Paradoxom je, že počet absolventov s výučným listom od polovice deväťdesiatych rokov klesá. Boli časy, keď boli robotnícke profesie považované za nadradené nad všetkými ostatnými kvôli jednej ideológii. Robotnícke profesie sú profesie s prevahou fyzickej práce. Treba však povedať, že oproti minulosti sa charakter drvivej väčšiny voľakedy typicky robotníckych povolaní zásadne mení. Technický pokrok, nové technológie, informačné technológie zasiahli do väčšiny oblastí, a teda aj do povolaní.
Profesie, ako murár, tesár, kuchár, čašník, ale aj obrábač kovov, nástrojár, automechanik alebo frézar, majú na Slovensku opäť veľkú budúcnosť. Po týchto odboroch je totiž na trhu práce na Slovensku opäť dopyt. Žiadaní sú stavební odborníci, krajčírky, pracovníci pre automobilový priemysel...
Na nedostatok nových absolventov, ktorí by nahradili ľudí odchádzajúcich do dôchodku, si sťažujú noví investori najmä zo stavebníctva, z automobilizmu, elektrotechniky, strojárstva aj iných odvetví.
Strata atraktívnosti
Záujem o stredné odborné učilištia však od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia permanentne klesá. Prispieva k tomu aj nový systém prijímacích pohovorov na stredné školy a najmä normatívny model financovania škôl. Žiak sa stal tovarom a núti školy brať žiakov často bez ohľadu na to, či majú predpoklady ukončiť svoje štúdium na náročnejšej škole alebo nie. Výsledkom je stav, že v Bratislavskom kraji pred rokom nezmaturovalo 8,2 % maturantov. Nárast počtu neštátnych škôl, ktoré otvárajú hlavne finančne lukratívne (lukratívne pre zriaďovateľa, lebo podľa normatívov dostanú od štátu veľa peňazí) odbory z hľadiska záujmu o štúdium a príjem zriaďovateľov za žiakov spôsobuje, že dnes zostávajú mnohé triedy v učebných odboroch zatvorené. Takéto odbory otvárajú spravidla školy, ktorých zriaďovateľom sú samosprávne kraje, ktoré majú prehľad o potrebách regiónu o potrebe jednotlivých profesií na trhu práce.
Málo informácií
Dnes chýba rodičom, ale aj samotným žiakom v končiacich ročníkoch základných škôl dostatok informácií o potrebách trhu práce, ale často aj o charaktere jednotlivých profesií. Deti sú zvyčajne ovplyvnené názormi rodičov, ktorí však majú predstavu o jednotlivých profesiách kódovanú poznaním zo svojej mladosti. V tejto oblasti majú veľké rezervy aj zamestnávatelia. Od nich sa očakáva nielen väčšia spolupráca so školami a pomoc pri ich materiálnom a technickom vybavení, ako sa to robí vo väčšine krajín vyspelej Európy, ale aj osvetová činnosť vydávaním tlačených či elektronických informácií o profesiách, ktoré sú v ich firmách žiadané. V spoločnosti súčasne pretrvávajú stereotypné názory o atraktívnosti niektorých odborov štúdia. Absolventi základných škôl sa dominantne hlásia na zhruba 10 až 15 najatraktívnejších odborov. Najatraktívnejších, prirodzene, len v ich očiach, pretože situácia na trhu práce a potreba nových absolventov sa permanentne vyvíja. Pomerne veľa deviatakov sa stále uchádza vo veľkom počte o štúdium na obchodných akadémiách. Realita trhu práce je však taká, že trh práce je absolventmi tohto odboru presýtený. Cena práce týchto pracovníkov z dôvodu ich prebytku klesá a rastú ich počty medzi nezamestnanými, resp. rastie počet týchto absolventov, ktorí hneď po skončení strednej školy potrebujú rekvalifikáciu.
Aj odbory štúdia majú mená
Zaujímavosťou Slovenska je istá noblesnosť v názvoch odborov štúdia a reakcie rodičov a deviatakov na ne. Silným negatívom je pomenovanie učňovský odbor, učeň ako niečo dehonestujúce, horšie, nižšie, menejcenné. V posledných rokoch sa v názvoch odborov začali objavovať slová marketing, akadémia, lýceum a pod. Charakter školy sa v posledných rokoch zásadne mení, tak, ako sa mení aj charakter mnohých profesií a odborov štúdia, v ktorých sa pre tie-ktoré pripravujú odborníci. Škola už prestáva byť iba inštitúciou pre žiakov v povinnom vzdelávaní. Od začiatku 21. storočia sa školy stávajú inštitúciami celoživotného vzdelávania. Na Slovensku nás silnejší akcent v tomto smere ešte stále čaká, ale v progresívnych školských systémoch je toto nevyhnutný trend. Napokon Lisabonská stratégia jednoznačne hovorí o znalostnej ekonomike, o sile vzdelania a celoživotnom vzdelávaní, ako kľúčových momentoch ďalšieho vývoja v oblasti vzdelávania a trhu práce.
Škola vzdeláva celoživotne
Z týchto, ale aj ďalších dôvodov vidíme budúcnosť slovenských odborných škôl nielen v rozšírení záberu ich činnosti na poli vzdelávacích služieb, ale aj v zmene ich označenia. Po mnohých diskusiách sa ukazuje, že najprijateľnejším a súčasne najvýstižnejším pomenovaním škôl by mal byť prechod na pomenovanie Centrum vzdelávania v stavebníctve, elektrotechnike, potravinárstve, službách atď. Reaguje sa tým na zmenu obsahu a charakteru drvivej väčšiny povolaní, ale aj charakter škôl, ako vzdelávacích inštitúcií na celopedagogickom vzdelávacom trhu. Učitelia, ktorí v súčasnosti učia na strednom odbornom učilišti, majú obdobnú kvalifikáciu ako učitelia gymnázií, a naopak. Ich možnosti ďalej vzdelávať a kultivovať svojich študentov nemožno blokovať len na jednu skupinu žiakov. V Bratislavskom kraji už od tohto obdobia v rámci Európskeho sociálneho fondu model centier vzdelávania už overujeme na skupine škôl. Nový školský zákon, ak má byť progresívnou právnou normou, by mal túto skutočnosť premietnuť tiež do svojho obsahu. Podobne by sa mal vyrovnať aj s témou vyšších odborných škôl. Perspektívne centrá odborného vzdelávania by mali mať právo otvárať dvojročné, trojročné, štvorročné, nadstavbové, pomaturitné a všetky ďalšie formy vzdelávania tak, aby bola takáto inštitúcia plne otvorená potrebám všetkých, ktorí potrebujú získať akékoľvek vzdelanie. Dnes pomerne nezmyselne a umelo členíme školy na stredné odborné školy, združené stredné školy, spojené školy, stredné odborné učilištia, učilištia, špeciálne školy, špeciálne stredné odborné učilištia a pod. Na spružnenie nášho školského systému a jeho priblíženie potrebám spoločnosti sú toto dôležité kroky.
Pokiaľ ide o gymnáziá, tie by mali prejsť tiež prestavbou tak, aby boli skutočne modernými inštitúciami pripravujúcimi svojich absolventov pre vysokoškolské štúdium a vedeckú kariéru. Tak, ako sa pri odborných školách očakáva ich bližšie prepojenie s firmami a zamestnávateľmi, tak sa od gymnázií predpokladá ich väčšie prepojenie s vysokými školami a vedeckými inštitúciami.