Centrálna banka s rekordnou stratou

Strata Národnej banky Slovenska dosiahla v minulom roku rekordných 36,3 miliardy korún. Rok 2004 bol tak v poradí tretím mínusovým pre centrálnu banku. Dosiahnutý neauditovaný hospodársky výsledok súvisí podľa hovorcu banky Igora Baráta predovšetkým s kurzovými stratami NBS vo výške 29,8 miliardy korún. V minulom roku sa výmenný kurz slovenskej koruny zhodnotil oproti euru o 5,75 percenta a oproti americkému doláru až o 13,44 percenta.
Hospodárenie NBS je ovplyvňované realizáciou menovej politiky. Tá nie je zameraná prioritne na tvorbu zisku, ale na udržanie cenovej stability, od tohto roku dokonca hlavným cieľom menovej autority je inflačné cielenie. Vplyv má aj na devízový trh. Podľa agentúry Reuters sa viceguvernérka Elena Kohútiková včera vyjadrila, že banka bude ovplyvňovať tempo posilňovania koruny tak, aby nebolo ohrozené prijatie eura.
Hospodárenie banky ovplyvňuje hlavne vývoj výmenného kurzu medzi slovenskou korunou a eurom a dolárom. Práve kurzová strata tvorila viac ako 80-percentný podiel na celkovom hospodárskom výsledku centrálnej banky. Ak sa koruna zhodnocuje, tak to pre centrálnu banku predstavuje stratu. Naopak, oslabovanie koruny vytvára pre NBS zisk.
Podľa niektorých prepočtov zhodnotenie koruny o jedno percento vyvolá stratu približne vo výške troch miliárd korún. Vzhľadom na devízovú štruktúru majetku a záväzkov bilancií banky, ktorá vyplýva zo špecifického postavenia NBS a jej prioritnej úlohy, banka sa nemôže efektívne zabezpečiť proti menovému riziku.
Na stratovosť alebo ziskovosť banky vplývajú aj úrokové sadzby. Centrálna banka totiž v rámci udržiavania likvidity v bankovom sektore pristupuje k sterilizácii prebytočných zdrojov a platí tak komerčným bankám vysoké výnosy. Sterilizačná pozícia je približne 300 miliárd korún a postupne sa zväčšuje. V minulom roku Národná banka Slovenska znížila kľúčové úrokové sadzby štyri razy spolu o dva percentuálne body.
Ďalšou oblasťou sú obchody so Slovenskou republikou. Ide o úroky platené z peňazí, ktoré majú štátne inštitúcie na účtoch v NBS. K strate prispievajú aj intervencie centrálnej banky na devízovom trhu. V prípade posilňovania koruny prichádza totiž menová autorita na trh s cieľom jej oslabenia a nakupuje eurá. Tým sa zvyšujú devízové rezervy a pri pokračujúcom trende zhodnocovania koruny tak vzniká strata, ktorá sa prehlbuje. Vývoj rezerv mal stúpajúci charakter, keď Slovenská republika začínala svoju existenciu pred dvanástimi rokmi, disponovala takmer 450 miliónmi dolárov. V polovici januára boli devízové rezervy takmer 18 miliárd dolárov. K vysokému nárastu však prispela aj zmena vykazovania devízových rezerv v zmysle nových požiadaviek medzinárodných finančných inštitúcií od začiatku roka 2002.
V prvých deviatich rokoch svojej existencie bola Národná banka Slovenska zisková a do štátneho rozpočtu odviedla približne 70 miliárd korún. Situácia sa zmenila v roku 2002 a za tri roky sa strata vyšplhala už na viac ako 92 miliárd korún. Strata sa má uhradiť z budúcich ziskov centrálnej banky. Pri pokračujúcom trende zhodnocovania koruny ale NBS zisk nedosiahne minimálne do roku 2009, teda do vstupu krajiny do eurozóny.