Stres je vlastne "poplachová reakcia, ktorá má za úlohu zmobilizovať celý organizmus". Ľudské telo sa pritom rôznymi procesmi vybaví na väčšiu aktivitu.
Smrť blízkeho človeka, zmena pracovného postavenia či finančnej situácie vytvárajú negatívny stres -- distres. Existuje však aj pozitívny stres -- eustres -- spôsobuje ho napríklad nečakaná výhra, pracovný úspech, dovolenka -- jednoducho udalosti, ktoré nás síce tešia, ale súčasne aj rozrušia, vykoľaja.
Koľko toho vydržíme?
"Ak je človek dennodenne vystavený množstvu stresových situácií, pri ktorých nemá šancu, aby odzneli, uvoľnilo sa napätie a vydala sa energia, ktorá na to bola pripravená, postupne ,otravuje´ svoju fyzickú schránku," vysvetľuje psychologička Tatiana Lesayová.
Schopnosť zvládať stres je veľmi individuálna. Sú ľudia, ktorí sa stresujú ľahko, a na druhej strane sú takí, ktorí stres vyhľadávajú, pretože ich tlak dokáže pohnúť k aktivite. "Mám kolegu, ktorý najlepšie pracuje pod časovým tlakom, vtedy mu to rýchlo ,páli´," ilustruje Lesayová. Rovnako sme na tom aj so "znesiteľnosťou" stresu. Tá závisí od vrodených dispozícií -- genotypu, "hardvéru" a dispozícií získaných učením a psychosociálnymi vplyvmi -- fenotypu, "softvéru". Sú osoby, ktoré chápu prekážky ako výzvu, tešia sa na ich prekonávanie a veria, že ich zdolávanie má zmysel. Sú to ľudia aktívni, tvoriví, vyhľadávajú kontakty s ľuďmi, neboja sa nových situácií, veria, že svoj život ovplyvňujú v prvom rade oni, a nie iní.
Ďalšia skupina ľudí (s nízkou odolnosťou) sa so stresovou situáciou aktívne nevyrovnáva, skôr sa stiahne do seba, pracuje bez radosti, je pasívna, neverí, že okolnosti možno zvládnuť, za svoje neúspechy viní iných, často sa spolieha na osud, upadá do depresie, dostáva sa do roly obete. "Nielen ja, ale určite väčšina z nás viac obľubuje spoločnosť i spoluprácu s ľuďmi, ktorí spotrebúvajú energiu na rozmýšľanie o tom, ako veci urobiť, ako si poradiť s prekážkami. Takých, ktorí hľadajú zdroje v sebe a nevyhovárajú sa na iných a nepriaznivé okolnosti. Z toho vyplýva aj jedna z možností, ako sa dá predchádzať stresu -- snažiť sa chápať svet ako poznateľný, zrozumiteľný celok. Chápať ho ako ovládateľný a ovplyvniteľný a byť presvedčený o tom, že všetko má svoj zmysel," odporúča Lesayová.
Stresu možno predísť
Dôležité je poznať samého seba, na čo sa hodíme, v čom zlyhávame, čo nás motivuje. Aj Shopenhauer napísal, že "človek môže urobiť čokoľvek, ale nemôže spôsobiť, aby to chcel". Človek by nemal mať obavu začať znovu a mal by žiť v súlade so svojimi potrebami. "Niektoré prejavy alebo veci nám v živote opakovane prekážajú, avšak nedokážeme sa prinútiť vyriešiť problém -- radšej ostávame v chronickom zaťažení. Napríklad mám prácu, ktorá ma nebaví, neteším sa na ňu, ale z obavy pred novým zamestnaním radšej nič nemením. Tento rozpor je chronickým vnútorným konfliktom -- stresom, ktorý po nejakom čase môže človeka priviesť k ochoreniu," upozorňuje Lesayová.
Odborníci odporúčajú stanovovať si reálny program na deň, týždeň... Ak je človek na konci každého dňa unavený z množstva aktivít a na druhej strane má permanentne nesplnené dôležité veci, ktoré si naplánoval, treba pátrať po príčinách a snažiť sa veci zmeniť. Dôležité je usilovať sa komunikovať tak, aby sme si vytvárali podľa možnosti len dobré medziľudské vzťahy, dopriali si pravidelný a dostatočný spánok, nepodceňovali telesnú aktivitu a cielene si každý deň dožičili minimálne pol hodiny príjemných emócií pri príjemných aktivitách. Jednoducho -- naučiť sa zastaviť produkciu negatívnych myšlienok a emócií. Snažiť sa hľadať vo všetkom predovšetkým to, čo je dobré.
Desať rád na zvládnutie stresu.
1. Udržte si vnútornú silu.
2. Dbajte na zásady efektívnej komunikácie.
3. Investujte do pracovných vzťahov.
4. Zvoľte si správnu prácu.
5. Buďte flexibilný.
6. Zvládnite prípadnú zlosť.
7. Majte realistické očakávania.
8. Upravte vaše postoje.
9. Dajte bodku za každou vetou.
10. Doprajte si oddych.
Odborníčka, konzultantka a trénerka v oblasti organizačného správania Gloria Dunnová
Zdroj: HRweb.sk