešným dokončením projektu so zahraničným investorom u nás zostane, je veľkou devízou. V súčasnosti však stále rastie vnútorná motivácia našich ľudí, agentúra SARIO je predsa len trocha inde ako pred pár rokmi, nadobudla svoju prestíž.
A čo vám najviac chýbalo na súčasnom poste, čo ste museli najviac dobiehať v príprave?
- Je toho veľa. Veľmi dôležitá časť našej práce si vyžaduje dokonale poznať diplomatický protokol. Striedajú sa tu oficiálne návštevy, zahraniční ministri. Stretávame sa s rôznymi kultúrami, treba poznať dokonale biznisetiketu rozličných krajín, kultúru ich rokovania. Spoznávať podľa sekundárnych znakov, či postupujete správne. Neustále sa treba zdokonaľovať v manažmente, a najmä nezabudnúť na stále sledovanie a štúdium rýchlo sa meniacej legislatívy. To nie je šanca stihnúť v pracovnom čase, zostávajú víkendy. Náročné je aj sústavné sledovanie zmien ekonomického prostredia. Treba sa sústavne učiť zo skúsenosti investorov, ktorí už u nás pôsobia, poučiť sa z ich poznatkov. Treba vhupnúť do audítorskej činnosti i do problémov akvizície pozemkov, čo je kapitola sama osebe. Aj keď je to vecou iných spoločností a SARIO tu vystupuje skôr ako supervízor.
Do povedomia verejnosti ste sa dostali ako projektový manažér, ktorý sa najviac zaslúžil o získanie automobilky Kia Motors pre Slovensko. Čo teraz hovoríte na hlasy, že projekt nebol dobre pripravený, keď dodnes nie sú pripravené pozemky na stavbu? Išlo o zlyhanie práve v akvizícii pozemkov? Ponúkali ste investorovi plochu, ktoré nebola ešte v rukách štátu...
- Už sa zabúda, že lokality, ktoré predtým SARIO juhokórejskému investorovi ponúklo, mu nevyhovovali už polohou a Hyundai verejne oznámil, že Slovensko nie je krajinou, o ktorú má pre Kiu záujem. Ponukou lokality so strojárskym zázemím sa nám podarilo dosiahnuť, že Hyundai/Kia napokon zaradila aj Slovensko, hoci na koniec radu európskych krajín, do ktorých mali jej najvyšší predstavitelia naplánované zavítať. Zostal nám zhruba týždeň na to, aby sme pripravili a prezentovali priamo u nás miesto, ktoré sme pre nich vybrali podľa technických požiadaviek a kritérií, ktoré sme sa dozvedeli priamo na rokovaní v Soule. Možno nás tento projekt len dostal viac na svetlo. No už predtým sme sa zúčastnili napríklad na príprave zahraničných investícií spoločností Dell Computer, Brose, Whirlpool, Gilbos, IBM, neskôr napríklad Sky Media, na príprave priemyselného parku v Kechneci a tak ďalej. Pracoval som deň-noc pol druha roka na príprave investície francúzskej automobilky PSA Peugeot Citroën. Bol som jedným z iniciátorov tohto projektu a manažoval som ho ako koordinátor. Je mi ľúto, že sme sa dostali do povedomia až pri projekte Kia, no som rád, že sa nám podaril.
Prečo teda nie tak ako PSA pri Trnave? Veď už ste mali skúsenosti...
- No nie všetko záleží iba na agentúre SARIO. Nastavujeme rámec spolupráce, no dôležitý je aj prístup jednotlivých regiónov a ľudí, ktorí v regióne žijú. Ak si povedia, že využijú možnosť predať pozemky iba za čo najvyššiu cenu, a nezáleží im na rozvoji regiónu, tak je ťažké uskutočniť projekt v krátkom čase. A v tom bol hlavný rozdiel medzi prácou v Trnave a v Žiline.
Keď ste sa z dočasného stali generálnym riaditeľom, chcete niečo zmeniť v agentúre, čo sa v provizórnom postavení nedalo?
- Mne, ale aj tímu, ktorý pracuje so mnou, sa lepšie pracuje, ak má istoty a môže vidieť smerovanie agentúry v dlhšom časovom období. Nebude ľahká úloha zabezpečiť štátnu politiku, potom jej financovanie a poskytovanie stimulov, lebo pri objeme investícií, ktoré na Slovensko prichádzajú, budeme musieť zvažovať, koľko investičných stimulov a komu môžeme poskytovať. Navyše, agentúra SARIO by nechcela vystupovať už iba ako administrátor štrukturálnych fondov, ale chcela by sa zapojiť ako konečný príjemca ich dotácií, nenávratných finančných príspevkov. Takto by sme sčasti neboli závislí len od štátneho rozpočtu, ale prioritné projekty by sme financovali z európskych peňazí. Viac by sme chceli rozvinúť podnikateľskú činnosť agentúry, organizovať konferencie, výstavy, zahraničné misie.
Pri takej širokej problematike vám zostáva čas aj na iné aktivity? Ako relaxujete?
- Voľného času mám veľmi málo. Využívam ho najmä s rodinou. Ak mám voľný víkend, čo je však málokedy, snažím sa ísť s ňou do prírody mimo Bratislavy na čerstvý vzduch.
Čo práve čítate?
- Davinciho kód.
Ak vláda ustúpi vlastníkom pôdy a dá im teraz za ňu toľko, čo požadujú, a nie toľko, aká je ich trhová hodnota ocenená znalcami, nebude to mať nepriaznivé dôsledky na vaše ďalšie projekty, nezabrzdí to vašu prácu pri získavaní investícií a výkupe pozemkov? Teraz budú všade ťahať čas, pretože pri vyvlastnení dostanú aj tak toľko, koľko im môže ponúknuť štát a keď ho dostanú do úzkych, opäť bude musieť povoliť...
- Na projekte Kia sme sa aj poučili a je pre nás mementom do budúcnosti. Je však na vláde, aby prijala opatrenia, aby sme aj v budúcnosti mali možnosť pozemky jednoduchšie ako doteraz sceľovať, aby to legislatíva umožnila, lebo ak sa právny rámec takto nenastaví, bude veľmi ťažké umiestňovať investorov tam, kde by chceli oni a nútiť ich vybrať si lokality, do ktorých nechcú ísť. Ak štát neumožní vytvoriť si banku pripravených lokalít, do ktorých možno aj vopred investovať, potom veľmi ťažko budeme získavať na Slovensko investorov. Myslím si, že s pomocou Slovenského pozemkového fondu by sa niektoré problémy vyriešiť dali, no treba ešte na tom pracovať. Návrhy na pružnejšie postupy jestvujú.
Ale transparentná legislatíva chýba aj na poskytovanie investičných stimulov.
- Je definovaná v zákone o štátnej pomoci a v zákone o investičných stimuloch. Čo nám však chýba, je štátna politika poskytovania stimulov, manuál, ako treba selektovať investorov, ktorým treba poskytovať stimuly, aké kritéria využiť, ako vziať do úvahy, koľko pracovných miest vytvoria v subdodávateľskej sieti, ako zhodnotiť očakávanú pridanú hodnotu, ako porovnať ponuku s nezamestnanosťou v regióne. Jedným z našich úspechov je, že vlani sme návrh tejto politiky s transparentnými kritériami pripravili, odkomunikovali sme ho s pozitívnymi ohlasom s ministerstvami a ostatnými inštitúciami v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Teraz len dúfame, že sa dostane na rokovanie vlády a že, aj keď modifikovanú, ju vláda prijme a budeme mať jasné pravidlá. Potrebujeme, aby najskôr vláda definovala, čo budeme podporovať. My budeme vykonávať štátnu politiku.
Administrujete aj prípravu priemyselných parkov. Predpokladali ste azda väčší záujem miest o ich výstavbu, nie?
- Všetky prostriedky vyčlenené na ne z európskych fondov neboli vyčerpané, pravdepodobne v krátkom čase bude vyhlásená druhá výzva a teraz už cítime tlak aktivity miest - žiadateľov. Agentúra sa angažuje v ich projektoch, máme pre ne investorov, ktorým týmto spôsobom pripravíme infraštruktúru. V budúcnosti chceme, aby samotná agentúra SARIO bola iniciátorom zakladania priemyselných parkov tam, kde cítime vopred nielen záujem investorov, ale aj našu potrebu.
Priemyselný park, ktorý žiada o dotáciu, musí však už mať známeho investora. Ako teda chcete pripravovať zásobník plôch, ktoré by ste mohli ponúkať neznámym investorom na výber?
- Iste, treba vždy nájsť hranicu, ako prostriedky štátneho rozpočtu investovať efektívne tak, aby pozemky boli pre investorov nielen pripravené, ale aj v budúcnosti využité. Jednou z ciest je budovanie parkov podľa zákona: nájsť jedného investora pre vybranú lokalitu a pripraviť ju tak, aby vyhovovala v budúcnosti viacerým investorom, aby poskytovala možnosť ponúkať park aj pre ďalších.
Za zásluhy o investíciu Kia Motors už v predstihu
Zo zistení Najvyššieho kontrolného úradu: "Príkazom na vyplatenie odmien riaditeľom divízií generálny riaditeľ (vtedy Ján Bajánek) 28. novembra 2003 prikázal vyplatiť odmenu 50-tisíc Sk riaditeľovi divízie priamych zahraničných divízií za kvalitné vykonávanie pracovných povinností počas roka." Bol ním práve Roman Kuruc, ktorý sa do agentúry SARIO vrátil pri nástupe Bajánka v októbri. Už o tri dni nato, 1. decembra 2003, v čase pred rozhodnutím o výsledku investície Huyndai, mu za aktivity na projekte riaditeľ priznal odmenu 250-tisíc Sk. Hyundai sa pritom rozhodol pre Slovensko až o viac ako tri mesiace, v marci 2004. Poskytnutím týchto odmien SARIO podľa NKÚ konalo v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách.Ing. Roman Kuruc (1972), generálny riaditeľ Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) sa narodil v Košiciach, kde vyštudoval aj Fakultu elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity. Po absolvovaní školy pracoval ako vedúci logistiky spoločnosti Consolida Intemed Košice, obchodný manažér Liftec-Globa Trenčín a obchodný manažér pre východné Slovensko. Od roku 2001 pracuje v agentúre SARIO ako projektový manažér a riaditeľ divízie priamych zahraničných investícií. V roku 2003 od marca do októbra bol koordinátorom projektu PSA v spoločnosti Trnavainvest Trnava. Posledný rok bol dvakrát dočasne poverený vedením agentúry SARIO.