Čo znamenali fúzie či akvizície slovenských podnikov?
- Na Slovensku smerovali tieto nástroje k jedinému cieľu - k zvýšeniu konkurencieschopnosti našich podnikov, ktoré by samy inak len ťažko boli prežili.
Bez akvizície by to nešlo?
- Najskôr nie. Naše firmy majú jednu nevýhodnú vlastnosť - nie sú samy schopné dostatočných inovácií, ktoré by im pomohli k zvýšeniu konkurencieschopnosti. Navyše, boli silno spájané s klientelizmom a politickými záujmami. U nás je to väčší problém než v ekonomicky vyspelých krajinách, takže sa pred rokmi povedalo, že bude jednoduchšie dostať do firmy zodpovedného vlastníka, kapitálovo silného, ktorý prinesie podniku aj upevnenie medzinárodného postavenia.
Aký bol výsledok?
- Väčšinou pozitívny. Firmám sa zvýšila konkurencieschopnosť, no niekedy, napríklad v prípade elektrární, na to doplatili zákazníci.
Niektoré štáty ako Francúzsko sa dosť bránia fúziám, aby sa nevynášali zisky.
- Ťažko sa to porovnáva. Vo Francúzsku je podnikateľská funkcia štátu na podstatne vyššej úrovni než u nás. Náš štát nebol schopný vykonávať a, úprimne, ani sa nesnažil o zlepšenie svojej podnikateľskej funkcie. Tu sa, naopak, tlačilo na privatizáciu podnikov s tým, že toto je jediná cesta, ako zvýšiť ich prosperitu.
Neprišlo Slovensko o nemalé financie?
- Samozrejme, že zahraničné podniky sem investovali, aby zisk mohli repatriovať. Ak by si tu nemali zarobiť, ani neprídu. Na druhej strane priniesli know-how, ktoré by sa sem pri tej politike, ktorú Slovensko malo, ťažko bolo dostalo.
Štát teda nemal ani inú možnosť?
- Myslím si, že keby Slovensko bolo zvládlo podnikateľskú funkciu štátu a najalo napríklad zahraničných manažérov, možno by výsledky mohli byť aj lepšie. No zdá sa mi, že nebola ani politická vôľa ísť touto cestou. Dnes sa však dá povedať, že akvizície väčšinou naše firmy výrazne podporili, aj keď nie vždy vyšli.
Na ktorú z nich takto Slovensko doplatilo?
- Nepochybne Samsung-Calex. Myslím si, že také fiasko u nás nikdy nebolo. Opakom bola napríklad akvizícia Východoslovenských železiarní Američanmi či kúpa VÚB talianskou Banca Intesa. To boli určite mimoriadne úspešné akvizície.
Prečo ten rozdiel?
- Určite je to v rozdielnosti kultúr. Kórejčania jednoducho nedokázali v tomto prípade prepojiť tú svoju s našimi podmienkami, zatiaľ čo Američania áno.