Generálne riaditeľstvo Zamestnanosť a sociálne veci podporuje v rámci európskeho roku mobility vyššiu mobilitu pracovných síl.
Vzniká však veľa otázok v súvislosti so sociálnym zabezpečením pracovníkov, ktorí sa usadili v inej členskej krajine EÚ. Aký systém sociálneho zabezpečenia sa uplatňuje, ak je ich zamestnávateľ z domovskej krajiny? Čo sa stane, ak títo ľudia stratia prácu?
Usadiť sa v inej krajine ako v tej, kde poberajú podporu v nezamestnanosti, bolo možné podľa Nariadenia o systémoch sociálneho zabezpečenia a voľného pohybu osôb z roku 1971 len v dvoch špecifických prípadoch:
-- keď nezamestnaný prejde do iného členského štátu na to, aby si hľadal zamestnanie,
-- keď nezamestnaný býval na území iného členského štátu v priebehu svojho posledného pracovného pomeru.
Nariadenie z roku 1971 však nahradí Nariadenie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré bolo prijaté v roku 2004. Nové nariadenie prispeje ku koordinácii systémov poistenia v nezamestnanosti v jednotlivých členských štátoch.
Opatrenie má v konečnom dôsledku zjednodušiť hľadanie si práce v zahraničí. Stanovuje, že osoba, ktorá je celkom bez zamestnania a spĺňa podmienky legislatívy členského štátu pre oprávnenie na udelenie podpory, a ktorá odíde na územie iného členského štátu s úmyslom hľadať si tam zamestnanie, si so sebou nesie svoje právo na podporu v nezamestnanosti, ktoré sa jej bude vyplácať počas troch mesiacov. Toto obdobie sa môže ďalej rozšíriť o ďalšie tri mesiace, ak sa osoba:
-- zaregistrovala ako uchádzač o zamestnanie v krajine svojho pôvodu,
-- zaregistrovala na úrade práce v cieľovej krajine.

Prípad na Súdnom dvore
V konkrétnom prípade Súdny dvor Európskych spoločenstiev rozhodoval v záležitosti pána De Cuyper, občana belgickej národnosti. Pán De Cuyper mal nárok na podporu v nezamestnanosti v Belgicku, ale nebol kontrolovaný, či spĺňa požiadavky belgických úradov práce, ktoré ho oprávňovali na dávky. Neskôr sa zistilo, že tvrdenie pána De Cuyper o stálom bydlisku v Belgicku sa nezakladalo na pravde, pretože viac ako rok žil vo Francúzsku. V dôsledku toho belgické úrady vyhlásili, že De Cuyper nemá na podporu nárok a prestali mu dávky vyplácať. Navyše ho vyzvali, aby vrátil všetky platby, ktoré získal od svojho presťahovania do Francúzska.
De Cuyper sa najprv odvolal na belgickom súde, kde argumentoval tým, že pravidlá belgických úradov obmedzujú jeho práva slobody voľného pohybu. Keďže jeho odvolanie obsahovali prvky európskeho práva, belgický súd odovzdal prípad Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev.
Vo svojom rozsudku súd rozhodol, že potreba monitorovať okolnosti, za ktorých má nezamestnaný nárok na podporu, sú nadradené nad právo slobody pohybu. Súd argumentoval tým, že sloboda pohybu nie je bezpodmienečná, ale je vystavená niektorým obmedzeniam a podmienkam. Súd sa odvolal na Nariadenie o systémoch sociálneho zabezpečenia a voľného pohybu osôb a pripomenul, že právo vysťahovať sa do zahraničia môže byť povolené len vtedy, keď tam mal nezamestnaný predtým trvalé bydlisko, alebo v prípade, že sa tam uchádza o zamestnanie. Keďže to nebol prípad pána De Cuyper, súd rozhodol, že bol zbavený svojho oprávnenia na podporu v nezamestnanosti.
Zdroj: EurActiv