Arabi sú v podstate otvorení, zdvorilí, tolerantní a pohostinní. Váš obchodný partner môže byť veľmi scestovaný a poznať mravy a európsky spôsob života. To však neznamená, že ich prijíma! Od vás nebude očakávať, aby ste ovládali arabské formy zdvorilosti, ale ak sa ich budete snažiť pridržiavať, nazbierate pozitívne body. Napríklad, ak budete partnerov správne oslovovať.
Predkovia sú dôležití
Aby ste mohli aj z vizitky vyrozumieť meno a priezvisko v našom ponímaní, a potom použiť správne oslovenie, mali by ste sa aspoň stručne oboznámiť s tvorbou arabských mien.
Pre Európanov, ktorí poznajú iba meno a priezvisko, sa arabské mená zdajú nekonečne dlhé. To preto, že často poukazujú aj na genealógiu osoby. K menu pridávajú mená otca, starého otca a napríklad z mien Arabov, pochádzajúcich z oblasti Perzského zálivu, možno niekedy rozpoznať päť až šesť generácií. Táto ústna tradícia odovzdávania mien mala význam v malých etnických skupinách nemajúcich písmo, aby sa tak vylúčili sobáše medzi príbuznými.
Klasické arabské mená pozostávajú zvyčajne z viacerých častí:
"Ism" je meno -- napr. Muhammad, Ahmad, Umar, Ibrahim a pod.
"Nasab" označuje pôvod (rod) aj viac ako troch generácií: syn (bin) alebo dcéra (bint) koho... Napríklad Ahmad bin Umar bin Ibrahim. Pri tvorbe ženských mien platí rovnaký princíp, len namiesto bin sa používa bint.
"Nisba" je vlastne priezvisko a môže sa tvoriť: podľa kmeňa (al-Saud, al-Thani), podľa národnosti (al-Afghání -- Afganec, al-Urduní -- Jordánec), podľa mesta (ad-Dimaškí -- z Damašku, al-Bagdádí -- z Bagdadu), podľa povolania (al-Chajját -- krajčír, al-Haddád -- kováč), podľa zvierat (al-Asad -- lev, al-Fahd -- leopard) alebo podľa prezývky (at-Tawil -- dlhý).
Meno sa môže meniť
Poradie tvorby mena je: ism -- nasab -- nisba. Napríklad nedávno zosnulý saudskoarabský kráľ sa volal Fahd bin Abdulaziz bin Abdulrahman al-Saud, čo v preklade znamená Fahrad syn Abdulaziza syn Abdularahmana (starý otec) z kmeňa al-Saud. Pre ľahší styk so západnými partnermi sa zaužívalo skrátené arabské meno v rovnakom poradí ako u nás, t. j. meno -- priezvisko. Napríklad súčasný sýrsky prezident sa volá Bashar al-Asad, bývalý egyptský prezident sa volal Anwar al-Sadat a pod.
Avšak treba dávať pozor, lebo synovia a dcéry sa môžu volať aj podľa mena otca. Napríklad Usáma bin Ládin, alebo bývalý malajzijský premiér Mahathir bin Muhammad používajú takéto spojenie v našom ponímaní ako meno a priezvisko.
Podľa tohto zvyku sú známi aj niektorí básnici a filozofi, ktorí používali mená ako Ibn Sina (Avicenna), Ibn Rušd, pričom ibn v tomto spojení znamená bin (syn) a keďže sa používa ako meno, píše sa vždy veľkým písmenom.
V priebehu života môžu rodičia alebo deti meniť svoje mená a používať tzv. čestné meno alebo aj prezývku. Také meno sa označuje ako "kunya". Rodičia si môžu napríklad zvoliť svoje meno podľa prvorodeného dieťaťa: Abu Alí, Abu Muhammad, Umm Kamíl, Umm Marjam (v preklade otec Alího, otec Muhammada, matka Kamíla, matka Marjam). Čestné meno nemôže používať muž, ktorý nemá syna a je teda v arabskom ponímaní menej hodnotný. Prezývka sa nadobúda podľa niektorých vlastností: napríklad Abu Sajf -- otec meča (lebo ním dobre narába), Abu Chamsameyya -- otec päťsto (sudca z románu Karla Maya, ktorý vymeriaval trest 500 palíc) a podobne.
Oslovujte správne
Pri oslovovaní sa používajú tituly rovnako ako v Európe: doktor, inžinier (mohandas), profesor (ustadh), alebo tiež profesijné (riaditeľ, predseda). Arabi si veľmi potrpia na tituly a hodnosti, preto ak ich obchodný partner má, nezabúdajte ho nimi oslovovať. Rovnako sa neostýchajte dávať na vedomie vaše tituly a funkcie, pretože sú v ponímaní arabského partnera dôležitým znakom postavenia a kompetentnosti. Osoby bez titulu možno v anglickej komunikácii oslovovať pán alebo pani. Veľmi zdvorilým oslovením pre muža je sayyed, pre ženu sayyida, ktoré sa používajú pred menom alebo priezviskom, ale dnes častejšie už len v korešpondencii. Členovia kráľovskej rodiny sa oslovujú Vaša Výsosť (Samu al-Emir), alebo v angličtine Your Highness. Osobitným oslovením je šejk: tento titul patrí zvyčajne staršiemu mužovi (vyše 50-ročnému), napríklad hlave veľkej rodiny, kmeňa a všeobecne každej úctyhodnej osobe so svetskou alebo s duchovnou autoritou. Môže zodpovedať anglickému sir a používa sa výlučne iba s menom, nikdy nie s priezviskom: napríklad šejk Alí, šejk Ibrahim.
Arabskí partneri majú často problémy vyslovovať dlhé európske priezviská, preto radšej oslovujú menom. To však neznamená, že hneď navrhujú tykanie (arabský jazyk nerozoznáva medzi vykaním a tykaním). Na druhej strane u Arabov oslovovanie menom znamená oveľa viac dôvernosti ako v Európe a nie je skutočným ekvivalentom k osloveniu pán. Preto kým ste s partnerom nenadviazali naozaj blízke priateľstvo, neoslovujte ho len menom.
StoryEditor